Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Každý má právo na lásku, alebo môj životný príbeh

Príspevok v téme: Každý má právo na lásku, alebo môj životný príbeh
nevzdavam sa

Ahojte všetci,
vďaka okolnostiam, ktoré som ani veľmi nemohol fyzicky ovplyvniť budem mať tento rok 40 rokov, a ešte som nemal vzťah, ani žiadnu sexuálnu skúsenosť, takže som panic.To, že som v 40 rokoch panic nie je pre mňa až taký problém, ako nadviazanie nejakého vzťahu v takom veku, keď som ešte žiadny vážnejší vzťah nemal. Ale idem po poriadku. To,že som v 40 rokoch panic, a že som nemal ešte žiadny plnohodnotný vzťah je malicherné, a nič oproti tomu čo som musel zažiť, a čím som všetkým musel prejsť. Nepíšem to tu všetko preto, aby som sa ukájal v sebaľútosti, alebo aby ma niekto iný ľutoval, to mám už dávno za sebou, a vlastne to, že som sa prestal ľutovať, a snažil sa vychádzať a budovať na tom čo mám k dispozícii, tak tomu vďačím,že som po zdravotnej stránke na tom ako som, aj keď niekto by sa už možno odpísal. Ale to nadviazanie vzťahu začína byť pre mňa vážny problém, a myslím, že každý má právo na lásku, neprišli sme na túto zem, aby sme žili sami, ale aby sme vytvorili, alebo sa aspoň pokúsili vytvoriť harmonický vzťah, medzi mužom a ženou, inak by to nemalo zmysel, a všetci by sme boli zahľadený len do seba, správali sa egocentricky a arogantne. Ale my sme tu, aby sme si pomáhali, aby sme robili chyby, aby sme sa dokázali ospravedlniť, a priznať si chybu, aby sme zdieľali s partnerom to dobré, ale aj to zlé, aby sme sa dennodenne presviedčali o tom, že nikto nie je dokonalý, a nemôžme to chcieť ani po svojom partnerovi. Všetko to začalo zdravotnými problémami. Do šiestich rokov som nemohol chodiť, stále som letel do jednej strany, do škôlky som kôli tomu nemohol chodiť, a do školy som začal chodiť neskôr, nakoľko som chodil stále po vyšetreniach. Keď som začal chodiť po vlastných a aj do školy, stále som odpadával, pri zrýchlenom pohybe, mi začalo triasť nohami a rukami, a išiel som k zemi. Lekárske prístroje boli v tom čase na takej úrovni akej boli, takže mi nedokázali určiť čo mi vlastne je, a lekárom som to nemohol ani ja, ani rodičia ako dokázať, tak mi do lekárskej správy napísali diagnózu: Psychicky labilný s vysokým stupňom mentálnej retardácie.A táto diagnóza išla so mnou asi od 10 rokov. Lekár čo mi stanovil túto diagnózu už nežije, ale keď som mal možnosť, tak som sa pýtal lekárov, ktorý tú diagnózu neustále len opisovali, a nesnažili sa nájsť pravú príčinu.
Moja otázka znela: Ako mohol človek psychicky labilný s vysokým stupňom mentálnej retardácie, teda inak povedané čistý blázon a šialenec, ako som bol tiež mnohokrát označený vyštudovať strednú školu s vyznamenaním a maturitou? Je to vôbec možné? Som toho živým príkladom, takže je to možné. Možno by bolo pre mňa lepšie, keby som skutočne tým bláznom, či inak povedané mentálne retardovaným. Aspoň v mojich školských rokoch, lebo tým psychickým a fyzickým týraním, ktorým som musel prejsť zo strany lekárov, učiteľov a najmä spolužiakov. Áno, aj fyzického týrania. Dodnes si pamätám riadnu facku od učiteľa telesnej výchovy, keď som sa mu snažil vysvetliť, že nemôžem skákať cez kozu a vykonávať zrýchlené pohyby, lebo odpadnem. A keď som skutočne odpadol, a začalo mi triasť rukami a nohami,sú to nekoordinované pohyby, ktoré svojou vlastnou vôľou nedokážem ovplyvniť, tak ma doviezli lekárovi, pozreli