Odkiaľ začať. sme spolu 21 rokov. katastrofa. boli aj pekné chvíle. žiarlivec prvého stupňa. život v klietke. všetky ženy sú len kurvy a s každým chlapom som spala. po čase sa pridal alkohol z jeho strany v poslednom roku troška aj s mojej - dva deci. potom neskutočné hádky a aj bitky. vždy som to zakrývala, len susedia vedeli, hamibila som sa chodiť domov. mám vš vzdelanie. on nie. máme dvoch synov. jeden dospelý, druhý 14 ročný. dospelému sa ako dieťaťu nevenoval vôbec, aj s tým syn trpel. trpí tým, že sa venuje mladšiemu viac ako jemu, ale napriek tomu si ho získal a tak ako mi bol oporou v živote - môj starší syn, tak teraz je proti mne. je presne taký ako jeho otec. zabudla som spomenúť neveru obojstrannú v minulých rokoch - peklo na zemi, nejak sa to cez zuby utíšilo. inak stále je preč. stále za robotou. moja samota je jedna veľká zúfalosť, s ktorej sa neviem vymotať a psychicky som na dne. nedalo sa mu to vysvetliť, stále do okola, že to nechce počúvať a podobne. žiarlivosť bola stále na poriadku - telefonická, lebo doma bol v podstate 6 krát do mesiaca, inak stále v robote. chlapci vyrástli a moja samota je ostrašujúca a aj nezhody a hádky. na internete som si našla priateľov, lebo von sa mi nedalo chodiť, aj som nechcela, aby ľudia nehovorili, a aj som sa chcela venovať mojim synom, milujem ich. môj život bol prakticky vedený v poslednej dobe pokecom cez internet. našla som si kadejakých flirtovníkov, ktorý stále pokúšali na sex. po zistenej nevere sme si doma sľúbili, že urobíme čiaru, ktorá v podstate nikdy sa neurobila, pri každej hádke sa vykrikovala. lenže on ma neustále kurvoval, ponižoval urážal, vyháňal.. urážky až na smrť.. na silvestra ma nechal doma samú.. pohádali sme sa.. starší syn bol s priateľkou a on idišiel s mladším synom .. myslela som si, že psychicky umriem.. potom som to nejak predýchala.. a vždy hľadala spoločnú reč .. a udržanie manželstva. aj na úkor poznižovania a bitiek.. bila som ho aj ja, a v poslednom čase to bolo tak, že on ma strašne urážal, a povedala som mu že ho prosím aby prestal, že sa to nedá vydržať, že ho udriem, .. neprestal, tak som ho udrela,.. posunulo sa to tak, že ja som tá, ktorá ho bije, začal si chlapcov ťahať na svoju stranu a ja som bola bezmocná.. posledný mesiac som ho podviedla.. s priateľmi cez internet - povedala som si, že nech je to aspoň pravda,, katastrofa.. psychicky som sa zas iba zamotala.. lenže môj manžel tresným činom sa mi nabúral do PC, kde si nahral všetky moje rp - čky, maily, správy, FB - rozhovory, kde mi prišiel na neveru.. do 10 dní ani bez vysvetlenia podal o rozvod.. celých 21 rokov trpím, že som sama, trpím hádky ponižovanie a bitky.. prečítala som kopec literatúry ohľadne žiarlivosti a manželstva.. vyskúšala som psycholpga, psychiatriťku, posedenia aj s manželom - to si neviete predstaviť čo ma to stálo, aby tam išiel.. nakoniec všetko dopadlo tak, že ja som tá ,,chorá.. a žiarlivá, dokonca ma označil že mám sklony k alkoholu..neuveriteľné.. včera mi prišiel návrh na rozvod.. myslela som si, že do rána skolabujem.. neviem čo mám robiť..
rozvod
Samozrejme, že si uznávam aj ja chybu.. 50 na 50. Nikdy som nehovorila, že len on je chyba. Vinná som aj ja, ani sa s tým netajím a uznávam. Sme ľudia, každí robíme chyby. Len daň ktorá príde je naozaj krutá.
