Odkiaľ začať. sme spolu 21 rokov. katastrofa. boli aj pekné chvíle. žiarlivec prvého stupňa. život v klietke. všetky ženy sú len kurvy a s každým chlapom som spala. po čase sa pridal alkohol z jeho strany v poslednom roku troška aj s mojej - dva deci. potom neskutočné hádky a aj bitky. vždy som to zakrývala, len susedia vedeli, hamibila som sa chodiť domov. mám vš vzdelanie. on nie. máme dvoch synov. jeden dospelý, druhý 14 ročný. dospelému sa ako dieťaťu nevenoval vôbec, aj s tým syn trpel. trpí tým, že sa venuje mladšiemu viac ako jemu, ale napriek tomu si ho získal a tak ako mi bol oporou v živote - môj starší syn, tak teraz je proti mne. je presne taký ako jeho otec. zabudla som spomenúť neveru obojstrannú v minulých rokoch - peklo na zemi, nejak sa to cez zuby utíšilo. inak stále je preč. stále za robotou. moja samota je jedna veľká zúfalosť, s ktorej sa neviem vymotať a psychicky som na dne. nedalo sa mu to vysvetliť, stále do okola, že to nechce počúvať a podobne. žiarlivosť bola stále na poriadku - telefonická, lebo doma bol v podstate 6 krát do mesiaca, inak stále v robote. chlapci vyrástli a moja samota je ostrašujúca a aj nezhody a hádky. na internete som si našla priateľov, lebo von sa mi nedalo chodiť, aj som nechcela, aby ľudia nehovorili, a aj som sa chcela venovať mojim synom, milujem ich. môj život bol prakticky vedený v poslednej dobe pokecom cez internet. našla som si kadejakých flirtovníkov, ktorý stále pokúšali na sex. po zistenej nevere sme si doma sľúbili, že urobíme čiaru, ktorá v podstate nikdy sa neurobila, pri každej hádke sa vykrikovala. lenže on ma neustále kurvoval, ponižoval urážal, vyháňal.. urážky až na smrť.. na silvestra ma nechal doma samú.. pohádali sme sa.. starší syn bol s priateľkou a on idišiel s mladším synom .. myslela som si, že psychicky umriem.. potom som to nejak predýchala.. a vždy hľadala spoločnú reč .. a udržanie manželstva. aj na úkor poznižovania a bitiek.. bila som ho aj ja, a v poslednom čase to bolo tak, že on ma strašne urážal, a povedala som mu že ho prosím aby prestal, že sa to nedá vydržať, že ho udriem, .. neprestal, tak som ho udrela,.. posunulo sa to tak, že ja som tá, ktorá ho bije, začal si chlapcov ťahať na svoju stranu a ja som bola bezmocná.. posledný mesiac som ho podviedla.. s priateľmi cez internet - povedala som si, že nech je to aspoň pravda,, katastrofa.. psychicky som sa zas iba zamotala.. lenže môj manžel tresným činom sa mi nabúral do PC, kde si nahral všetky moje rp - čky, maily, správy, FB - rozhovory, kde mi prišiel na neveru.. do 10 dní ani bez vysvetlenia podal o rozvod.. celých 21 rokov trpím, že som sama, trpím hádky ponižovanie a bitky.. prečítala som kopec literatúry ohľadne žiarlivosti a manželstva.. vyskúšala som psycholpga, psychiatriťku, posedenia aj s manželom - to si neviete predstaviť čo ma to stálo, aby tam išiel.. nakoniec všetko dopadlo tak, že ja som tá ,,chorá.. a žiarlivá, dokonca ma označil že mám sklony k alkoholu..neuveriteľné.. včera mi prišiel návrh na rozvod.. myslela som si, že do rána skolabujem.. neviem čo mám robiť..