do zdravotných záznamov, a na očiach som im videl, aha veď to je blázon a simulant-to, že som simulant mi povedala detská lekárka: A nevymýšľaš si tak trochu? Nechápal som to, mama to nechápala, tak ja budem simulovať odpadnutie, a budem sa hádzať o zem, a riskovať vážne ublíženie na zdraví.Vôbec to neriešili, lebo som mal všetky možné vyšetrenia od Bratislavy až po Prahu, zdravotný záznam mal v mojich 10 rokoch hrúbku 200-stranovej knihy, a nezistili nič.Takže z tohto pohľadu by sa dali chápať ich reakcie, ale z pohľadu ľudského voči dieťaťu to bolo niečo strašné. Nechápal som to, plakal som, a v takom mladom veku som sa už cítil beznádejne. Mama plakala tiež neustále, lebo mi nevedela pomôcť. Jedného dňa som sa spýtal mamy, mal som asi jedenásť rokov: Mama, prečo som sa narodil, ja chcem zomrieť. Dodnes toho ľutujem, lebo mame som tým vtedy veľmi ublížil, a zlomilo jej to srdce. Nie je nič horšie keď má matka choré dieťa, vidí ako sa trápi, ako ho odsudzujú spolužiaci, lekári, celý systém, a nemôže mu pomôcť. Vtedy so svojim detským mozočkom som to tak nechápal, ale s odstupom času som prišiel na to, že moja mama trpela tak isto, ak nie viac ako ja.Tú príhodu na telesnej som už opísal, tatovi som doma povedal, že učitelia ma nútia do vecí, ktoré fyzicky nezvládam, že ma prestanú poslúchať ruky, nohy, a odpadnem, a že už mám z toho veľký strach.Tak tato prišiel do školy, dohovoril triednej bez hádky, či nadávok, len jej povedal, že ja som jeho syn, a neželá si, aby mi ubližovali, lebo, že to poženie vyššie. A keď tato odišiel zo školy prišla za mnou triedna, a bez jediného slova mi dala riadnu facku. Len mi pohrozila, že beda keď to poviem rodičom, a že ja patrím do ústavu, a do inej školy, a že ona sa o to postará. Našťastie sa jej to nepodarilo, ale o tej druhej facke sa už rodičia nedozvedeli, mal som už strach.Čo mohlo dieťa v mojom veku robiť, neboli žiadne linky nádeje, vládlo sa tvrdou socialisticko-komunistickou rukou, a chorý, bez ohľadu na to, či to boli deti, alebo starci boli pre spoločnosť na obtiaž, a stáli ich veľa peňazí, čo každodenne dávali nepriamo takto postihnutým pocítiť, a odstrkovali ich na samotný okraj spoločnosti.V jednom ročníku ma z telesnej chceli nechať dokonca prepadnúť, lebo lekári mi odmietli dať potvrdenie, že nemôžem vykonávať cviky, ktoré vyžadujú zrýchlené pohyby a podobne.Chápete to? Ďalšia nepríjemná príhoda, ktorá sa mi stala tiež na základnej škole, kde bol od určitého ročníka povinný plavecký výcvik. Doma som nepovedal, že máme plavecký výcvik, lebo som nechcel mať problémy potom zasa v škole. Zaradili ma medzi neplavcov, bolo tam málo vody, inštruktorka ma naučila základy plávania, keď mi to ako tak šlo, išla sa venovať ďalším, a ja som začal už pociťovať únavu, a dostavili sa moje zdravotné problémy, a išiel som ku dnu, posledný môj pohľad bol na veľké hodiny, oproti bazénu, kde ručička hodín ukazovala takmer presne 16:00.To bol posledný obraz, ktorý sa uchoval v mojej hlave, hodiny s časom začiatku môjho konca. Pod hladinou si nepamätám, že by som dlho trpel nedostatkom kyslíka, síce som mal nohy a ruky ako ochrnuté,ale som sa ani nesnažil brániť. Cítil som sa chvíľu uvoľnene, a bral som to ako šancu vymaniť sa konečne z tohto trápenia. Ano prebehol mi hlavou, ako na filmovom plátne môj krátky detský život, a vzápätí som sa pohltil do tmy, a necítil som už nič, až keď som sa prebral po