Pekný deň. Už dlhší čas mám pocit beznádeje a ničoty. Pripadám si ako banka na výrobu peňazí. Kôli môjmu bývalému manželovi platím dlhy...platím a platím...otec detí neplatí ani len výživné a ja už nevládzem, v manželstve nás týral. Veľakrát som sa v noci zobudila a zbadala nad sebou veľký kvetináč, alebo ma napádal nožom, aj mierenie pištoľou som prežila, čo všetko nezažije človek v manželstve. Zvládla som aj 5 ročnú liečbu rakoviny a ja mám stále čím ďalej tým viac pocit, že už toho viac nezvládnem. Bola som už aj u psychológa, statočne dlho som odolávala tejto návšteve...ale pred sviatkami toho bolo už na mňa až priveľa a zašla som k nemu. Mala som dvoj-hodinový monológ, kde psychológ len s otvorenými ústami a nemo počúval. Vraj, prvých 15 min. si to utrepení predstavoval a behal mu mráz po chrbáte...ale už tých ďalších nemohol...vraj to sa nedá a nevie, čo ma ešte drží pri živote. Vraj sa vymykám všetkým pravidlám a vôbec mi nevie dať odpoveď. Lieky na to nie sú a ja si vraj veľmi dobre uvedomujem moju situáciu. Odišla som a moje trápenie s ním. A nikto mi nevie poradiť ako ďalej. Minulý týždeň som mala v ČR konečne po dlhých 5 rokoch BSM a a presne tak ako psychológ pozeral s otvorenými ústami na mňa, tak som aj ja pozerala, koľko dlžôb narobil môj bývalý manžel poza môj chrbát..a aj počas rozvodu...no, sú to milióny. A tak sme urobili dohodu, že nechcem nič...splatím si ešte niekoľko tisíc € dlžobu na Slovensku a on tie miliónové v Čechách...zo súdu som odišla naprázdno...Tak, takto končí blbosť a naivnosť človeka...Moje myšlienky sú čoraz čiernejšie...Preto, ak Vám niekto poťahuje popod nos mastné motúzy, že ako je finančne zabezpečený a Vy s prekvapením po svadbe zistite, že jeho macocha nie je jeho macocha, ale jeho vlastná matka..a to isté aj jeho nevlastný brat nie je jeho nevlastný ale vlastný, že neriadi firmu na diaľku...tak zaraďte čím najskôr spiatočku...a čo mi zostalo?...len zlé spomienky na muža tyrana, ktorého sme sa báli...na muža darebáka...a na množstvo dlhov, pri ktorých nevidíte koniec..a jediné čo Vám zostalo je holý život bez majetku.
Zmysel života
no...celkom fajn nápad...len vtip je v tom, že ja nemám nič okrem holého života...o všetko ma obral bývalý...ani trvalý pobyt nikde nemám...ak len tak pod mostom...som rada, že vôbec mám kde spať a mám tu teplo...
kafik, ja si myslim ze tie dlzoby ju pockaju, ak bude nemajetna, sice jej nic nevezmu ale akonahle sa zamestna a bude zarabat viac ako je minimum, zacnu jej exekucie z platu.
prepisat byt na deti, ehm...dost rizikové
NoellM, čo by sa stalo, keby si dlžoby prestala platiť? Neskúšala si sa poradiť s nejakým právnikom? Byt prepísať na deti (s právom doživotného užívania), auto akože predať kámoške (ale fakt dôveryhodnej), hocičo cenné (PC,TV) na čas odpratať z bytu a nechať dlžníkov nech si uplatnie svoje práva exekúciou. Čo ti asi tak môžu zobrať, keď nebudeš mať nič? Neviem, som len blbý laik, ale ja by som určite hľadala spôsob, ako dlžoby prestať platiť.
xi...ja som asi hermafrodit...no...aspoň si zašpásujem..a zasrandujem na svoj účet...:)
ktovie z akej si planety :) nepotrebujes spat, nestarnes, nase jedlo ti nechutí :)
dík, si zlatá...:)...ale zvláštne je, že na mne to nevidno...nikdy to nedám znať na sebe...a dokonca neviem ako je to možné...nikto mi neverí, že mám 47...možno je to len lichôtka...ale ľudia mi hádajú nanajvýš 35 rokov...pri tom nič nerobím...len samý stres..:)..takže, žiadne kolagény ani injekcie na vyhladenie vrások..odporúčam stres...no...a ani šedivé vlasy nemám...ľudia si myslia, že si farbím vlasy..:)
povedz si ze najhorsie uz bolo a caka ta uz len to lepsie a lepsie
:) mozno su to len prazdne znejuce slova ale je fakt, ze jedine, co ti pomoze,je optimizmus
hmm..takže neviem ako si mám poradiť...nik mi nevie pomôcť...a život je pre mňa utrpenie...najhoršie sú noci, keď je všade ticho a ja nemôžem spať..ale nesťažujem sa...len konštatujem...
fuuha... to sa nedivim ze ten psycholog onemel. asi ti fakt nemal co ponuknut. neviem si predstavit zivot s takymi problemami a cokolvek by som povedala bude slabé. tazko aj najdes niekoho kto dokaze pochopit, co vsetko prezivas. obdivujem ta ze mas na to silu.
ide o to, že celý život pracujem od rána do večera aj v noci...a keď by som si mohla niekedy v noci pospať, tak smola...od operácie sánok (vysekávali mi sánky a naťahovali svalstvo...dali mi 4 narkózy a piatu pri operácii, keď som sa im prebrala na stole...no a potom ma nemohli prebrať, upadla som do kómy)..od 33 rokov skoro vôbec nespím..niekedy zaspím na 1 hod. a to je všetko..ani lekári nevedia prísť na to, že prečo som ešte neodpadla a z čoho fungujem...a to mám 47 rokov...som na všetko alergik..teda, u mňa dieta nemá zelenú...žiadne ovocie, zeleniny, oriešky, med, bylinky...robím len pokusného králika, že z čoho môj organizmus funguje a nezrútil sa...po celom tele sa mi objavujú novotvary...vraj rakovina..za 1 rok mi ich vyberú tak cca 5...už si pripadám ako pirát...takže, život jedna báseň...ja si nesťažujem...len ma to už všetko začína pekne otravovať...
