Som hypochonder

Dobry deň potrebujem pomoc...
už asi mesiac som uplne na dne snival sa mi jeden sen z epilepsiou ze som ju mala v tom sne sice netreba verit kazdym snom ale od toho sna si domyslam ze co ked sa mi to raz stane .. uz len ked si predstavym tu ukážku toho ze ju mam asi by som bola totalne na dne z toho a asi by som si nieco urobila bojim sa velmi aby som ju nedostala lebo je to hrozny pre mna pocit na nič ine sa nedokážem sústrediť furt ta myšlienka mi pride aj ked idem vonku ci niekde neodpadnem bojim sa chodit z priateľmi vonku a tak dalej aj v práci sa nemozem sústredít brala som aj neurol kvoli tomu lebo som sa bala aj zaspat prosim poraďte mi niekto aj pomôžte mi

Ja som hypochonder. mám 13 rokov a zacalo to ked som bavke povedal že ma boli za hrudnov kosťov - jej odpoved bola ze to moze byt infarkt tak som zacal googlit a precital som si priznaky. ked som ich cital bolo mi horsie a horsie . skoncil som na pohotovosti nechali si ma tam na pozorovanie. vcera som si diagnostikoval rakovinu :( uz nevladzem viete mi poradit ako sa toho zbavim ? zhorsuje sa mi chut zit a ked mam mali pupak hned by som bezal ku doktorke. je to hrozne mamina mi hovori ze mam byt statocny clovek ale inak mam stale strach o svoje zdravie. ale ked som v skole a nemislim nato tak som v poriadku nic ma neboli. PROSIM PORADTE MI :(

malamoni, tak tvoja doktorka tresla poriadnu hlupost, dietatom sa nic nevyriesi. Mala by si ist k psychologovi, aby ti pomohol prekonat traumu zo straty mamy, pretoze prave vdaka nej sa ti rozvinula tato porucha. A ak psycholog uzna za potrebne, navstivit aj psychiatra. Dietatom by si to len pokazila, najprv sa daj psychicky do poriadku, az potom mysli na zakladanie rodiny.

Ludia, ja uz tiez nevladzem. Mam 24, od mojich 16 ked mi zomrela mamina na rakovinu prsnika, sa neustale pozorujem a stale ma nieco boli, tazko sa mi dycha- moj verdikt nador na plucach, busi mi srdce - hned si myslim, ze to bude neaka vazna vada, pobolieva ma prsnik - uz aj utekam na sono, pobolieva ma apendix a mam tazkosti so stolicou a furt nieco. Je to uz na zblaznenie, nikomu to neprajem. Rodinu s tym uz zatazovat nechcem, moja doktorka mi kazala, nech si spravim s priatelom dietatko aby som veskeru pozornost prehodila nan. Vzdy som mala dobre vysledky, vtedy moje symptomy pominu a o par tyzdnov sa vynori dalsi problem. Najhorsie na tom je, ze mi to neskutocnym sposobom znizuje kvalitu zivota...strasne ma to unavuje a prenasleduje ako tien.

Emily - to bolo dobre :))) haha, tak to ti verim, ze ti ide na nervy, nech si to necha pre seba a este ked je to chlap, taky vystraseny :))

Ja NIE som hypochonder, ALE!!! Chodim s hypochondrom a poviem vam.... da to poriadne zabrat! Denne sa ma pyta ci sa mi zda zdravy v tvari, odchlipuje spodne ocne viecko a nuti ma odpovedat, ci sa mi nezda, ze je chudokrvny. Priklada mi ruku na svoje srdce a chce ubezpecenie, ze mu bije normalne. Uplne ma to vycerpava a ide mi to neskutocne na nervy. Skoro denne si meria teplotu a stale chce pocut ubezpecenie, ze je zdravy. A on naozaj je zdravy, vsetky vysetrenia v poriadku....
Neviem ako dlho to este s nim vydrzim, vyhladat psychologa ci psychiatra odmieta... Inak je to dobry laskavy clovek.

ja som tiež hypochonder a paranoidna este aj okrem toho,mne sa zatoci hlava a myslim si,ze zomieram,ale tiez neviem,ako sa dostat z toho,je to tazky pripad :( ako mam zacat poztiivne mysliet neviem ..viem,ze si tymto ublizujem,ale ..

trubka-presne tak,momentalne ma boli pankreas a mozno aj oblicky a neviem co este,lebo mi to koluje,ale akonahle som s niekym,alebo sme v spolocnosti,tak mi nic neni,ale hned,ako som sama,tak citim vsetko..bolest pod lavym rebrom,ktora sa mi taha k ladvinam,alebo zas na pravej strane,a zlcnik to byt nemoze,lebo ho uz nemam...

Presne viem ako vám je, ja som si tým tiež prešla, ale už je to fajn. Najhoršie obdobie bolo, keď mi zistili chorobu a povedali, že je nevyliečiteľná, to si ani neviete predstaviť ako mi bolo v 13tich rokoch. Musela som chodiť do nemocnice, brať lieky, mastičky, pravidelne na kontroly, ale zistila som, že to vôbec nepomáha. Strašne som sa bála že zomriem, aj kvôli tomu som sa asi stále sledovala, prečítala som skoro všetky knihy od Raymonda Moodyho, trochu to pomohlo, ale tej choroby sa nie a nie zbaviť. Raz som sa nasrala a vyhodila všetky tabletky, mastičky a spol., prestala chodiť k doktorom, po nemocniciach a začala sa zdravo stravovať. Okrem toho že som schudla :P sa začali moje zdravotné (a podľa doktorov) nevyliečiteľné problémy zlepšovať. A navyše čo mi najviac pomohlo, že som začala veriť v Boha. Možno sa to bude niekomu zdať smiešne alebo hlúpe, ale mne to pomáha fyzicky aj psychicky. Som zdravá, šťastná, nebojím sa smrti a nie som hypochonder ako kedysi. Prajem každému veľa úspechov :)

to mám aj ja takto, nerada zostávam sama, potom sa sledujem a je zle :). A keď sa začnem sledovať príznaky sa zhoršujú.
Som rada že nie som sama takáto. Ale mala som dlhé obdobie že mi nič nebolo, možno aj niekoľko rokov, a teraz akonáhle sa mi spustila jedna choroba nahováram si ďalšie a dalšie príznaky. ono sa to musí dať niako zastaviť, niak sa upokojiť, lebo nie vždy som bola hypochonder.