Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Je to vôbec problém?

Príspevok v téme: Je to vôbec problém?
Sionnach

Dobrý deň,
Neviem, či vlastne potrebujem naozaj poradiť, asi sa skôr iba vyrozprávať... Mám 22 rokov a za sebou "skúsenosť", ktorá mi zmenila život a kvôli ktorej mám problém začať si vzťah. Možno si iba nahováram, že je to kvôli tomu, vždy som bol introvert.
Keď som mal 14 pomerne vážne som ochorel. Keď som sa z toho dostal, musel som ísť do kúpeľov. Vôbec sa mi nechcelo, ale nakoniec to bola jedno z najlepších období v mojom živote. Spoznal som tam Sašu, bola o pol roka mladšia a bola úžasná. Bola to moja prvá ozajstná láska. Boli sme spolu aj po odchode z kúpeľov, aj keď nás delilo vyše 100km. Stále sme si písali (listy, ja som vtedy ešte nemal PC :)) a telefonovali. Pravidelne sme sa stretávali. Boli sme spolu 3 roky. Jej rodičia z toho najskôr neboli nadšený, neskôr presne naopak. Každé prázdniny sme trávili spolu. Zabudol som napísať, že bola vážne chorá. Asi po pol roku sa z toho dostala, nanešťastie po čase opäť ochorela a nakoniec odišla 9 dní po 17 narodeninách...
Hmm, nejako som sa rozpísal, späť k tomu problému. Na jednej strane mi táto "skúsenosť" veľa dala. Len tak ma niečo nerozhádže, na druhej strane s tým prišiel aj ten môj problém. Jednoducho mi problémy veľa ľudí okolo mňa prídu primitívne, až smiešne. Má to vplyv na môj, ako to nazvať, spoločenský život. Mám kamarátov, kamarátky, ale takmer vôbec s nimi nechodím na diskotéky, do barov a podobne. No a keď ste na VŠ a nechodíte na párty a do barov, je to pre okolie "divné". Už na strednej ma takto vnímali. Lenže ja sa v takomto prostredí necítim dobre, pokúsim sa to vysvetliť. Neznášam alkohol, so Sašou sme nikdy nepili, nechápali sme prečo to ľudia vlastne robia. A nechodili sme ani na diskotéky, radšej sme sa len tak prechádzali, najlepšie niekde mimo mesto.
Pár krát som so spolubývajúcimi išiel na párty, akože zbaliť nejaké baby. Lenže vždy po necelej pol hodine odídem. Aj keď sa objaví nejaké dievča, čo má o mňa záujem (heh alebo sa aspoň tak tvári), nič z toho nie je. Nič proti nim nemám, ale nedokážem sa pozerať ako do seba lejú pohárik za pohárikom a riešia "veľké problémy" týkajúce sa topánok a kabeliek...
Zabudol som napísať, že som o Saške nikomu nepovedal. Na strednej síce vedeli, že niekoho mám a potom, že už s ňou nechodím, ale čo sa naozaj stalo som im nepovedal.Vie to iba jedna kamarátka. Teraz na VŠ o tom nevie vôbec nikto, vlastne som bol rád, že idem do nového prostredia, dúfajúc že sa niečo zmení. Lenže sa nezmenilo. Takže si všetci myslia, že som jednoducho taký, uzavretý, trochu "čudný". Bolo tu jedno dievča, s ktorým nás to k sebe ťahalo. Lenže keď sme sa lepšie spoznali, a ona zistila, že ja veľmi nechcem chodiť von (rozumej bary, párty atď)skončilo to. Takže to už ani neskúšam.

Pozerám, že som tu napísal hotovú slohovú prácu. Snáď sa to niekomu bude chcieť prečítať. Aj keď, ako som spomenul, neviem čo vlastne čakám od toho, že som o tom sem napísal.