rozvod
Ahojte, ja práve prežívam jedno z najťažších období v živote. Môj manžel bol stále veľmi agresívny, ale ja som ho ešte aj ľutovala, lebo sa vyhováral na zlé detstvo. Verila som, že keď sa dostane pod liečbu psychiatra, bude u nás doma konečne pokoj. Ale výsledky testu ukázali, že je normálny a ja som s hrôzou zistila, že nenormálna som bola vlastne ja, lebo som mu 17 rokov trpela peklo na zemi. Máme spolu štyri deti a práve tie mi otvorili oči a povedali, či mu chcem toto všetko tolerovať. Deťom bral počítač a o pár dní, keď zúrili im ho vrátil s tým, že to spravil vlastne kvôli mne, vypínal nám elektriku, neváhal ma vyhodiť z auta v neznámom prostredí (hoci v aute boli deti, jedno z nich malo dokonca len 7 mesiacov). Bila ma, alebo ma nútil aby som ho pred deťmi bila a potom kričal, aby volali políciu, keď som sa ho snažila dostať za dvere izby, lebo deti boli vystrašené. Nemala som prístup k financiám, dokonca aj moja materská a RP išli na jeho účet. Nakúpil deťom jogurty, ale mne aj tri hodiny vyčítal, že by som len žrala. Často nám s jedlom pomáhali aj rodičia, ale aj na tých denne nadával. To je len vzorka mojej naivity. Tiež som kresťanský založená, manželstvo som brala ako večný stav. Ale keď už aj najstaršiemu synovi vyčítal, že mu nedá peniaze, pôjde za riaditeľom školy a postará sa o to, že nedoštuduje, keď ho aj fyzicky napadol, zbalila som deti a odišla bývať k rodičom. Som tu už piaty týždeň. Po dvoch týždňoch som ho aj s jednou dcérkou čakala doma, aby sme sa o našej situácii porozprávali, ale už som ho za dverami počula vrieskať a ohovárať ma pred susedou. Vraj ho chcem dostať z bytu, som celú noc na počítači, potom mám hlavu vymazanú a šibe mi z toho, o deti sa nestarám a on je vraj celý deň v práci, nevie kde mu hlava stojí. Keď zistil, že som doma, začal po mne vrieskať, že mám vypadnúť z bytu. Vôbec sa nezaujímal o deti. Keď som si počas svojho odchodu prešla vyčítkami, ľútosťou nad chudakom manželom, že čo s ním bude keď sa rozvedieme..., po tom ako som zistila, že ma len všade špiní a vôbec sa nezaujíma o deti, pred týždňom som podala žiadosť o rozvod. Keď sa to dozvedel, zrazu aká ochota stretávať sa s deťmi. Vyvoláva mi, dnes si počkal moju mamu pred kostolom, keď išlo okolo najviac ľudí a vynadal jej, že za všetko môže ona.Musím podotknúť, že už mám deti predbežným opatrením zverené do výchovy. Dokonca ma otravuje aj psychlogička z manželskej poradne a nadržiava mu ako len môže. Zvažujem, že sa na ňu budem sťažovať. Manžel sa o deti nikdy nestaral a ani starať nechce. Teraz sa len s nimi potrebuje ukázať pred ľuďmi, aby ho videli ako starostlivého otecka. Už mi aj prišlo zo sudu , aké referencie si pozháňal od suseda (síce trestne stihaného, ale to súd nezaujíma), že ho vidí ako sa stará o deti a tiež aj jedna kolegyňa sa unúvala dať mu super referencie, aký je on svedomitý a nekonfliktný pracovník.
Chápem všetky ženy, ktoré majú problém odísť od tyrana. Predsa je len tam isté puto, spoločné deti, spomienky, byt... ale cítim úľavu už len z toho, že som tak spravila. Aj keď ma ešte len čaká dlhá cesta rozvodom (pri štyroch deťoch 16, 12, 3 a 1 rok) to nebude iste rýchle, vysporiadanie majetku (všetky úspory ma manžel a netuším, kde všade ich mohol uložiť, prípadne ako investoval), autom sa denne vyváža do práce tiež iba ona, ale ja za tým všetkým cítim slobodu.
Viem, že sama so štyrmi malými deťmi to budem mať veľmi, veľmi ťažké. Spolieham sa na pomoc rodičov (pokiaľ im bude zdravie slúžiť), lebo úplne sama si nepomôžem. Musím sa zamestnať, aby sme prežili.
Ale musím veriť, že to dokážem, lebo nádej zomiera posledná.
ambrozia,
je to smutné.
A čo by si chcela ty???chceš rozvod,či udržať si manželstvo???
ak chceš by ta opať ľúbil,snaž sa byť milá,a venuj sa aj sebe-kup si niečo pekne na seba len tak vyjdi von s kamoškou.
Alebo máš nejaké koníčky???zájdi na plavareň,či do fitka.
nejakú zmenu,aby si to všimol.
ja by som určite s takym človekom nebola bo určite by ti bolo samej lepšie než s nim a mala by si možnosť spoznať niekoho blizkeho koho pri nom si možnost spoznat nemala...a to že si chodila k psychlogovi a tak by som určite využila pri rozvode štýlom ked chce vojnu može ju mat pekne mu zrataj tych 21 rokov bo on ta šetrit teda určite nebude
Ambrozia, akú radu očakávaš? Musíš sa sama rozhodnúť. Ak to bude podľa toho, čo si napísala, že ďalších 20 rokov tak už nechceš prežiť, tak začni hľadať konkrétne informácie o tom, ako postupovať. Musíš súdu poslať návrh na rozvod a prísť na pojednávanie. Ak budú dôvody také, že sudca príde k presvedčeniu o rozvrate manželstva a deti už nemáte malé, môže vás rozviesť hneď na prvý krát. Ak si nájdeš na nete dobrý vzor návrhu, nepotrebuješ ani právnika. Na súde bude všetko viesť sudca, tam právnika tiež nepotrebuješ. Po rozvode si budete deliť majetok nadobudnutý v do bezpodielového vlastníctva. O tom som už písala autorke niekde na začiatku témy.
Takže, začiatok je v rozhodnutí a to je len na tebe.
Rozved sa.
