Ahojte, zaujímajú ma vaše názory na to, keď chlap odmieta vziať svoju partnerku von. Žijeme spolu, chodievame do kina, na večere, k priateľom, ale čo sa týka žúrok v meste, tak ma odmieta vziať, vraj sa pri mne nezabaví a neuvoľní. Že chce byť len s chalanmi. Jeho kamaráti tiež neberú priateľky von na party alebo žiadne nemajú. Vždy keď sa chcem o tom porozprávať, tak sa pohádame, pretože on nechce ustúpiť. Povedala som mu, že mne neprekáža, keď chodí na pánske jazdy, ale že potrebujem vidieť aspoň niekedy jeho záujem o to, že by sa chcel ísť zabaviť so mnou, ale on začne znova s tým, že pri mne sa nezabaví, že by som žiarlila a to on nepotrebuje. Pritom viem, že vonku nebýva len s chalanmi, postretávajú aj kamarátky, čiže to nie je vždy čisto pánska jazda. Keď mi takto ostro povie, že so mnou proste nepôjde a hotovo, tak mám zmiešané pocity a už sa mi premietajú v hlave najrôznejšie scenáre. Chcem mu veriť, ale neviem čo si mám pod tým už predstavovať.
Priateľ sa so mnou VRAJ nezabaví
je prirodzene, ze sa clovek niekedy potrebuje zabavit sam, bez partnera.
ale vy ste iny pripad.
podla mna ta tam neberie preto, ze si ziarliva a tym padom mu pokazis spolocensku zabavu.
taku zenu, co visi na muzovi a tvari sa utrpne, ked sa na sekundu ten jej pozrie inam, nehovoriac o tom, ze sa opovazi rozpravat sa s inou zenou, tak taku zenu ziaden chlap na zabavu nezoberie a dobre robi.
No keď už ti povedal, že by si žiarlila, tak asi vieš, čo si máš pod tým predstavovať. Ale nechcem malovať čerta na stenu.....
no teraz ma tu asi vsetci zlynčujete, ale... ja osobne, kebyze mam vsade chodiť iba s frajerom, tak sa zbláznim..vzťahu podľa mňa viacej prospeje, keď sa dvaja chodia baviť aj bez seba ako byť furt nacapení na sebe.. ja tiež keď sa idem baviť vonka napr. na disko alebo podobné, idem so svojimi kamoškami a nie s frajerom..ale NIE preto, žeby som ho podvádzala alebo niečo podobné, ale človek sa sem-tam potrebuje aj zabaviť s niekým iným, napr. tá disko, nepotrebujem, aby frajer vyskakoval pri každom týpkovi, čo by ku mne došiel..myslím, že presne takto to berie aj ten tvoj.. a tie, čo tu píšete, že jej automaticky zahýba a bohvie čo ešte, tak ste podľa mňa akurat tak dobré stíhačky
Ahoj,
ja zijem s priatelom vyse dva roky, chodievame spolu takmer vsade, len ja ho niekedy az vyhodim, aby isiel len sam s chalanmi na futbal. Na zurky tiez chodievame spolu, a priatel ani nikdy nechcel oddelovat mna od ostatnych, to skor ja im doprajem pansku jazdu z vlastnej vole... predtym som mala patrocny vztah, kde som mala rovnaky problem ako ty, a dovolim si povedat ze v poslednom roku vztahu uz aj ponizujuce spravanie od partnera, ked som chcela byt s nim.... S mojimi skusenostami by som od takeho uz po druhy raz dala ruky velmi daleko prec, nestoji to za to, ponizovat sa pred niekym, taky clovek ta nemiluje
Ahojte, takže ak vám to ešte nie je otravné opäť napíšem niečo nové k tejto téme. Po tom čo bol na tom žúre a chcel sa rozíť sa potom vrátil vyobjímal si ma silno a všetko bolo v pohode, vôbec to však nespomenul a ani ja. Fungovali sme teraz dva dni normálne a pekne a dnes ráno mi to opäť pripomenul, že si myslel, že som to pochopila a ja som mu povedala, že som možno bola sebec, že chcem aby bol šťastný, že s ním chcem byť apod, na to mi nič nepovedal, ale teraz ako tak nad tým uvažujem dospela som k rozhodnutiu, že mu asi vysvetlím ako sa cítim, moje postoje a poviem mu aby odišiel. A buď sa zobudí, keď bude bezomňa alebo nie a ak nie, tak potom asi o mňa fakt nestál, ale bude to ťažké, tak držte palce...
sasha - to zavisi od tvojej sebadovery a od toho, co chces od zivota. ak ti staci zivot aky ti on ponuka, kludne mu ustup. ale o to menej si ta bude vazit.
jajka001_
sme spolu 5 mesiacov. ja viem, krátka doba, ale stačilo to na to aby som si k nemu utvorila nejaké puto. no veď uvidíme čo bude, len neviem či sa mám snažiť aby neodišiel alebo zahrať, že mi je to jedno, nech si ide, že ja sa mu prosiť nebudem...
spravaj sa normalne, bud smutna, nahnevana, proste mu kludne ukaz svoje skutocne city, na nic sa nehraj a nic na neho neskusaj, to k nicomu nevedie
ako dlho ste vlastne spolu?
podla mna nic nie je definitivne. zalezi teda na nom ale rozchody nie su jednoduche, este je moznost ze sa date dokopy. ale v tom pripade sa nenechaj ucicikat sladkymi recami a spravte kompromis, ktory bude vyhovovat OBOM.
ja viem, že máte asi pravdu, ale stále je tam to "čo ak" a neviem sa toho zbaviť, proste neviem si predstaviť, že si zrazu zbalí všetky veci, odíde a bude koniec, všetko čomu som verila a o čo som sa snažila bude preč. Rolu v tom hrá aj to, že ja som predtým veľmi dlho nikoho do svojho života nepúšťala tiež kvôli škaredému rozchodu, až jeho a nechce sa mi uveriť tomu, že to všetko kvôli takej hlúposti tak rýchlo skončí. On mi povedal tiež, že sa nikomu tak ľahko neotvorí, že až mne, ale keď mu na mne tak veľmi záležalo, nedokážem pochopiť, prečo sa tiež nepokúsil niečo preto urobiť, asi som len moc zaľúbená, že nevidím, rsp nechcem vidieť pravdu. Každopádne som zvedavá čo bude, keď príde domov, neviem ani ako sa mám k nemu chovať.
