Nechcem zomrieť

Veď ja sa sústredím na to ako sa dať dokopy. Ibaže keď mám ten chorý stav, mozog pracuje inak. To nie je črta mojej osobnosti. To sú chemické pochody v hlave. Ja viem rozmýšľať reálne, viem, že keď sa zabijem je koniec. Niekedy je ten koniec prijateľnejší ako prítomnosť. Preto by som chcela mať istotu, že aspoň po smrti budem mať pokoj. Ale už mi došlo, že tu istotu mať nebudem a asi sa pýtam úplné hlúposti. Len som chcela vedieť či má niekto skúseností s nejakými nadprirodzenými javmi. A asi som sa namala pýtať. Zase sa mi potvrdilo, že zúfalí ľudia, robia zúfalé veci.

Namiesto rozmýšľania nad samovraždou by si sa skôr mala sústrediť na to, ako sa dať dokopy a žiť aspoň ako-tak normálny život, začleniť sa do spoločnosti aj keď asi 100% zdravá nikdy nebudeš. Keď sa zabiješ tak je koniec, druhú šancu na život už nikdy nedostaneš.

Ďakujem za pochopenie, naozaj si to vážim :)Ja mám v živote minimálne dve osoby, ktoré by pre mňa urobili asi aj nemožné..mama a (dúfam) priateľ. Ibaže s tým mi nepomôžu a svoje príznaky nemôžem opísať ľuďom, ktorých najviac milujem. Sú to veľmi nepríjemné veci, ktoré by ich neskutočne zranili. Ako som napísala, to nepochopí nikto, kým to nezažije, čiže by si to vysvetľovali veľmi ťažko. Musím si skrátka pomôcť sama. A to je ten problém, že to nedokážem. A samovražda by bola útekom, v tej najhoršej chvíli. Ale ja nechcem zomrieť, chcem žiť, veď mám pre koho. Len to v určitej chvíli nezvládam...neviem ako ďalej

preco mas najhorsiu formu OCD? ako sa to prejavuje?

poradim ti precitat si od newtona knihu cesty dusi. mna ta kniha velmi zaujimala a je to jeden pohlad na nieco co bude po zivote.
vo svojom zivote nemas nikoho kto by to s tebou zdielal? rodicia, priatel/manzel, deti, pripadne blizsi kamarati, nech na to nie si sama.

ved ja nepochybujem o tom, ze tvoje utrpenie ma realny zaklad a ze je velmi velke.
lenze samovrazdou tomu bohuzial neutecies.

Zatiaľ čakám na pokyny od doktora...ale už neverím, že sa z toho dostanem a bojím sa, že raz svoj stav nezvládnem a budem si musieť siahnuť na život. Nehovorím teraz o depresii, ale o niečom veľmi ťažko zvládnuteľnom. A nemôžem opisovať o čo konkrétne ide, lebo to človek nepochopí, kým to nezažije. Bohužiaľ v tomto prípade nejde iba o frázu. A nie je to ani o sebaľútosti, ale o skutočnom zúfalstve, pretože si nemôžem pomôcť. A nejde mi iba o seba. Preto zvažujem pre a proti...No a o samovrahoch sa hovorí, že po smrti nenájdu pokoj a blúdia po domoch a podobne. To nechcem...ibaže niekedy je moja úzkosť silnejšia ako zdravý rozum a vtedy nemám ďaleko od toho, aby som si ublížila.

a ako si na tom s liecbou?

ale potom pribliznu odpoved nemozes povazovat za tu situaciu ktora nastane. mozno ano, mozno nie.

Trápim sa kvôli tomu strachu, kvôli bezmocnosti, kvôli zúfalstvu...kvôli výčitkam svedomia, kvôli závisti, že ľudia v mojom veku si užívajú život, kvôli sociálnej fóbii. Ale najmä preto, že mám najhoršiu formu OCD.