0vecka

ako vravi Evushka nemusis si ani hladat introvertku ale ak nerad chodis na diskoteky doslova ti to pride neprijemne tak by si nemal hladat zensku tam ale tam kde sa citis dobre... poznam vela slecien ktore vecsinou takto socialne ziju vo svojich skoro komunitach a moc po krcmach alebo diskotekach nechodia... ono je ale problem sa infiltrovat do takej komunity ale zase nie az taky...

Evushka

@ToSomAjJA ako sorry ale píšeš to štýlom, ako keby tí, čo občas pijú a opijú sa nechceli vôbec hlboký a plnohodnotný vzťah. Úplne tu robíte z ľudí, ktorí sú typickí extroverti nejakých strašiakov, čo vymetajú večierky. K VŠ proste patrí chodiť niekam v partii von, veď nemusíš piť, ja som častokrát bola len o jednom pive a zvyšok kofola... keď som piť nechcela, tak som nepila. Ale to neznamená, že sa človek medzi ľuďmi nemôže zabaviť. A hlavne, my extroverti chceme rovnako hlboké vzťahy ako vy introverti, lenže nedávame to s vážnymi tvárami najavo, akože 'ja som suchárka, všetko beriem vážne a chcem len trvalý vzťah', takým štýlom by si aj tak nikto nikoho nenašiel.

Evushka

Proste si nájdi introvertne založenú babu, ktorá má radšej prírodu a súkromie, niekde v pohodlí domova. Ja mám skôr ten problém, že až moc často narážam na introvertov a už ma to vytáča, netvrdím, že má niekto chodiť nonstop po diskotékach, náhodou bar občas je fajn,a lebo kaviarne, mesto, kino, aj nákupné centrum... no a čo? Je to súčasť mesta. Ale proste každý len príroda príroda a nuda nuda nuda. Pre mňa.

Nesmieš sa pozerať na tých ľudí tak, že oni majú menšie problémy než ty, či niekto iný. Dobre riešenie oblečenia či kabeliek nie je práve životu nebezpečné... Ale každý problém čo trápi človeka je proste problém, ktorý potrebuje vyriešiť, nech má akúkoľvek dôležitosť. Ja mám za sebou 5 operácií, samozrejme problémy v živote sa mi nevyhli ani potom, v iných oblastiach, ale každý z nich vnímam vcelku podobne až rovnako, ako keď som mala ísť na tie operácie. Lebo v tom čase keď to človek rieši mu to rovnako zamestnáva hlavu a trápi ho to. Toto naopak od ľudí neznášam, to porovnávanie, že 'ha, ty máš problém? aký to je problém? veď ti ani o život nejde... iní ľudia sú na tom horšie'. Áno, sú na tom niektorí horšie, niektorí oveľa lepšie. Ja vravím, že to čo jeden človek zvládne, by ten druhý nezvládol a naopak, preto nie je dobré podceňovať váhu akéhokoľvek problému.

taky-tak

no vidis,autorka posledneho prispevku je pre teba ako vysita:)
a ked mam byt uprimna, keby som bola mladsia, oslovila by som ta ja. typy ako ty su v dnesnej dobe bohuzial "podpultovy tovar". ked sledujem dnesnu mladez, mam taky pocit, ze su strasne plytki, bez zaujmov, a tym, ze striedaju partnerov ako ponozky a ozieraju sa, len zahanaju nudu.
na druhej strane ta uplne chapem, ako sa citis, lebo som podobny typ. tiez idem velmi rada von, ale do lesa, do parku, do prirody... a ked som v spolocnosti, nezapadnem. prave pre rozdielnost nazorov na zivot, mam inu hierarchiu hodnot ako vacsina, ale mozno preto, ze som uz starsia ako ty, tak som s tym zmierena a budem radsej stravit svoj cas sama so svojimi hobby, ako s plytkymi ludmi, ktori ma aj tak nechapu. ty si mlady a inteligentny, ver, ze raz pride ta, ktora to oceni!! velmi ti to prajem:-)) A dakujem, ze si sem napisal, nezomrela vo mne nadej, ze aj taki mladi ludia este su... aspon ako safranu, ale predsa :DD a hlavne to ber ako svoje plus a nesnaz sa ist za kazdu cenu s davom, ked ta to tam netaha!!