privolaní ošetrovatelov. Pod vodou som bol niečo cez 15 minút, podľa lekárov som mal byť už mŕtvy,ale nebol som, dokonca som nemal v sebe takmer vôbec žiadnu vodu. Ozaj som im nechýbal, dve inštruktorky si nevšimli počas 15 minút, že jedno z detí už nie je na hladine, ale zistil to až jeden zo spolužiakov. Najviac ma potom neskôr trápilo, že pri tom topení som chcel sebecky zomrieť, aby som sa ja zbavil trápenia, ale nepomyslel som na trápenie mojiich rodičov. Nakoniec to dopadlo tak, aby si škola zachránila kožu, tak detská školská lekárka ma poslala na jedno vyšetrenie, a po príchode z vyšetrenia mi oznámila, že mám vrodenú srdečnú vadu a sklony k epilepsii, o čom nikto nevedel, takže škola nenesie zodpovednosť. Už vtedy som tušil, a hlavne moji rodičia,že niečo nebude v poriadku, keď to čo mi nezistili za 10 rokov, zrazu zistili za týždeň. Ale nechali sme to tak, a s odstupom času som zistil, že to bolo dobre, lebo len vďaka tomu sa mi podarilo potom už dochodiť základnú školu bez problémov, nakoľko sa v mojich záznamoch vyskytol síce nepravdivý, ale pre mňa, a pre mojich rodičov veľmi dôležitý údaj-vrodená srdečná vada, takže učitelia a spolužiaci mi už nemohli ubližovať, a pre mňa to vtedy bolo ako znovuzrodenie. A asi aj bolo v pravom slova zmysle. Strážny anjel pri mne stál keď som sa topil, a už sa pripravoval tento plán, inak som si to potom s odstupom času nevedel vysvetliť.To bol jediný spôsob, ako donútiť lekárov napísať takú diagnózu, aby sa zachránila reputácia školy. Moje problémy odpadávania, trasu rúk, a nôh síce nezmizli, ale život až do ukončenia základnej školy sa značne zlepšil.A každý potom už zabudol na moju pôvodne napísanú diagnózu. Problémy nastali znova pri odchode na strednú školu, nový lekár ma dal vyšetriť, a povedal, že srdce mám v naprostom poriadku, čo pre mňa nebola novina, ale znova sa pustiť do ťažkého boja s celou mašinériou. Už som sa naučil ako reagovať, keď tie zdravotné problémy na mňa prišli, ale znova som bol na základe starých záznamov závodnými a školskými lekármi, a aj mojim neurológom označený za simulanta.Takže začala sa druhá etapa môjho neľahkého boja.
A tu sa začali moje problémy a frustrácia stupňovať, keď som zistil, že so mnou asi niečo nie je v poriadku, keď v mojom veku ešte nemám erekciu, a vážne som sa obával, že to nejak súvisí s tými mojimi zdravotnými problémami, čo sa aj neskôr potvrdilo.Takže po šikanách, ktoré som si musel pretrpieť na strednej škole od učiteľov, spolužiakov, a odvodovej komisie-5 krát som bol pri odvode, kde som im musel predvádzať vždy ako pako čo sa deje s mojim organizmom, keď nastane ten zdravotný problém, dokonca sa ma opýtali či sa tento stav nedá nejako umelo vyvolať, aby to videli. A prišiel pád komunizmu, pre mňa veľká úľava, nakoľko to pre mňa znamenalo, že ja si môžem vybrať slobodne u koho sa chcem liečiť, aj keď skutočnosť bola niekedy iná. Tak som si našiel súkromné neurologické centrum v Bratislave a väčšinu vyšetrení som si platil, aj keď mi aj poisťovňa vtedy vyšla v ústrety, aj tak na to išli všetky moje peniaze.