Boze moj co to tu citam. vsetko co tu pises ti verim, pretoze je vela takych chlapov akeho mas ty doma.
obdivujem ta ze si uz davno neukoncila toto nezmyselne manzelstvo.
oplati sa zit s muzom s ktorym mas dve deti, na ukor tvojho stastia? ked budes mat oboch chlapcov dospelych a najdu si zeny budu sa zrejme spravat presne tak isto ako aj tvoj muz. uz teraz ich lutujem.
tazko sa to cita ale je to tak, geny sa nezapru svedci o tom uz len to ze tvoj starsi syn je na jeho strane, casom bude aj mladsi, pisem ti to na rovinu nebudem ti tu pisat to co chces pocut ale pravdu, ktora je kruta a priprav sa na nu uz teraz.
je tazke ukoncit vztah a este tazsie je zacat na novo. vacsinou su bohuzial financie najvacsi problem preco odist od muza. az vtedy si tvoj muz uvedomi o co prichadza ked ta zacne stracat, no zda sa ze on je natolko hrdy ze jeho hrdost mu skazi cely jeho zivot. takze ak to teraz cita tak je dobre aj ked viem ze to co tu pisem ho vobec nezmeni, ale raz si mozno spomenie na to aky je strasny clovek s hroznou povahou, on ma totiz problem sam so sebou, nie ty si jeho problem.
Ale urcite ma kazdy miesto na tomto svete, aj svoju ulohu, len si to v trpkych, ciernych chvilkach nechce uvedomit. Ja si myslim, ze miesto na tomto svete ma aj ten posledny chrobacik, co lezie po zemi, tak preco nie ty!
A celkom urcite tu kludne napis, tvoje "veci", nech uz to dopadne akokolvek sa celkom urcite nevyriesia zo dna na den.
A este nieco mi neda napisat. Prestan obvinovat z krachu len manzela, alebo deti, ze su nevdacne. Deti sme si vychovali my sami a nie nas sused a preto, za to ako sa spravaju nesieme scasti aj my svoju vinu, hoci velku rolu tu zohrava aj dnesna kapitalisticka spolocnost, ktora mnohe deti uci tomu, aby si vybrali to, z coho im viac "kvapne".
A k rozpadu manzelstva, ak ho chces este za kazdu cenu udrzat by mohlo jedine pomoct snad to, keby si aj ty manzelovi povedala, ze aj ty si robila urcite svoje chyby, hoci urcite nevedomky. jehomurcite vytaca, ak chybu vidis iba v nom.Ono je to vacsinou tak, ze chyba byva na obidvoch stranach. Manzel mal mozno pocit, ze o seba nadmieru dbas a bol ziarlivy a ja nvm, co vsetko este v tom mohlo byt, to viete predsa len vy dvaja. Tak mi prepac, ze tu mozno tak kriticky pisem a este k tomu sa ponahlam, tak je to snad take nezaobalene, kostrbate, ale to, proste co ma v tento moment napadlo. Ale vecer tu budem, tak kludne pisni.
Môžem vôbec sem už písať?.. má to nejaký význam?..
INAK Z CELÉHO SRDCA VÁM ĎAKUJEM ZA TRPEZLIVOSŤ SO MNOU.. osobitne ak môžem Vševedke. Ďakujem.
