Neviem sa zbaviť žiarlivosti...

...a veľmi ma to ubíja a ničí mi to vzťah. Nikdy som nezvykla byť žiarlivá, až pri jednom z mojich bývalých vzťahov, kedy som bola naozaj veľmi zaľúbená, plánovala som s ním budúcnosť, ale ten vzťah nevyšiel, chyba však bola na oboch stranách. Potom som bola dlhšiu dobu sama, mala som len nezáväzné vzťahy, alebo také, keď chlap bol ten čo ľúbil viac a ničila ma jeho naviazanosť na mňa, chcela som slobodu. Myslela som, že ma žiarlivosť prešla, že to bol len chorý vzťah, smiala som sa kamarátom, ktorých frajerky žiarlili na kamarátky, nemohli im povedať kam idú, apod. Nechápala som prečo sú s nimi, keď ja sama som také chovanie dlho nemohla tolerovať. Ale prišiel zlom. Po dlhej dobe som sa opäť zaľúbila a ak mám povedať pravdu, nečakala som, že ešte budem niekedy ľúbiť tak veľmi ako predtým a žiarlivosť je tu znova. Snažím sa s tým bojovať, potlačiť ju, skryť, ale nejde to. Samo to vyjde zo mňa a už sa hádame, už rýpem, upodozrievam a môj vzťah upadá a ja to vidím a žiarlim ešte viac a pri tom viem, že sa to kazí kvôli mne. Môj priateľ je ako ja kedysi, chce voľnosť, ale má ma rád a ja to zrazu nechápem, mám strach, že nie som dosť dobrá, že ho stratím a pritom ho už strácam práve týmto. Správam sa tak ako tí, ktorých som odsudzovala - opäť! A bojím sa, že to už nedokážem napraviť, že aj keď to zmením, tak vzťah mi to už nenapraví, aj keď s priateľom sme stále spolu, ale vidím, že ma už berie inak. Stále sebe aj jemu vravím, že to už neurobím, že sa budem snažiť, ale vždy sa to potom zopakuje, mám pocit, že mi už neuverí a ja si už tiež prestávam veriť.