neviem ako mam reagovat a ako stravit "navstevu" synovej priatelky, ktora je u nas kazdy vikend, niekedy od piatku do pondelka. Byva delko od nas a studuje v nasom meste kde je na internate.Syn ma 24r. nestuduje a nikde nepracuje, teda ani neprispieva do domacnost. Jeho priatelka - 26r. pride, ledva pozdravi a zavru sa do izby.OD 15r- je stale prec z domu je na internate co je vidiet na jej spravani a vychove. Nieco na jedenie si donesie, ale teple jedlo ma u nas, aj ked zje malo, to by tak nevadilo.Ale voda nieje zadarmo a ked sa to tak nazbiera za ten mesiac je to cca 10 dni za mesiac.Ja cez tyzden pracujem stram sa o domacnost a nakupy a tesim sa na vikend,ale ten stravim v mojom dome v pritomnosti synovej priatelky a mne chyba pocit domova.Aj ked sa mi tu nemota pod nohy a kuchynu sme jej pre zle skusenosti - neporiadok zakazali, neviem ako im mam povedat, ze staci ak pride len 1x za mesiac, ved syn chodi k nim 3 - 4x do roka na dva-tri dni.Chcem len cez vikend mat pocit, ze tu som doma a citi sa tu tak,ale za jej vikendovej pritomnosti to nejde:-( Aky mate nazor nato vy? poradte mi,mozno to tak musi byt, kym sa osamostanie....
nevesta?
JULCA, tak teraz uz lepsie chapem Tvoju situaciu i Tvoje reakcie, ano, taky dom, pocetnejsia rodina a zamestnanie daju jednemu cloveku poriadne zabrat, aj tu spolovice pomoc tiez poznam, pravdepodobne aj Ty ako ja sme precizne a mame radi dobre urobenu robotu a preto k tej iba spolovice spravenej sa vraciame a dorabame to, aby to bolo urobene tak, ako sa patri, chapem, ze sa snazis svoju nespokojnost a pretazenost maskovat koli mladsim detom, ale to sa neda schovavat donekonecna, Ty nie si robot a nieco s tym treba urobit, rozhodne sa porozpravaj s manzelom a starsimi detmi a poziadaj ich, aby Ti viac pomahali, rozdelte si roboty, inak ine riesenie nevidim a ked nebudes natolko pracou pretazena, budes vnutorne spokojnejsia a urcite aj tolerantnejsia voci synovej priatelke, tu nejde ani tak o to, ze nemas doma dostatocne sukromie, ide o to, ze si vycerpana a potom z toho nervozna, lebo ako sme citali, aj v inych domacnostiach byvaju priatelia deti a matky su s tym v pohode, ale urcite maju vacsiu pomoc od ostatnych ako Ty a to je velky rozdiel, skus urobit ako Ti radim, lebo nic ine Ti poradit neviem, drz sa a nevesaj hlavu
ta3 - presne ako pises, som na vsetko sama,aj ked mi pomozu,ale to len tak, obcas aj to len z polovice urobia tu pracu.Fakt je, ze su tak naucení a urcite tu moju nespokojnost citit v dome aj ked sa sanzim svojimi pretvarkami(aspon kvoli mladsim detom) to skryt.Tak sa tesim na vikend, ze si odpociniem,ale neda sa mi, lebo v izbe je zatvorena "nevesta".
Julca, vies co ma este napada, preco takto na navstevy synovho dievcata reagujes?, myslim, ze si v domacnosti na vsetko sama, popritom chodis do prace a preto si pretazena, ze Ta vsetko irituje, Tvoj manzel by nemal stale sedavat pred PC alebo TV, aj deti, aj konkretne tento syn by Ti mali viac pomahat, no to vsetko je Tvoja chyba, ze si si ich takto rozmaznala, skus to zmenit, poziadaj vsetkych, vcetne manzela, aby Ti viac pomahali, urcite to Tvoju situaciu vylepsi a nielen Tvoju, ale celkovu, lebo ak je manzelka a matka nespokojna, je to citit vsade vo vzduchu naokolo
no, tak s tym bytikom je to fakt zle, pokial nemaju pravidelny a staly prijem penazi tak sa nemozu do nicoho pustit.Tak si tu musime nejake pravidla stanovit, lebo takto sa to tu neda.Ziadny pocit domova a slobody.Kto nezazil nevie. A som rada, ze sa tu docitam viacej nazorov a hlavne ked mi napisu aj mlade baby, teda aky maju nato pohlad,alebo ako to funguje u nich.
julca, ak myslis vazne "nepotrbujeme prispeivat velkou sumou, len tak symbolicky aby mal zodpovednost a radcej nech si kupi co potrebuje(obuv, saty, kozmetiku..) aj mne rodicia pomahali a aj pomahaju dodnes a tie peniaze co sme davali rodicom (ked sme u nich po svadbe byvali) som dostala spät(ako nasetrene) u nasich, takze to by som chcela aj ja pre svoje deti urobit." , .. si neriesitelna. Zabetonovana situacia.
Ked maju rodicia prebytok penazi, nech pomozu mladym. Ale inak. Ty si zacala o spotrebe vody... a strate sukromia. Tak sa teda uskromnuj a tlac sa doma ku stene...syn sa doma bude povalovat a jeho dievcina zaclanat.
