Čaute. Mám 23 rokov a už dlho ma trápi pliaga, ktorá je v názve tohto príspevku. Keď sa na to pozriem spätne, vždy som mával sklony byť viacej sám, žiť si vo svojom vnútornom svete, ale keď je človek dieťa nevníma to nejako tragicky a nechápe, že si takto vytvára zárodok budúcich komplexov. Až príde do veku nejakých 18 rokov a viac, zamyslí sa a naplno si uvedomí, že žije úplne mimo reality. I ja som si uvedomil, že nemám žiadnych priateľov, žiaden normálny život. Na základnej škole to ešte bolo celkom fajn, na strednej som sa stal totálnym outsiderom a teraz na výške sa dokážem rozprávať tak maximálne s dvomi ľuďmi. Ak môžem niekoho vôbec nazvať slovom priateľ, tak je to jeden spolužiak zo strednej školy a ďalší človek, ktorý je však z ďaleka a vídavam ho iba cez víkendy. Tomu môžem povedať naozaj všetko, iba on ma dokonale pozná. Sociálne situácie nenávidím, doslova ma ubíjajú prezentácie v škole, ktorých, vďaka Bohu, poslednú dobu veľa nie je. Nikdy nie som počas sedenia v škole alebo v inej sociálnej situácii v pohode, mám sucho v ústach, ruky sa mi klepú a nič nepomáha. Niektorí hovoria, že alkohol to spraví, no u mňa to určite neplatí. Som po ňom síce bez príznakov SF, ale zase akoby totálne vyhučaný, utlmený, bez citov. Horšie je, že nemôžem nájsť príčinu týchto problémov. Všetci hovoria o zlých vplyvoch v detstve, o ponižovaní, bitkách, ja si na nič také nespomínam. Ani vtedy som nevyhľadával širokú spoločnosť, ale aspoň som sa mal rád, taký aký som bol, nemal som žiadne komplexy.
Je to dlhý príspevok, dúfam, že som Vás neunudil, ale potreboval som sa trocha vypísať. Mojim cieľom pri jeho písaní bolo nájsť podobných ľudí, ako som ja, a ešte radšej budem ak sa medzi nimi nájdu aj dievčatá, keďže moje šance natrafiť na babu „normálnym“ spôsobom sú dosť mizivé. Som z blízkeho okolia Popradu, tak ak sa predovšetkým v tomto regióne nájdu mne podobní a chcú na začiatok aspoň pokecať, dúfam, že sa sem ozvú.
Sociálna fóbia - spriaznené duše?
Hah, teraz som čítala že Trnava... tá je od nás kúsok, nejakú polhodinku cesty :-D
Izabel, ešte sem niekedy zavítaš?
Tak mam viacej tych komplexov co mi zneprijemnuju zivot,ale je tam aj socialna fobia to proste citim,mozes mi napisat na email : ccc4587@azet.sk
A odkiaľ si? V tvojom prípade to skôr vyzerá na to, že hľadáš ľudí, ktorí fakt stoja za to a tých, ktorí ti ,,nerežú", proste neznesieš:) Ja to mám asi podobne.
Pokracujem dalej co som nespomenul,mam aj take komplexy ze mi strasne vadia niektory iny ludia svojim spravanim,vtedy by som zobral nejaky samopal a likvidoval to,moje kamosky kamarati(vela uz byvalych)sa aj dali k takym ludom do partie,a mna islo od nervoch vykrutiť,vdaka tomu som sa prestal s nimi kamaratiť,lebo som nezniesol ten pocit ze sa kamaratia s takymi kur..y a debilnimi fetakmi,takze mi uz ostalo len par starych,par novych dobrych kamosov,rodina. Dievcata ma nechcu kvoli mojmu spravaniu, a tak uz asi rok mam od nich uplnu absenciu,niekedy ani nechcem sa s niektorymi kamaratiť lebo mi nevyhovuje ich spravanie,proste v mojom okoli neni takmer nikto kto by mi pasoval,a toto ma az tak netrapi,lebo ja z dementami sa ani kamaratiť nechcem,vadi mi ze nemozem najsť človeka s ktorým by som si rozumel,vacsinou co robi dnesna mladez tak je to=diskoteky,sex,alkohol,hulenie ale ja taky nechcem byť.Co potrebujem je zbaviť socialnej fobie,melancholizmu a komplexov co mi ostali z minulosti,chcem mat konecne radosť zo zivota,vela robi aj minulosť,najlepšie by bolo spraviť hrubu čiaru a začať od znova ale to nieje jednoduche