Jediné vyšetrenie, ktoré mi ešte chýbalo bola Magnetická rezonancia, aby sa vyvrátila, alebo potvrdila diagnóza, ktorú môj neurológ už tušil. Môj rajónny neurológ ma už vyhodil z ambulancie, a povedal mi, že nech si to vyšetrenie, ktoré bolo vtedy jedno z najdrahších zaplatím sám, alebo nech mi to zaplatí ten nový lekár v Bratislave, ku ktorému chodím.Tak ten súkromník-neurológ mal známosti v Bratislave v nemocnici, tak mi vybavil hospitalizáciu, tak, aby mi to uhradila poisťovňa, kde mi vtedy stanovili diagnózu sclerosis multiplex, ktorá bola neskôr ďalším vyšetrením o rok zmenená na podozrenie na sclerosis multiplex, nakoľko nejaké zápalové ložiská sa sami stratili, čo si ani lekári nevedeli vysvetliť, takže diagnóza je stále nejasná. Najhoršie na tom je to, že tie zdravotné problémy na mňa prišli aj pri silnejšom vzrušení, a z toho vyplývali aj problémy s erekciou. Mal som dva začínajúce vzťahy v 17 a druhý v 18 rokoch, ktoré skončili len pri boskoch. Vedel som, že v prípade styku, ak by sa mi niečo také prihodilo, pre priateľky by to mohla byť ťažká trauma, aj kôli tomu, že obe boli panny. A ktoré dievča by chcelo chlapca, čo má problémy s erekciou? Vtedy to bolo trošku viac normálne, aspoň v očiach verejnej mienky, keď bolo 19-ročné dievča panna.Ja som to nikdy nepovažoval za problém, ale za ctnosť, u dievčat, ako aj u chlapcov. Potom sa zdravotné problémy a problémy s erekciou zhoršovali, a ja som sa prestal už snažiť, lebo som nechcel žiadnemu dievčaťu ublížiť. Pre mňa bol vzťah vždy veľmi vážna záležitosť. Ja som hľadal celý život lásku, nikdy nie sex na jednu noc. Možno práve preto, aké som mal detstvo, a zdravotné problémy, aj keď rodičia ma milovali, a robili čo mohli, ale systém to všetko ničil už v zárodku. Ja by som sa nevedel asi s niekým milovať bez toho najkrajšieho citu, ktorým bezpochyby láska je, a každý v živote chce milovať, a túži byť milovaný, bez ohľadu na to aké sú jeho názory, aké má zdravotné problémy, či aký je jeho výzor. Neskôr som bol na plnom invalidnom dôchodku asi štyri roky, teraz som na polovičnom, erekcia sa mi medikamentózne trocha dala do poriadku, mám ľahšiu prácu, a chýba mi už len ona.
Pochopil som, že ja nemôžem hľadať medzi telesne zdatnmými, alebo úplne zdravými ženami, lebo môžem získať len to, čo ja sám ponúkam. Ja by som nedokázal uspokojiť fyzické, či iné potreby zdravej ženy, s tým som sa už zmieril, a plne to chápem. Ale existuje nejaká taká zoznamka? Aspoň ja som na žiadnu zoznamku pre handicapovaných, alebo telesne postihnutých nenarazil. Skúšal som to aj v rôznych kluboch, kde chodia zdravotne postihnutý, ale vo väčšine klubov som narazil len na ženy, ktoré sa ľutujú, alebo chcú byť ľutované, preto si niekoho hľadajú, a vzťah založený len na ľútosti by nemal cenu, ukájanie v sebaľútosti nikomu nepomôže, a zdravotné problémy sa tým len vystupňujú. Napriek tomu, aké mám zdravotné problémy chcel by som vzťah založený na úprimnej láske, vzájomnej pomoci a dôvere.Je to vôbec možné, aby som niekoho našiel v tejto mojej situácii? Tie zdravotné problémy mám stále, aj keď ich už dokážem viac kontrolovať. Ale z pohlavného styku mám vážne obavy, prameniace z už spomínaných problémov. Nechcel by som žiadnej žene ublížiť, najmä po psychickej stránke.
Tak toto je môj príbeh, je tam toho ešte oveľa viac čo som zažil, a čím som musel prejsť, aby som sa dostal až tam, kde som teraz, ale podstata tu je vystihnutá. Nechcel som napísať len samotný terajší problém, ktorý ma najviac trápi, lebo to by bolo vytrhnuté z kontextu, a takto ste ma trocha mohli spoznať a viac sa vžiť do mojej situácie, nakoľko všetko je tu napísané je mnou prežité, nie sú tu žiadne prebraté citáty, jednoducho môj život.
Za každú vašu radu, alebo skúsenosť budem vďačný.

