Životný pocit, či skôr tvrdá realita...

Príspevok v téme: Životný pocit, či skôr tvrdá realita...
Nada02

Ani neviem, či vlastne očakávam radu, že čo ďalej... skôr sa chcem len vyrozprávať a zisťiť, či viacero mladých ľudí zmýšľa podobne.
Pred necelými dvoma rokmi som skončila VŠ. Po skončení školy som si začala hľadať prácu na TPP, čo však nebolo také jednoduché. Absolventov bolo veľa a celkovo nezamestnaných taktiež. Istý čas som pracovala na dohodu a neskôr sa mi podarilo zamestnať sa na dobu neurčitú. Nepracujem však v odvetví, v ktorom mám vyštudované vzdelanie, ale na pracovnom mieste, kde stačí iba SŠ vzdelanie. Na jednej strane som sa tešila, že sa mi vôbec podarilo zamestnať, keďže je doba taká aká je..., no na druhej strane cítim v práci akýsi stereotyp - nedostatočné podmienky pre ďalší kariérny rast, rozvoj osobnosti a naprdovanie. I finančné ohodnotenie sa mi zdá dosť nízke (cca 390 - 400€ mesačne v čistom). Uvedomujem si
však, že veľa ľudí by bolo rado, že má aspoň takú prácu a ako ja a stály mesačný príjem, z ktorého môže živiť rodinu. No na druhej strane sa mi to vidí dosť málo pre mladého človeka na to, aby si mohol plánovať budúcnosť, zabezpečiť bývanie, viacčlennú rodinu a pod. Samozrejme, hľadám si inú prácu, v ktorej by som napredovala avšak nedá sa ku nej prísť zo dňa na deň. Riešite i vy podobné situácie?

tpch1

pokial viem, klinickeho psychologa mozes robit len po atestacii, ktora je podmienena psychologickou praxou. Pizzeria je sice dobra prax, ale na kliniku asi nestaci...

ATIDE/ESMERA

Jasné, že podobné situácie riešime aj my, ja určite :D akú máte VŠ vyštudovanú VY? Ja som si vybrala na houby školu, tiež nemám prácu, a ak som mala,t ak pre stredoškoláka a nedostatočne ohodntoenú, nebojte, ani mne sa už enchce žiť :D nie ste jediná, ktorá takto úboho skončila. Mám kamošku klinickú psychologičku, čo nosila tácky v pizzérii :F

jajka001_

moja praca ma bavi. nie je to mozno nic take uzasne vysnivane ale uvedomila som si realitu a jedneho dna som prisla na to, ze to co robim, je to co viem robit najlepsie. nechodim znechutena do prace. mala som ine sny ale ja snivam stale :) realita je vsak ina a ja som vdacna ze mam pracu aku mam. pretoze som kazdy den rozmyslala nad inymi zamestnaniami, nad pozitivami a negativami toho zamestnania, urcite su aj lepsie joby ale to vzdy, vzdy je nieco lepsie :) mne ta praca proste pasuje
chcela by som poskusat aj ine prace ale bohuzial trh nie je taky plny ani flexibilny aby som si mohla poskusavat
a hlavne NEVIEM CO by to malo byt, nevedela som to na zakladnej, na strednej a neviem to ani teraz. lebo mna zaujima skoro vsetko a na druhej strane si na kazdej praci viem najst nieco ze preco nie

Nada02

Pre jajka001_ : A kedy si na to prišla, čo by si vlastne chcela? A podarila sa Ti nájsť aj taká práca, čo si chcela a Ťa aj baví?

lost

fgf
vitaj na palube (ohladom krachu) :D
ono to mozno pride tak do max 1,5 roka :)
a ak nie, tak to prezuje este viac ako 3 roky :P

fgf

uz to vidim, ze skoncim rovnako, nastastie mam este 3 roky prazdiny na VS, tak to nemusim riesit...a potom ajtak krachne ekonomika...

Laurina22

Ja som tiez naprv robila nieco,co ma vobec nenaplnalo a nebavilo.Ale nejak treba zacat.Az po 2 rokoch som sa dostala do oblasti,v ktorej chcem zostat.

jajka001_

treba si uvedomit ze proste nie je praca. ked chcete nieco extra treba ist do zahranicia, pracovat pre NASA alebo tak. spravit si k tomu adekvatnu skolu. vsetci by chceli robit nieco super ale malokto vie co skutocne chce. mna toto trapilo velmi dlho, ze neviem co by som chcela, len viem co by som nechcela.