Ešte som zabudla dodať, vlastne napísať môj názor na to, že či má milenku, alebo priateľku. Ja to netvrdím, že má. Mne je ho v podstate stále ľúto.. vždy som to tak pociťovala.. neviem či má.. možno ani nemá.. a niekedy rozmýšľam, že by bolo asi aj dobré keby mal.. stále sa o neho bojím.. ale ak tam nie je nejaká žena, tak je potom za tým to, že sa ,,vyslobodzuje odo mňa,,.. on asi niečím trpí.. a už nechce byť so mnou.. Keď si čítam za sebou čo práve píšem.. ja si pripadám ako blázon.. musím si už jasne uvedomiť, čo vlastne chcem.. stále váham.. som váhy.. nikdy som nad tým nerozmýšľala, a ani som neverila na tieto veci.. ale je to neuveriteľné, ako to na sebe v posledom čase pociťujem.. no hádam.. sa to už nejak skončí.. myslím, že pomaličky každou minútou ktorá prichádza.. si to začínam utvrdzovať a vyrovnávať sa stým ži je KONIEC môjho manželstva.. viete v mojej blízkej rodine som vlastne prvá.. čierna ovca.. som len obyčajná naivka..
Ďakujem Vám všetkým za Vaše názory. Čo je nové? staršiemu synovi som samozrejme telefonovala, lebo mi to moje srdce nedalo.. pri hádke kým odišiel preč, som mu povedala, že keď ma nechce počúvať, tak nech si prečíta moje pocity a môj názor na stránke zdravie - fórum. Pohádali sme sa a nestihol si to prečítať doma. Odišiel k otcovi a samozrejme mu to povedal. Práve som dotelefonovala s manželom.. mal vypité a povedal mi, že čo som to napísala na tom fóre pred všetkými, akého tyrana som z neho spravila verejne. Veď predsa nikto nevie odkiaľ píšem a kto som. Veď ani ja neviem kto ste. Píšem, lebo nemám sa s kým poradiť, píšem, lebo som bezmocná, píšem, lebo chcem počiť Vaše životné skúsenosti, aby som sa mohla posunúť ďalej. Škarede mi vynadal, a povedal, že ma už nechce v živote vidieť. Normálne sa bojím písať aj teraz. Lebo si to bude určite čítať. ,,Ak si to čítaš, ver, že Ti nechcem ublížiť, píšem to tu preto, lebo potrebujem pomoc, a to čo píšem, tak tak to ja cítim, tak to ja prežívam, ver mi - určite nechcem ubližovať nikomu a nie našim synom a ani Tebe - sme rodičia našich detí a vždy zostaneme - nehnevaj sa,,.
Ja asi fakt nemám miesta na tomto svete.
asd...,,je to smutné že od malička sa staráš o deti a oni sa takto odplatia,hlavne starší syn už by mohol mať rozum,určite sa neprosíkaj,ono ich to prejde,mladší syn ešte nie je plnoletý mal by ísť domov,ale ak sa ocinko postará navarí mu,operie,ožehlí,dohliadne aby mal všetko prichystané do školy bol naučený,len nech si to vyskúša a o chvíľu je späť u teba,starší syn ak sa nevie správať len nech si býva u otca,nevedia si ťa vážiť,Ty si ich mama a vždy budeš to ti nikto nezoberie,len aby ty si sa neotočila chrbtom k staršiemu synovi to mu aj povedz,ked sa nevie rozprávať slušne tak nech ani nevolá môže sa za seba hanbiť akurát tak,nech trucuje ved jeho to prejde,,aj on raz bude mať deti a potom uvidí,čierne myšlienky bokom,netráp sa,bude lepšie,nie teraz ale neskôr určite,,len nechaj pekne muža nech si to vyskúša s detmi,on sám ti ich pošle naspäť,rieš si zatiaľ iné záležitosti:)
Nie, už sa neponižuj ! Nič zlé si neurobila a Tvoje deti nemajú právo súdiť Ťa !!! Si skvelá, milujúca a obetavá matka a Tvoji synovia si to neuvedomujú. Čo bolo medzi ich otcom a Tebou to je Vaša vec a nemôžu Ťa preto len tak zavrhnúť. Nedoprosuj sa im, nechaj to tak. Len oni musia prísť na to, čo si pre nich urobila a prečo si Ťa musia vážiť. Ja viem, láka Ťa volať ich späť, ľúbiš ich, sú Tvojim celým svetom, ako asi aj Tvoj manžel. Nemáš teraz oporu, nemáš sa s kým podeliť o svoje trápenie, ale ak im ukážeš že si s Tebou môžu robiť čo chcú a zase sa podriadiš, nepochopia to a nebudú si ťa vážiť. Jednoducho to vydrž a nechaj synov, nech sa sami rozhodnú kedy Ťa oni ako prví skontaktujú a odpustia Ti ( aj keď si myslím, že nemajú čo odpúšťať).