adr1a.

Romy. Je to predsa len 5r, ktovie ci sem este chodi. Pozri si ho radsej v historii ci sem este vobec chodieva. Moze mat uz aj iny nick ai

romy

ahoj precitala som si tvoj zivotny pribeh a velmi sa podoba tomu mojmu to vsetko uz mam za sebou .ak budes citat tieto uprimne riadky vedz ze si skvely clovek a mas velmi krasnu dusu.mam velku tuzbu ta blizsie spoznat ja vsak nemam pocitac,a ak by si nestal o vztah so mnou tak by malo pre mna obrovsku cenu i tvoje krasne priatelstvo.som obycajna zena ktora bude mat takmer styridsat ktora si presla vsetkym tym co ty ale okrem toho aj ponizovanim zo strany partnera ktory bol tiez zdravotne postihnuty .neboj sa ja sa nelutujem snazim sa byt v zivote silna len aby si to dolezite vedela a mohol sa tak lepsie rozhodnut ci my das sancu ak by ta neodradilo male dietatko.viem pises ze mas strach z pohlavneho styku ale ak ta zena skutocne lubi toto nie je vobec dolezite.dolezity si ty tvoje uprimne a dobre srdce.aj zdrava zena ta moze nekonecne lubit preco nie.pises ze panenstvo je cnost ano to je aj ja som si vzdy vravievala ze v mojom zivote bude len jediny muz na cely zivot ale ten druhy to tak nemyslel.hladam cely zivot ozajstnu pravu lasku.tak ahoj prajem ti v zivote vsetko len to najlepsie z pozdravom tvoja obdivovatelka a ak smiem tak i kamaratka

nevzdavam sa

Genesis, zdravím ťa-konečne som sa dostal znova k počítaču, tak trocha rozoberiem tvoj príspevok.
Zákon rovnováhy platí, a bude platiť pokiaľ len bude svet svetom, a nikto ma nepresvedčí o opaku. Ano, to čo robíš sa ti môže vrátiť mnohonásobne, a neprotirečím si. Mnohonásobne sa ti to vráti v ľudskom ponímaní, ale vesmír nerozlišuje hodnotu skutku ako takého, buď konáš dobro, alebo konáš zlo. Keď nájdeš napríklad peňaženku s peniazmi, a vrátiš ju majiteľovi vykonal si dobrý skutok, môže sa ti to vrátiť napríklad tým, že vyhráš na nejakom lose, ale nevyhráš len toľko, koľko bolo v tej peňaženke, lebo z hľadiska vesmírnych zákonov sa hodnota skutku, či už dobrého, alebo zlého nevyčísluje finančne, hodnota toho skutku sa neberie do úvahy. Poviem vám príklad z mojej praxe. Zazvonil poštár, doniesol mi LCD televízor v hodnote ešte vtedy 20.000SK, povedal som, že doma nemám peniaze, že si to vyzdvihnem na pošte. Dobre, nechali tam lístok, ale nechal pred vstupnou bránou aj nezaplatený televízor. Ja som si televízor mohol nechať, mal by som ho zadarmo, a poštára by vyhodili, a musel by uhradiť škodu, lenže toto ma ani v myšlienkach nenapadlo, hneď som volal na poštu, nech mi dajú číslo na toho poštára, nechcel som mu robiť na pošte problémy, že poviem, že zabudol pred mojou bránou televízor, tak som chcel kontakt na neho, on mi dokonca tvrdil, že to nie je možné, že ho naložil naspäť do auta. Tak potom prišiel, a sme to vyriešili. Roky ubiehali, a nič zvláštneho sa neudialo, asi o päť rokov po tomto prípade som mal objednané pre kamaráta hudobnú aparatúru. Zazvonil kuriér, cena ktorú mi oznámil bola 2500€, zaplatil som, a kuriér odišiel. Doma si pozriem dodací list, a tam bolo 2600€, kuriér bol asi zamyslený, a miesto 2600€ povedal 2500€, taktiež ma ani nenapadlo si tie peniaze nechať. On by na to ani nebol prišiel kde urobil chybu, už si to nepamätal, keď som mu volal, 100€ som mu vrátil, poďakoval a odišiel. Zasa sa vrátilo všetko do normálu.O rok som si podal len tak loto za 6,5€ a vyhral som bez nejakých drobných 4000€ Myslíte,že to bola náhoda, alebo odmena za tie dva dobré skutky čo som urobil pre tých doručovateľov? Určite to nebola náhoda. Keby v tom druhom prípade tých 100€ nevrátim, tak tým by sa zrušil aj ten predošlý dobrý skutok, napriek tomu, že v prvom prípade sa jednalo o oveľa vyššiu hodnotu, a ešte by sa mi mohlo stať niečo zlé. Takých príbehov majú mnohý ľudia aj oveľa viac, len už si nepamätajú, čo pre koho urobili, keď sa im stane niečo dobré, alebo zlé.
A čo sa týka viery, tá je oveľa dôležitejšia, ako si mnohý myslia.Môžeš si zobrať hocičo, napríklad partnerský vzťah, ktorý jednoducho bez viery jeden v druhého nemôže fungovať, bez viery môžu fungovať len mystifikované vzťahy, ktoré majú od úprimného a zdravého vzťahu veľmi ďaleko.
A čo sa týka zákonu akcie, a reakcie, ja poznám tiež veľa ľudí, ktorý nikomu nič zlé nespravili, a vracalo sa im do života len to zlé. Lenže si treba uvedomiť, že tento zákon vo vesmíre nefunguje hneď, ako pri fyzikálnom pokuse, ale funguje.Neviem čomu veríš ty, a či to má zmysel sem písať, ale tento zákon funguje počas celého bytia ľudskej duše, nie tela, ale ľudskej duše. A to, či a ako sa ti budú vracať tvoje skutky, závisí od tvojho karmického zaťaženia. Kto verí len v jeden život nikdy nemôže pochopiť zákon rovnováhy. Kto verí len v jeden pozemský život nikdy nemôže pochopiť prečo sa nejaké dieťa narodí s nevyliečitelnou chorobou, lenže to dieťa si tú chorobu prinieslo z minulého života na základe jeho skutkov. Kto v minulom živote konal dobro, tak sa môže narodiť do solventnej rodiny, a celý život bude bohatý, ale ak nepochopí, že tie peniaze, ktoré dostal do vienka, dostal nielen na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, ale aj na pomáhanie svojim blížnym, ak toto nepochopí tak v ďalšom živote sa znova môže narodiť v rodine žobráka, alebo s ťažkou chorobou, ktorá ho donúti sa nad sebou zamyslieť. Takto funguje zákon rovnováhy. Ja som tak isto pochopil, že túto chorobu som dostal vďaka tomu, aký som žil minulý život. Choroba, a akýkoľvek problém nás núti sa nad sebou zamyslieť, a prehodnotiť svoje hodnoty. Človek bohatý, a zdravý nemá potrebu sa zamýšlať nad svojim životom, lebo mu nič nechýba. Zatiaľ toľko k tejto téme.

