Akože mi to nevadí, ale niekedy mi to nedovolí oddychovať. Píšem tu o mojom chorobnom upratovaní. Milujem poriadok, najradšej by som každý deň vysával, umýval okná, podlahy, prezliekal periny, pral. Mám 21 (22) a drží ma to asi od mojích 12 rokov. Zo školy som prišiel domov a začal som upratovať byt. Ešte som sa ani poriadne nevyzliekol a už som upratoval byt ako som vchádzal dnu. Každý deň som dával prať prádlo. Doma boli zo mňa niekedy chorý. Každému som diktoval, aby dávali dole misu, alebo aby "neobcikali" záchod. Aby pastou nezašpinili umývadlo. Koľkokrát som si aj 2x za deň upratal izbu. Preskladával som, vyrovnával som. Koľkokrát som nešiel do školy, lebo som musel poumývať okná, vytepovať koberce a celkovo vyriadiť byt a 3-izbový byt je teda na poldňa. Musel som ísť spať s tým pocitom, že všetko je narovnané, riad poumývaný. Koľkokrát som sa hral s kamošmi vonku a ja som musel ísť domov, lebo som musel ísť poupratovať. Nesadal som si na gauč, aby som nepokrčil deky. Mal som rovnako zameranú kamošku s ktorou sme sa v riadení predbiehali, že kto koľko a ako poriadil. Kamoši si robili srandu u mňa doma a všade behali prstami, že je tam prach, že musím utrieť. A keď odišli naozaj som to začal znova utierať aj keď to utreté bolo. Dnes bývam oddelene od rodičov. Sami povedali, že im to doma chýba. Nemá kto upratovať. Ja upratujem ešte viacej. Som vo svojom. Po 12 hodinových smenách prídem domov večer o 21:30 a ja do 22:00 vysávam, aby som stihol do nočného kľudu povysávať. A dalšiu hodinu upratujem celý byt. Periem, práčku mám tichú=o). Celý byt vonia až tak, že to ide na spoločnú chodbu v bytovke. Pritom takto v práci pracujem 3-4 dni a večer po práci musí byť upratané, inak by som nezaspal. Aj, keď idem spať neskoršie ráno sa preberiem svieži, lebo vidím, že byt je nádherne poupratovaný a ja som naozaj veľmi dobre naladený do celého dňa. Keď idem k rodičom, alebo niekde preč. Musí byť byť vyupratovaný, žiadny riad, podlahy vyumývané. Lebo milujem ten pocit, keď sa vrátim domov a je to môj krásny domov. Prídem oddýchnutý a doma je to len bodka za všetkým. Užívam si dni, lebo si poriadim ráno, alebo večer. Potom si to celý deň užívam. Mám psa. Nemám problém ho vziať do postele ani nič iné. Chlpy mi nevadia, veď sa to uprace. Akurát som včera večer mal znova takúto službu. Dnes už 4 deň pracujem, ale som spokojný, že večer prídem do čistého. A moja partnerka sa vôbec nestažuje. Ona varí, to ja neviem. Nevarím preto, lebo sa pri tom robí bordel =o)Ona nieje taká maniačka ako ja, ale nieje ani bordelárka. Ale sem tam si z nej spravím srandu, že keď nieje doma, tak je väčší poriadok. Takže sem tam mi to dopraje. =o)Myslíte si, že to je chorobné? Je to nejaká choroba. Ale v určitom zmysle aj pozitívna. Myslím si, že pokiaľ to v partnerstve a ani nikde inde nerobí problémy, tak isto je tam viacej toho pozitívnejšieho. Ona je rada, nemusí prať, to jej nikdy nedovolím. Ja sa jej nestarám do jej výborného varenia. Ale musím priznať, že v predchádzajúcom partnerstve som s tým problém mal.
Je to "chorobné upratovanie"?
Ako Adrian Monk :-)
SkoppAdam
prečítaj si niečo viac o obsedantno-kompulzívnej poruche. Možno sa v nej nájdeš
Keby som srandovala, zavtipkujem nieco na temu "pridi ty suhajko k nam".
Ale zivot s tebou musi byt hrozny. Ani za kolegu by som ta nechcela.
Suhlasim so Shade, obsedantno-kompulzivna porucha by mohol byt tvoj pripad. Ale precitaj si nieco o anankastickej poruche sobnosti. "Nesadal som si na gauč, aby som nepokrčil deky" -to nie je OK, uz aj deky na gauci su mierne podozrive. Myslim, ze by si mal vyhladat psychologa a nedivila by som sa, keby ti doporucil psychiatra. Nic v zlom.
SkoppAdam-mozem si Ta odoptovat???:O)))
ja tiez milujem poriadok, ked je vsetko ciste a vsetko vonia, ale upratovanie ma vobec nebavi (asi je to aj tym, ze ako deti sme vzdy po skole museli upratovat, aby rodicia prisli z prace do cistej domacnosti a nebolo to robene z chuti, ale len z povinnosti)...
ak nebudes priatelku dirigovat, upozornovat ju na veci, ktore neupratala-rozhadzala, tak mozte mat dlhy a stastny vztah...
Tak to je super, mozes dojst aj ku nam, my to tu mame jak v chlieve :D
No podľa mňa je to obsedantno-kompulzivna porucha, ako tu už bolo spomínané.
A psycholog by bol rád, keby sa stretol práve s takýmto typom.
Lebo raz príde čas, kedy sa zabudneš a pre upratovanie si budeš odkladať jedlo alebo spánok a to potom už zdravé nie je. Nehovoriac, že príde dieťa, ktoré bude mrviť piškoty, rozžúvať rohlíky, rozhadzovať hračky, špinavými rukami ťapkať po stene, nábytku, ... a mnoho iného
Uz si sa niekedy stretol s diagnozou obsedantno-kompulzivna porucha, Adam? Vygoogli si nejake zdroje a zhodnot, ci sa to nepodoba na to, co robis Ty sam.
Čo sa týka vnútra, tak možná v tom niečo je, ale keď sa človek cíti šťastne, tak to nerieši. Ja mám pocit, že to je len tým, keď som bol malý, tak som robil bordel všade. A sestra mi všetko povyhadzovala a povedala, teraz si to uprac a ja som s plačom upratoval. Bolo to len raz, ale asi to zaúčinkovalo. Aspoň ja si niečo také pamätám. Potom som sa chytil vysávača a mamka mi hovorila, že nemám vysávať, lebo zle povysávam. O 10 rokov neskôr som to hovoril ja jej =o)Povedala, že nemám prať, lebo zle veci rozdelím. Dnes to viem. Každý sa chce zlepšovať, keď sa dá. A mňa to zrovna chytilo v tomto =o).
tak to je potom v poriadku,lebo moja sestra je nervozna z toho a furt ze: Moje nervy aky je tu bordel!
Takze ty sa vlastne tesis,ze sa urobi neporiadok,lebo to potom mozes upratovat??
A povedz uprimne mas svoje vnutro usporiadane? Alebo si to tym upratovanim nejako kompenzujes?
Dokonca mi nevadí ani neupratané u druhých, áno všimnem si to, ale netrápi ma to. Nieje to u mňa doma a ja naozaj nemám "upratovacie" myšlienky. Akože aj ja, keď sedím za stolom u niekoho, tak to je už vo mne, že sem tam s tymi vecami hýbem a ukladám ich. Ale myslím, že popri rozhovore si to nikto ani nevšíma a možná ani ja =o)