ToSomAjJA

som presne taká istá, mala som síce priateľa 4 roky, no miestami to medzi nami haprovalo, pokiaľ ide o záujmy. Ja som tiež ako malá zažila množstvo ťažkých chvíľ, o ktorých momentálne nechcem písať. Podstatné je, že to zo mňa urobilo inú ženu, než sú ženy navôkol. Ľudia ma považujú za čudnú, i priatelia môjho bývalého. Dohovárali mu, aby sa so mnou rozišiel, však som úplne iná, čudná. Narozdiel od toho on bol úplne spoločenský typ, vymetal diskotéky niekoľko krát týždenne, ale i bary a pod. Nepil - ale to bol len dôsledok jeho alergie na alkohol. Ja takisto nepijem (mám na to osobné dôvody, zrejme aj skúsenosti z detstva) a preto mi taký partner vyhovoval, ale len po tejto stránke. Nakoniec sme sa predsa len rozišli a nie je tomu tak dávno, veľmi ma to ešte bolí a cítim sa strašne sama.

Okrem priateľa ma za čudnú považujú aj známi z VŠ, internátu, keďže sa vyhýbam krúžkoviciam, chodboviciam a iným akciám, nechodím s nimi do barov, na dikotéky. Takisto ma to nebaví, keď vidím, ako sa mladí ožierajú, ženy vešajú po chlapoch a pod. ja snívam o plnohodnotnom živote, chcem mať muža, ktorý bude pri mne do konca života stáť, a s ktorým budem mať deti, chcem mať dokonalú rodinu, keďže mne osobne sa nenaskytla taká príležitosť, a pre tento cieľ urobím čokoľvek. Opäť pri písaní tohto príspevku pociťujem tzv. hrču v krku, ako stále, keď si premietnem svoj život. No inak to už ani nebude. Minulosť nezmením a budúcnosť je minulosťou riadne ovplyvnená. Ostávam a ostanem taká aká som, lebo čas, keď som sa snažila byť takou, ako si partner vyžadoval, bol to najhoršie čo som mohla urobiť - ten pocit, čo ma potom vo vnútri zvieral, bol hrozný- jednoducho toto ja niesom, niesom sexi, niesom dokonalá, niesom vymachlená, niesom sebavedomá, krásna....Som len jedna z mála, aj napriek tomu, že ma ostatní považujú za čudnú, ostanem sama sebou...Aj keby to malo znamenať, že ostanem celý život sama,...

Sionnach

@ terrapoet No, keď nad tým tak rozmýšľam, a aj potom čo som si tu prečítal, mám pocit, že vlastne nechcem nič zmeniť. V podstate som spokojný. Ide o to, že mám občas pocit akoby som bol "mimo". Napriek tomu, že som v kolektíve, cítim sa tam sám. Najmä preto, že ma trápia úplne iné veci a mám iné záujmy ako moji kamaráti. No a vtedy mi začne prekážať, že som aký som. Keď sa pokúšam niekoho zapojiť do toho čo baví mňa, väčšinou je to zbytočné.
Prešiel som si tu viacero tém, a teraz vidím, že moja situácia nie je až taká neobvyklá. Je dosť možné, že dokonca ľudí ako som ja stretávam. Paradoxne preto, že sme si v tomto podobný, nikdy sme spolu nehodili reč.

jajka001_ vieš, že ten nápad skúsiť nájsť niekoho podobného cez net, nie je vôbec zlý. Že ma to nikdy nenapadlo.

reneSNV

Sionnach tvoj sposob zivota ti vyhovuje
skus si precitat temu Mám priateľov, no aj tak som vlastne často sám
nie kazdy ma take stastie ze ma kamosov s ktorymi moze chodit von
mal by si sa takych sanci chopyt iny ludia by dali mnohe za to co mas ty

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Je to vôbec problém? - Fórum - ZDRAVIE.sk