Spargelsuppe

Poznala som jednu zenu - celkom zdravu, ktora vstupila do vztahu s telesne postihnutym vozickarom, bol od nej o dost mladsi, odhadujem, ze min. o 10 rokov, ona mala uz svoje vlastne deti z prveho manzelstva. Mal problemy iba s nohami, ze nevedel chodit, ale rozumovo bol velmi vyspely, vysoko inteligentny, vystudovany inzinier, no mal smolu, ze si nevedel najst pracu, tak jeho pravidelnym prijmom bol iba invalidny dochodok a popri tom daval doucovanie zo stredoskolskej a vysokoskolskej matematiky, hoci ani nebol vystudovanym pedagogom, kamoska k nemu chodila na doucovanie a ona, co sa povazovala za antitalent na matematiku, pri nom vsetko pochopila, lebo on tej matematike nielen rozumel, ale vedel ju aj vysvetlit s dostatkom trpezlivosti, co nevedia ani niektori vystudovani pedagogovia. Takze aspon v tom doucovani nasiel akysi sposob sebarealizacie, tesil sa, ked studenti a ziaci v matematike napredovali a bol rad, ze im moze pomoct. Bolo to prenho velmi dolezite, lebo on si nevedel predstavit, ze by mal iba sediet doma so zalozenymi rukami a tazko by znasal pocit, ze pre ludsku spolocnost "nic nerobi" a nechava sa iba lutovat, takze postihnuty clovek s takym tym obdivuhodnym bojovnym a spravnym pristupom k zivotu, ktory o svoje stastie bojuje a nevzdava sa. Takze predsa aj postihnuty clovek moze najst lasku, pokial po nej tuzi - aj napriek svojmu telesnemu handicapu... Ak ti to bolo sudene, tak si urcite niekoho najdes. Drzim palce a daj vediet, ako to nakoniec dopadlo. :)

lost

jaj no tak to hej :)

ja by som pockal aby tankista odstreli gulometistu a potom by som ten prak hodil do jeho hlavne :)

Genesis

Ja som netvrdil že slabší jedinec nemá za určitých okolností nad geneticky vyššie postaveného jedinca ... ja len tvrdím že je to málo pravdepodobné.

