Akože mi to nevadí, ale niekedy mi to nedovolí oddychovať. Píšem tu o mojom chorobnom upratovaní. Milujem poriadok, najradšej by som každý deň vysával, umýval okná, podlahy, prezliekal periny, pral. Mám 21 (22) a drží ma to asi od mojích 12 rokov. Zo školy som prišiel domov a začal som upratovať byt. Ešte som sa ani poriadne nevyzliekol a už som upratoval byt ako som vchádzal dnu. Každý deň som dával prať prádlo. Doma boli zo mňa niekedy chorý. Každému som diktoval, aby dávali dole misu, alebo aby "neobcikali" záchod. Aby pastou nezašpinili umývadlo. Koľkokrát som si aj 2x za deň upratal izbu. Preskladával som, vyrovnával som. Koľkokrát som nešiel do školy, lebo som musel poumývať okná, vytepovať koberce a celkovo vyriadiť byt a 3-izbový byt je teda na poldňa. Musel som ísť spať s tým pocitom, že všetko je narovnané, riad poumývaný. Koľkokrát som sa hral s kamošmi vonku a ja som musel ísť domov, lebo som musel ísť poupratovať. Nesadal som si na gauč, aby som nepokrčil deky. Mal som rovnako zameranú kamošku s ktorou sme sa v riadení predbiehali, že kto koľko a ako poriadil. Kamoši si robili srandu u mňa doma a všade behali prstami, že je tam prach, že musím utrieť. A keď odišli naozaj som to začal znova utierať aj keď to utreté bolo. Dnes bývam oddelene od rodičov. Sami povedali, že im to doma chýba. Nemá kto upratovať. Ja upratujem ešte viacej. Som vo svojom. Po 12 hodinových smenách prídem domov večer o 21:30 a ja do 22:00 vysávam, aby som stihol do nočného kľudu povysávať. A dalšiu hodinu upratujem celý byt. Periem, práčku mám tichú=o). Celý byt vonia až tak, že to ide na spoločnú chodbu v bytovke. Pritom takto v práci pracujem 3-4 dni a večer po práci musí byť upratané, inak by som nezaspal. Aj, keď idem spať neskoršie ráno sa preberiem svieži, lebo vidím, že byt je nádherne poupratovaný a ja som naozaj veľmi dobre naladený do celého dňa. Keď idem k rodičom, alebo niekde preč. Musí byť byť vyupratovaný, žiadny riad, podlahy vyumývané. Lebo milujem ten pocit, keď sa vrátim domov a je to môj krásny domov. Prídem oddýchnutý a doma je to len bodka za všetkým. Užívam si dni, lebo si poriadim ráno, alebo večer. Potom si to celý deň užívam. Mám psa. Nemám problém ho vziať do postele ani nič iné. Chlpy mi nevadia, veď sa to uprace. Akurát som včera večer mal znova takúto službu. Dnes už 4 deň pracujem, ale som spokojný, že večer prídem do čistého. A moja partnerka sa vôbec nestažuje. Ona varí, to ja neviem. Nevarím preto, lebo sa pri tom robí bordel =o)Ona nieje taká maniačka ako ja, ale nieje ani bordelárka. Ale sem tam si z nej spravím srandu, že keď nieje doma, tak je väčší poriadok. Takže sem tam mi to dopraje. =o)Myslíte si, že to je chorobné? Je to nejaká choroba. Ale v určitom zmysle aj pozitívna. Myslím si, že pokiaľ to v partnerstve a ani nikde inde nerobí problémy, tak isto je tam viacej toho pozitívnejšieho. Ona je rada, nemusí prať, to jej nikdy nedovolím. Ja sa jej nestarám do jej výborného varenia. Ale musím priznať, že v predchádzajúcom partnerstve som s tým problém mal.
Je to "chorobné upratovanie"?
bibi, coby som bola najmudrejsia, ibaze nas sused kupoval pred par mesiacmi dom a moja kamoska tiez. Ceny domov su teraz nizke, ale downpayments mali poriadne vysoke. Skor sa mi zda, ze si to ty, co mudruje, z Bratislavy o Amerike:))) A hlavne to tvoje sklonovanie reze oci...