Cau,tak ja mám skoro taký istý problém ako ty,nejak do 17 rokov ma to netrápilo,rád som bol sám a vo svojom svete,vela som hral pc hry a sral na každého,v 18 som si našiel prvú priatelku a vdaka mne že som dosť utiahnutý a tichý kvoli tej soc fobii to stroskotovalo(aspon si myslím to ja,som aj nudny a mam komplexi a az na par kamaratov co ich poznam uz dlhe roky sa neviem s nikym iným ani poriadne porozprávať) Síce sa to snažím všetko zakrývať jak sa dá,niekedy to viem prekonať že ma považujú za normálneho,ale je to len navonok,nikto nevie čo prežívam vnutri ten pocit sa nedá opísať,niekedy ale mám pocit že je všetko v poriadku a dokažém byť aj veselý a v pohode aj vnutorne aj navonok ale opať je to len dočasné a po čase pridu opať depresie,posledná moja skúsenosť bola že som bol sám doma a mali prísť plynari a ja som začal pocitovať priznaky soc.fobie,takisto sa bojím aj niekomu cudzemu zavolať,je to strasne co sa somnou deje,vobec si neuzivam zivot len prezivam,dokonca mi kupili aj auto a stale nedokazem byt stastny.Stale si hovorim ze sa zmenim a zacnem zit inak,ale to vydrzim tak max 4 hodiny,to ma uz definitivne prinutilo sa chystať k psychologovi a psychiatrovi nech mi daju nejaky lieky aby som sa uz netrapil,a toto radim aj tebe,inak sa to riesit myslim ze neda
SnowyOwl už tu síce nikto dlhšie nepísal, ale snáď sem ešte zavítaš. Mohla by si mi napísať nejaký bližší kontakt (e-mail), aby sme mohli pokecať trochu intenzívnejšie? Vďaka:)
mne sa ju \\\"klop, klop\\\" viac menej podarilo prekonat, rok som brala antidepresiva, a naucila som sa meditacne tecniky, ktore ta pekne zrelaxuju...
Da sa Socialna Fobia prekonat ? Uplne asi nie, mozno sa to podari tym co do nej nespadli tak hlboko ale inac uplne vyliecenie je prakticky velmi tazke az nemozne.
Podla mna neexistuje zaruceny recept, zaruceny liek ci urcite meditacne cvicenie ktore pomoze. Jediny sposob ako obijst Socialnu Fobiu je celit jej priamo tam kde vas najviac zatazuje.
Nepredstavitelny strach, uzkost a fyzicke symptomy. To su veci ktorym sa treba postavit. Nie kazdy to podla mna dokaze, chce to odvahu a motivaciu.
ANO TY, jedine TY to mozes zmenit. Nepozerajte na ostatnich, nehladajte spolu-fobikov v mylnej predstave ze sa stretnete a pomozete si navzajom. Rodicia vam nepomozu, kamarati takysto, nikto tomu tak dobre nerozumie - JEDINE TY vies aka je situacia a jedine ty mozes nieco preto spravit aby sa to zlepislo.
ANO bude to tazke, pravdepodobne najtazsia vec ktoru musis spravit v tvojom zivote. ALE to utrpenie bude stat zato.
Nikto nie je uplne uplne uplne sam na tomto svete. Ludia su vsade, prilezitosti na novu znamost je habadej. LEN sa treba hybat ! Odhodlat sa dopredu, VZDY JE TU NADEJ !
Dufam ze aspon niekomu sa to podari. Pamatajte si ze ak ste na dne tak sa da ist uz len hore, zajtra je novy den zacinas odznova, zabudni na to zle co bolo vcera. Nepodcenujte sa, pretoze vas potom budu podcenovat ostatni, nemlcte pred ludmi, inak budu ludia mlcat pred vami.
SF Live je na tom este velmi dobre. Ja sa nedokazem v triede rozpravat skoro z nikym, rozhovorom sa vyhybam a sa tym dost trpim. Po skole sa z nikym nestretavam, mam sice jedneho kamarata, ale uz som sa mu dlho neozval. A mam pocit, ze ani on o mna nema zaujem lebo uz sa mi dlho neozval. Som z toho uplne mimo, neviem ako dalej. Bojim sa buducnosti, lebo ked nikam nechodim, tak co ak ostanem cely zivot sam. Tiez by som chcel spoznat niekoho s podobnymi problemami. Ja uz neviem ako dalej.