Vieš život v tomto svete sa dá chápať ako hra napr doomovina. Každý pri narodení dostane určitú zbraň. Jeden napr. guľomet, jeden tank, a jeden dostane prak a su jednoducho hodení do ringu. Nevravím že nemôže vyhrať aj ten s prakom :) len vravím že je to nanajvýš nepravdepodobné ale niekedy sa to stáva :) napríklad vtedy keď gulometčík aj tankista majú sebevražebné sklony :)

lost

Ale iste je aj velmi dolezite poznat svoje skutocne limity.

Vies co je to "Traf-O-Data" ?

To je firma ktoru Bill Gates vlastnil pred Microsoftom, ale neuspel s nou.. Tiez boly taky "zeta" clovek v tom momente :)

A co hovori Gates dnes?
"We can lower the population through vaccines and medicine"

lost

Genesis

Motivacia je brutalna sila, pokial ide o sutazivost alfa a zeta samca..

Ale ak porovname napr to, ze niekto sa narodi s 120cm nohami a niekto s 80cm nohami, tam je viacmenej garantovane ze kto vyhra sprint, i ked beh na dlhu trat - to je uz len na motivacii podla mna :)

hrat sa s prirodou, to som myslel tak, ze napr - nepojdem proti vetru, ak to vyzaduje prilis vela energie. priklad zo sahary - cez den je horko, tak pojdem v noci, cez den budem spat.. atd.. (tj. ze nebudem pouzivat hrubu silu na zlomenie prirody, lebo nikdy nemam sancu uspiet)

Lenze ja to vidim tak, ze ten co nieco uz ziskal pri narodeni, nieje dostatocne motivovany k postupu dalej, no je to ale fakt individualne..
Navch sice moze mat, ale to neznamena ze ten co je ma geneticky "podvrch" tak nemoze ho s motivaciou predbehnut :)

Tiez to mam z praxe :)

Sila vole je starter, disciplina momentum a motivacia palivo.. alebo ako to "mudro" napisat :D

Ale moj priklad asi nie je vhodny na subor s rovnakym cielom. napr ze:
ziskaj toto a toto, startuju dvaja, jeden slaby a dalsi silny.
Moj priklad je skor na to, ze v takej obrovskej skupine ludi ako je nase pozemske spolocensto, aj ten slabsi moze ziskat viac, resp. zachranit si zivot ked je motivovany, (sahara).. alebo predbehnut alfovcov, lebo su lenivy :D

Co robi clovek ak je smadny?
pije, aby uhasil smad
Co robi ak je hladny
naje sa, aby sa nasytil
Co BY mal robit clovek ak chce vyhrat? :)

Ciste teoreticky, ak by sme postavili nejakeho slabeho jedinca vedla silneho a povedali si:
OK, dame vas do -50C mrazu, kto odide prvy, prehra..
Tu tiez nie je vylucene ze ten slabsi moze mat prah bolesti posunuty dalej, len silou mysle..

Podla mna velku rolu hra aj prah/hranica komfortu cloveka, a potom este tie veci ako motivacia a tym padom aj tuzba prezit..

Tiez to mam z praxe ;)
Ale potom je otazne, ci je to vyhra zeta nad alfou, alebo transformovanie zety do alfy, alebo pomylenie si alfy so zetou pri tom samotnom zaciatku narodenia..

Genesis

Lost na tebe sa mi pači jedno :) že aspoň mi protirečíš príkladmi z praxe :)

nemôžem ti síce uznať že treba hrať s prírodou aby človek prežil pretože kebyže je na nej tak doteraz trpíme hladomorom a zabíjajú nás šelmy vírusy a baktérie vo veľkom. Práveže na človeku si vážim toho že ako jediný sa postavil proti neľudskosti prírody a ako jediný nositeľ ľudskosti na tejto planéte s ňou začal bojovať.

K tej motivácii a snaženiu sa. Je jasné ža ani jedinec so silným genetickým potenciálom nemusí dosiahnuť to čo chce pokiaľ sa o to vôbec nemusí snažiť. Ja som len chcel poukázať že vždy bude mať navrch pokiaľ sa bude za rovnakých podmienok snažiť rovnako ako geneticky slabší jedinec.

Čo sa týka hľadania partnerky sa dokonca alfa samec nemusí snažiť skoro vôbec pretože oň opačné pohlavie prejaví záujem úplne automaticky stačí že vybehne do obchodu po rožky (príklad z praxe) a naopak jedinec ktorého atraktivita je malá nemusí uspieť u druhého pohlavia aj keby sa snažil najviac na svete.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Každý má právo na lásku, alebo môj životný príbeh - Fórum - ZDRAVIE.sk