Ahoj, aj ja by som potrebovala radu ohľadne rozvodu.Sme spolu 22 rokov, nikdy to manželstvo nebolo dobré, ale posledných 10 rokov to žijeme ako známy. Manželovi stačí sex raz za rok, aj to musím iniciovať ja a keď sa chcem porozprávať o tom, mi povie, že mi šibe a ide preč. No urážať ma, to mu teda ide a keď nám aj dcérka zomrela, neprišiel ku mne a neobjal ma, keď som to potrebovala. Proste neznamenám pre neho nič.Aj prehlásil, že načo sa bude každý deň so mnou zhovárať, veď ma stále vidí. A ja som z toho psychicky na dne, lebo nechcem ďalších 20 rokov takto žiť. Ale bojím sa aj rozvodu, pretože som veriaca. Prosím, neporadíte mi niečo? Vďaka.
Ale to, že som uznala chybu 50 na 50, neznamená, že som taký tyran ako je on. Zničil mi celý život. Snažila som sa od prvého dňa držať rodinu. On nie. Len utekal a utekal.. dokonca aj keď som ako 20 ročná mladá mamička zamkla dvere, tak ušiel von neuveríte, ale cez okno. Len aby nemusel byť doma. Jednoducho nechce a nechcel žiť v spoločnej domácnosti a ja som robila čo sa len dalo, a trpela som všetko čo potom k tomu prišlo a udialo sa za 20 rokov. Môžem len banovať, že som svoju energiu dávala celé tie roky do tohto vzťahu a do rodiny na ktorej som si vždy zakladala.
asdfjklôô
nemala si svojej rodine povedat o tomto fore-mala si to len skopirovat-to nemuseli vediet.
Aj ja som sa tu radila,ale nuikdy nedám vediet skade čerpám pomoc či rady.
Ťažko sa číta, čo píšeš. Škoda, že to u vás zašlo až tak ďaleko. Po tom, čo ste si navzájom spravili, neviem si predstaviť, ako by ste mohli spolu ešte žiť. Hlavne to násilie, to tam vôbec nemalo byť. :-( Všetko zlé, však môže byť aj na niečo dobré. Možno je to pre oboch šanca zažiť niečo lepšie s niekym iným.
Ťažkú máš aj situáciu so synmi. Teraz by som to neznásilňovala a nechala trochu vychladnúť. Manžel zrejme využil všetko, aby ťa pred nimi očiernil. Zrejme sú sklamaní, zaskočení a automaticky sa pridali na jeho stranu, pretože si myslia, že on je momentálne v práve. Každá tvoja snaha je len prilievanie oleja do ohňa. Teraz ti neveria. Deti nechcú vidieť rodičov v pozícii, keď ich majú odsudzovať. Je im to nepríjemné. Nechcú vidieť, ako robíš scény, ako sa ponižuješ. Takej situácii sa chcú vyhnúť, preto ťa teraz odmietajú. Deti nechcú rodičov, za ktorých sa musia hanbiť. Nechaj to vychladnúť a snaž sa byť pred nimi dôstojná. Neskôr príde čas, keď pochopia aj teba.
asdfjklôô, znova som si precitla tvoj prispevok, ktory si napisala pri zakladani tejto temy. Manzel vraj byval malo doma, niekedy 6x do mesiaca. Mozno aj tam nastala chyba, ze doslo k odcudzeniu a ak este priratam k tomu 21 rokov v manzelstve, mozno aj urcity stereotyp a ak mate vy okolo štyridsiatky tak aj kriza stredneho veku a toto vsetko spolu vyustilo do krizy manzelskej. Pises, ze si uznavas chybu, je to dobre, len nvm ci ti to teraz pomoze, ale aspon do buducna,ze podobnych chyb sa vyvarujes. A kedze si spominala,ze si mozno tuto temu cita aj tvoj manzel, aspon uvidi, ze nekydas len na neho a chyby si priznas. To chlapi niekedy potrebuju pocut a doma si mu to mozno ani nepovedala. Vacsinou to v krachujucich manzelstvach funguje tak, ze sa na toho druheho vytahuje z minulosti len to zle a to nikam nevedie, lebo protistrana argumentuje zase len tym zlym. Ci sa uz rozvediete alebo nie, nejaki cas urcite budete musiet este spolu zit, tak skus manzelovi pripomenut to dobre, co pre teba a tvojich synov urobil. Mate spolu deti a nech sa tvoja situacia skonci akokolvek budete predsa musiet niekedy este spolu koli detom komunikovat. Zial je len malo manzelstiev, ktore skoncili rozvodom, kde byvali manzelia funguju ako kamarati, trebars aj koli detom. Mozno o to viac manzelstiev, kde si byvali nevedia prist na meno, sudia sa o opatrovnictvo deti a majetok.
Tak ja ti prajem pevne nervy, ci skor psychiku, pretoze v takychto situaciach je najvacsi napor asi na nu. Pokial nemas lieky na ukludnenie predpisane lekarom skus si aspon kupit v lekarni nieco volnopredajne proti stresu a ak nemozes spavat trebars persen, benosen ci nieco podobne. Urcite ti v lekarni poradia. Potrebujes byt teraz silna, aby si to vsetko zvladla a nervove sa nezrutila.
