Po 30tke a nic

Dik, si zlata ;) ale asi neviemm inak, sa bojim mas pravdu, lebo vies ked najdes po case cloveka, ktory ti mozno vyhovuje, a strach ho stratit. Dlho som bola sama asi preto.

Ja sa hned neprejavim ..preto ten strach.

samozrejme, musite si rozumiet, sadnut si, byt na rovnakej frequencii. ale to zistis takmer ihned, nie?

si opatrna a neskusas. chces mat istotu. ale zivot je o tom, ze ho mame zit. neboj sa tak o seba :)

Ja viem, len neviem kedy uz je to, ze z toho moze byt vztah. Spoznavame sa, ale ja viem, dnes bol na nejakej zoznamke, a ja hned si vsetko tak beriem :(. Nie sme spolu ale co ked kym ja sa mu otvorim najde inu??. Ponuknut som myslela v tom, ja neviem co je na tom cudne. Napr. sme sa bavili s kamosmi, ze clovek moze byt krasny, a neviem co, ale ci ma tomu druhemu co ponuknut chapes? normalna vec, ci si mame co povedat, to som myslela.

nenechaj sa ovladat predstavou, ze za to moze tvoj vztah s otcom. najdi skutocnu pricinu. je to najskor tvoj pocit menejcennosti. preco si myslis ze mu nemas co ponuknut? mas na mysli nieco materialne, alebo krasu? ludia sa davaju dokopy lebo im chyba spolocnost toho druheho, nie si tovar, si clovek. budte priatelia, ci uz z toho nieco bude alebo nie, to sa uvidi

Goccia - u mna je problem ten,

su vztahy v rodine, vzdy tvrdim a je to tak, ze ak zena/ dievca ma zly vztah doma s otcom bude tam nieco co brani vztahu.

Toto ma vzdy mrzelo, su to vzory v rodine. Niesom ani hanbliva, ani ze maska, som sympaticka, ale ak nieco je a sa rysuje ja uteciem, zlaknem sa. Aj teraz ten chalan s ktorym som sa zoznamila. Boli sme dvakrat von, strasne zlaty, ale ja nejak neviem co on chce. Kecame spolu, fakt po case najdem fajn chalana, ale dalej akoby to neslo.
Aj dnes /kedze mam PMS :)/ som rano vstala som smutnou naaladou, ze on vacsinou rozpraval vcera, a aj ma napadlo, ze clovek moze mat vztah ak ma nieco ponuknut druhemu. A ja mam prazdnotu :(. Hned som tak reagovala aj som mu pisala, ze a on ze kazdy ma co ponuknut tomu druhemu. Dufam ze to zle nepochopil ze si nemame co povedat aj on bude mat ten pocit a skonci to. Som sa preriekla, s tym asi ze si neverim, lenze je to tym ze sa zle citim, neviem ako mu to mam vysvetlit.

hladaju niekoho kto neexistuje. maju vysoke naroky na inych a nizke na seba. dalsi problem je v komunikacii. muzi sa uz neobtazuju dvorenim zenam lebo sa im to zda trapne a ponizujuce a zeny samozrejme muzov nebalia lebo sa to nepatri a ak to nejaka skusi moze byt povazovana za zufalu ci radodajnu. ak sa uz nejakym podari dat do reci a nasledne dokopy, maju zas problem spolu vytrvat lebo kazdy ma ine predstavy o vztahu. muzi chcu slobodu a sex, zeny chcu byt obdivovane a mat muza neustale po ruke. chvilu im to klape a potom to riesia neverou alebo rozchodom.
dnesni 30rocni muzi aj zeny si chcu stale uzivat zivot a slobodu a to akosi nejde dokopy so vztahom a zodpovednostou. vsetci ocakavaju ze budu od vztahu cosi dostavat ale problem je s davanim. zvlastne je ze vacsinou sa daju dokopy protipoly - jeden dava, druhy berie. jeden je dominantny, druhy submisivny. ak tam nie je rovnovaha, musi to zakonite krachnut.

a este jedna vec Makovnik, ked budes takto dalej nadavat, bez akeholvek dovodu ze ja som nic zle nenapisala, tak ta nahlasim adminovi, mne to nebudes zasierat prispevok lebo tebe sa chce

Ani ja neviem, kde je problem, ale nejaky byt musi. Niekolko mojich kamaratok okolo 30 bezvysledne uz niekolko rokov hladaju partnera. A takisto aj moji kamarati chalani okolo 30 rokov.

A vsetci maju z toho depky.

Ja mam z nich pocit asi takyto:

- sami maju o sebe nizku mienku a preto nevedia zaujat

a zaroven

- nevedia toho druheho vidiet "srdcom".

Takze cakaju, kto ich dostatocne zaujme, ale chyba je na oboch stranach.

Makovnik, pocuj mna neurazis, taky primitiv ktory sa pride obuvat do druhych bez priciny lebo sa nudi, urcite nie.