Mimochodom, myslim, ze tvoj syn pri tomto sposobe zivota kvalitnu babu nemoze mat. Pre normalnu babu je samozrejmostou, ze zdravy clovek pracuje. A nielen nejake "brigady" a obabravanie dani a odvodov. Brrr.
Suhlasim s ronym26, ze kym si tvoj syn nasetri na bytik, tak to sa nacakas. A je dospely, bude chciet mat priatelku. Naucil sa, ze doma je to ok - a ty mas tuto situaciu na dalsich 10 (?20) rokov.
Ja som krutas, naozaj by som trvala na tom, ze bude pracovat, PRENAJME si byt, alebo izbu na ubytovni a tam moze prijimat damske navstevy, kolko len chce. A obaja mozu mat vacsi poci slobody nez v byte rodicov.
Vlastny byt sa dnes riesi hypotekou, nie parazitovanim na rodicoch. Navyse mas dalsieho syna. V zaujme spravodlivosti jemu doprajes to iste ? Ako budete zit vy s muzom...?
Neda mi neprispiet z pohladu "frajerky". Sice oba vztahy, ktore som mala, neboli tak, ze by som studovala niekde na vyske , ale bola som doma, chodievala som skoro kazde poobede k priatelovi (este pocas strednej) a u nich sme pozerali TV poobede, resp. spravy, aj cez vikend som u nich bola, ale nespavala som u nich, no bohuzial bola som (som) skor taka povaha, ze kym sa ma teta nieco neopytala, tak som bola ticho. Pozdravila som sa, takisto WC, obcas sme prehodili par slov, podakovala, pochvalila a tak a dost. Nerobila som to umyselne. Ani preto, ze by som bola hlupa, hlucha alebo slepa. Jednoducho som taka povaha a nemozem za to. nedokazem sa tak k priatelovej mame otvorit. Bolo to tak v prvom aj v druhom pripade (kedy som uz bola na VS, takze sme sa videli len stv-pia-sob). Bohuzial a velmi ma to mrzelo, nakolko ten druhy mi vytkol, ze jeho byvala sa s mamou vykecavala v kuchyni, fajcievali spolu, vestili si z kariet. No ja za to nemozem. Nemam na to proste naturu. Mozno sa to do buducnosti zmeni. velmi to zavisi aj od druhej strany. Mala som taku kratsiu znamost a jeho mama ma hned odsudila podla fotky, ze vraj som tucna a ked mi na internat doniesol par zbytkov z ich vecere, na ktoru boli v ramci "oslavy" narodenin jeho brata, tak mu k tomu dodala, ze by ma nemal vykrmovat. A to som mala pri vyske 175cm 65 kil, co nepovazujem za nejaku extremnu nadvahu. Vdakabohu som tu osobu nikdy nestretla a jej syna som poslala kadelahsie, pretoze bol presne jej vizitkou. Otrasny lenivy bordelar....
veru, komunikacia je velmi dolezita v kazdych vztahoch, je zakladom pre riesenie situacii kazdeho typu
syn je setrny, urcite ked mal peniaze co si zarobil za hranicami zil z nich velmi dlho, neivestuje do nicoho co nieje treba ba az moc setri,aj na sebe, aj na osobnych veciach,aj som povedala, ze ak si zarobi, nepotrbujeme prispeivat velkou sumou, len tak symbolicky aby mal zodpovednost a radcej nech si kupi co potrebuje(obuv, saty, kozmetiku..) aj mne rodicia pomahali a aj pomahaju dodnes a tie peniaze co sme davali rodicom (ked sme u nich po svadbe byvali) som dostala spät(ako nasetrene) u nasich, takze to by som chcela aj ja pre svoje deti urobit.
ja si zase myslim..ze nie je to celkom pravda,ze ten kto ma doma vsetko zadarmo,ze sa nenauci setrit(popripade vediet zaopchadzat s peniazmi,vazit si ich).ja som doma mala tiez vsetko,nemusela som ist robit,ale isla som.viem aj rozhadzovat,ale aj setrit.tak ako my pomahali rodicia,teraz pomaham ja im.ja si skor myslim ze je to o zodpovednosti dietata,ciastocne sposobenou aj vychovou.ak syn nechce setrit,nebude,..
veru, veru tazka situacia a vie to kazdy kto tym presiel alebo prechadza.V dnesnej dobe to nema nikto lahke ani rodic ani deti , ktore by mohli byt uz samostatne, tak ako sme boli my v ich veku. Chyba im zodpovednost. Su to este stale deti. Mladsi syn(18) ked ide na disco som celu noc hore a cakam...stale mam strach aby sa nic nestalo, aby sa niekde s niekym nezaplietol, nevypil, drogy,fet a ja este neviem cim vsetkym je obklopena dnesna mladez. Nasi rodicia to nepoznaju.Uz aj o to bol zivot bezpecnejsi. nehovorim, ze vtedy sa zilo super,kazda doba nieco prinasa, nieco nove, nieco dobre a nieco zle ale je to stale zivot, ktory´mi nezmenime a musime ho prezit v tom co nam ponuka. Takze, nieje problem pohovorit si so synom, chcu sa osamostatnit, pracovat.Ale fakt je, ze kedy to uz bude.Ach :-( vsetko je len o peniazoch:-( kde je radost zo zivota?