mimisek-bohuzial sa do financnych trhoch vyznam asi viac ako Ty, ked som si s tym isty cas zarabala:O)))
ale asi je zbytocna cela tato diskusia, lebo Ty si najmudrejsia, vsetko vies...tak Ta v tom necham:O))))
lost-ale dobri susedia su na nezaplatenie, ked rodicom zacne hucat alarm, utekaju sa tam pozriet, hned volaju, ze je vsetko v poriadku, lebo sms, ktora Ti pride, ze bol naruseny system Ti moc nepomoze, ked si kilometre vzdialeny od domu, takisto pocas dovoleniek... a nemyslim si, ze sa niekto strka niekomu do domu, su tam bezne konverzacie len na ceste alebo priedomi... ale tak vsade ziju nejaki ludia, napr. tam sa jeden manzelsky par uplne separuje, maju zatiahnute cierne rolety cely den, aby ich nahodou niekto nerusil:O)))
utekam cvicit, vecer si Vas pocitam:O)))
Vidím, že téma zaujala a dokonca sa rozšírila. Je zábavné čítať celé toto fórum. Rozdielne postoje a názory. Dokonca niektorý aj pridávajú k tomu, čo napísané ani nebolo. Iný zase pre istotu asi poriadne nečítali. Pochopili a nepochopili. Alebo sa stotožňujú. Ale myslím, že každý, kto je na tomto fóre, alebo teda dostal sa na stránku www.zdravie.sk, má nejaký ten svoj "problém, neproblém - chorobu, nechorobu". A celkom na koniec: "Dnes som si veľmi dlho pospal, ale aj popratal, zacvičil, výborne sa naobedoval a teraz relaxujem až do večera, ale upratoval som, nezabúdajte!" =o) Čaute
bibi divoke ani nie (ja pisem o USA, lebo to su poznam, ty pis o Slovensku, v tom sa zase vyznas ty lepsie), akurat pozicka sa tu teraz ziskava tazko.
lost, presne, presne, s tymi susedmi je to tak, ako opisujes. Ako sa ti chcu napchat do domu:) Museli sme ich nenapadne vycvicit, teraz to uz nie je take akutne:)
...Vies, ale dane za dom su tu fakt vysoke, aj mesacne splatky za hypoteku. A mnoho ludi sa tak ogabalo, ze potrebuju dve vyplaty, aby si mohli dovolit dom, takze ked jeden pride o robotu, dom im zoberu. Posledne roky hrozne vela domov bolo odnatych.
lost-naozaj, tam kde byvaju rodicia, je to ako v rozpravke a mali naozaj stastie na dobrych susedov, lebo tiez to bola taka loteria, ze vedla koho si kupia pozemok:O))) Tam mas aj istotu, ze ked uz niekto ide stavat, tak ze peniaze si musel zarobit(to Ti hovori o tom, ze je zamestnany alebo sikovny;O), vzdelany, socializovany,...) a take vztahy ako pri spolocnom ciele - stavani domu, spolocnych rieseniach problemov, proste nemozes nadobudnut, ked sa len tak niekde nastahujes...
mimisek-tie ceny nehnutelnosti su velmi divoke od cias hypotekarnej krizy a ina vec je, ako si nehnutelnosti hodnotia majitelia a aka je skutocna trhova cena... Ale to uz je vina bankoveho systemu, ze take nieco dopustila..
nj, to pre rodinu co ma prijem 100 000 eur rocne nie je az taky problem mat dom za 400 000 eur :)
povedzme aj keby zarabali "minimum" a mali by spolu cca 60-70 tis eur, HOCI aj 50 tisic eur, ta su na tom daleko lepsie ako slovaci, co maju domy za mozno 1/2 ak nie 1/1 alebo dokonca 3/2 z ceny USA (zalezi na velkosti) a platy nizsie..
hold, v USA je velka konkurencia, tam idu ceny relativne nizko..
no ja tiez nie som socialny typ :)
skor antisocialny..
ale ak sa najde nejaky clovek, s ktorym sa da byt v jednej miestnosti tak potom je to OK...
ale asi viem co myslis, ked sme sa s rodicmi nastahovali na dedinu, tak tam zopar susedov bolo presne takeho stylu ze "upeciem a donesiem ti to stoj co stoj" :D
az chorobne sa snazilo dostat donutra..
a potom klebety atd samozrejme.
cize musia susdia "sadnut" byt rovnakej povahy asi, aby to bolo idealne :)
lost, no zalezi, ci si socialny typ. Ja velmi nie, preto by ma dost obtazovalo, keby mi susedia buchali na dvere. Par rokov sme tak zili - zenske dychanky sa robia na nasej ulici 50 rokov, kazdy mesiac v dome u inej zeny. Dost sa tam klebeti, prestala som tam chodit. A susedky nosili kazdu chvilu nejake kolace, maso... Clovek mal pocit, ze sa musi revansovat, poziciavaju si kadeco mozne. Suseda mala novorodenca, chodila som jej pomahat, ale zvrhovavalo sa to na robenie "operky", povedala som si - koniec.
Takze ked sa vidime vonku, pekne sa pozdravime, usmejeme, poradime a pomozeme, ked mozeme, ale aby sa ku nam neustale niekto dobijal, to nie.