Veľa šťastia a netráp sa, čas všetko vyrieši.
Ahoj, musi ti byt fakt hrozne, ved si tu pisala nad ranom, ked ini este spia, ale tebe asi viriace myslienky v hlave spat nedaju.
Popravde reakciu tvojich deti som ocakavala, necuduj sa ich spravaniu, ved oni predsa preberaju vzorce spravania od svojho otca, cize mozes od nich cakat len ponizovanie, papulovanie a lahostajnost. Nehadaj sa s nimi, nema to vyznam, oni by len vo svojom hroznom spravani pritvrdili. Jedine, co mozes urobit je ich hrubosti ignorovat. Nikdy im nic nevycitaj, ty na nich nekric, naopak, ak zacnu oni kricat, ci nieco ti na oci vyhadzovat skus jednat kludne, bez zvyseneho hlasu, mozes ho dokonca stlmit. Hadky su zle, oberu ta len o energiu, nepokusaj sa im vobec vysvetlit svoju pravdu, oni to aj tak nepochopia, navyse nemaju zaujem. Zial vela mladych takto reaguje, ze je to len problem rodicov a oni sa v tom nechcu angazovat, chcu aby ste si to vyriesili vy sami. Takze ak nabuduce prides do konfliktu so svojimi detmi, ci manzelom, nedaj sa vtiahnut do hadky, snaz si zachovat chladnu hlavu, nikdy nevytahuj minulost (len to zhorsis) a ak budes mat pocit, ze komunikaciu s nimi nezvladas, radsej sa na chvilu vzdial, radsej ako by si mala povedat nieco, cim situaciu len vyhrotis, zhorsis. A este trosku kritiky na tvoju stranu-ked chces ty udriet, alebo udries syna, ci manzela, je to tvoje zlyhanie a nikdy tak uz nekonaj, ci uz vo verbalnej, ci naozaj aj fyzickej podobe!!!
A na co by si sa zabijala prosim ta? Ja viem, ze to mas tazke, ale skus uvazovat realne - vsak muz by sa len potesil, kedze ma milenku a nemusel by s tebou riesit delenie majetku. To by si chcela? Urcite nie!
A synovi nezavolaj vsak ti sam povedal, ze dufam, ze mi nezavolas zajtra. Takze radsej par dni pockaj, kym sa rozhodnes komunikovat s nim a dopredu si dobre rozmysli, co mu povies. Hlavne s detmi nechci preberat svoje okolnosti rozvodu, oni ti jednoznacne dali najavo, ze o tom nechcu s tebou rozpravat. Rozpravat o tom sa mozes s kamaratkou, alebo tu na fore. Ten cas, ktory budes bez syna venuj radsej sama sebe. Tak ti drzim palce a ozvi sa zase.
Este ma napadlan jedna reakcia k tvojmu prispevku, preco ta on teraz podvadza, ked predtym na teba ziarlil a teraz si mu lahostajna? Raz som citala o tom clanok od psychologa, ktory to vysvetloval tak, ze niekedy, ked muz ziarli, podvedie on prvy, aby si ty jeho nepredbehla a nepodviedla jeho. Terajsia jeho lahostajnost znamena zial ze uz nema chut investovat do vasho vztahu a viac ho nezaujimas.
Mám mu zavolať? že nech príde domov? študuje VŠ. Mám sa ponížiť ako vždy? a prosíkať o odpustenie?.. čo mám robiť?
