Dobrý večer. Obraciam sa už na každú možnosť pomoci. Mám dcéru kt. sa od 3. ročníka začali prejavovať úzkostné prejavy, tieto prichádzali náhle aj bez zjavnej príčíny. Neskôr sme postupne upustili od všetkých krúžkov a mimoškolských aktivít. Psychiater navrhol lieky, kt. dcéra brala skoro dva roky.Zoloft bol príliš silný na žalúdok tak sme museli prejsť na Fevarin. Po skoro dvoch rokoch sme pomaly dávky vysadili. Dcérin stav sa stabilizoval. No objavili sa u nej psychosomatické problémy a chronická únava. Najvýraznejší bol problém so žalúdkom. Prešli sme si vyšetrením ako endoskopia,, diagnóza-reflux a zapálený pažerák, brala lieky no žalúdok kt. stále reaguje na stres. Je vedená už skoro na všetkých odborných klinikách v meste. Výsledky sú zväčša negatívne. No pocit dávenia,únavy, neschopnosť akejkoľvek väčšej psych. alebo fyz. aktivity pretrváva. Dnes ma dcéra 17, pocity únavy su také, že koncentrácia je veľmi nízka, pamäť samozrejme tiež. Bolesti hlavy, ospalosť a ako som už spomenula pocity dávenia (nevracia) a bolesti refluxu. 6. ročník sme kvôli depresii odložili, dcéra ho opakovala po polročnej péenke. Teraz je dcéra na gymnáziu a v dôsledku depresie nieje schopná chodiť každodenne do školy. PO škole je veľmi unavená, často nieje schopná učiť sa na druhý deň. Lieky by brala ale potom nastupujú ťažkosti so žalúdkom. Môže takéto dieťa fungovať v škole? Akým spôsobom? (učňovka, ako to hovoria iní podľa mňa nieje riešením)
Ďakujem za akékoľvek rady.
Depresia a škola
Dobrý deň...
Nechápem dnešnú módu. Človek má depresie a už ho idete dopovať liekmi...a ešte napíšte , že je žiačkou 3. ročníka na základnej škole! Dúfam , že nie! Ja tiež mám niekedy depku, úzkosť,stres zo školy ale ono to prejde! Liekmi sa všetko len horší...ale ved vaša dcéra, nie moja. Nech vám potom podakuje za kamennú pečen a pokazené vnútornosti.
riesenim je zmena stravy, ma pokazeny zaludok, treba jej jemnu stravu, nastuduj si nieco o makrobiotike. Odporucam z vlastnej skusenosti, zivi sa tak moja rodina a sme zdravi.
Tak isto LIEKY na psychiku nech neuziva, je to len dieta, maju neskutocne skodlive vedlajsie ucinky!!! Treba zistit pravu pricinu jej depresie, co ju trapi, co sa deje. Nie do nej pchat tabletky...toto by som vlastnej dcere snad nikdy nedala...
neverending,ešte som ti chcela napisať že v aprily som začala uživať Bachove kvety,su to jemne vytazky z kvetov.
Na stranke ananda.sk sa toho dočitaš viac.Volala som s tou tetou,namiešala mi esencie do flasticky a poslala poštou.Zachviľu to bude mesiac čo ich uživam a je mi skvele.Do školy sa chodiť už nebojim a ranne hnačky prestali.Možem len odporučiť ;-)
Dakujem vam velmi pekne :)
neverending,tiež mam taky problem so sebou,mam uzkostne stavy a panicky strach.Psychiatrička mi dala lieky ktore mi tiež nerobili dobre na žaludok a teraz beham po vyšetreniach s travenim.Tiež som toho už dosť vymeškala,ale snažim sa chodiť do školy a rodičia ma podporuju a hovoria že to zvladnem :) :)
neverending, hlavne nehadz flintu do zita! Z toho, co pises, Tvoja dcera sa este asi poriadne ani nezacala liecit. Mam diagnostikovanu uzkostnu poruchu, teraz uz, chvalabohu, niekolko mesiacov bez priznakov - DA SA TO! V prvom rade - lieky nestacia! Vyrovnavaju sice chemicku nerovnovahu, ale podstatu problemu neriesia. Na to treba terapeuta. Ale naozaj dobreho. Kedze mi je jasne, ze sa dcere snazis pomoct, nastuduj si knihy od J. Praska, su naozaj vynikajuce. Nielen ze pochopis podstatu problemu, ale sa aj naucis, ako s nim vlastnymi silami bojovat. Klikni sem:
www.martinus.sk
Moje deti zacinaju mat naznaky uzkostneho spravania, vdaka tomu, ze rozumiem problematike, s nimi uz teraz pracujem a verim, ze sa u nich nikdy naplno nerozvinie.
Dalej si myslim, ze si spravila velku chybu, ze si jej dovolila vymeskavat zo skoly a odist z kruzkov. Viem, ze je to tazke, ale treba ju do toho nutit a snazit sa, aby zila co najnormalnejsie, hoc ju bude treba do toho dlho tlacit. Ja mam velmi stresujuce zamestnanie, mam velku zodpovednost a "pod sebou" kopec ludi. Ked bolo najhorsie, chcela som ist na PN, ale Dr. mi to nedovolil. Vtedy som sa hnevala, az neskor som pochopila, ze pre mna urobil velku vec. Liecit sa treba za pochodu, nech je to akokolvek tazke, lebo ked sa raz zacnes vzdavat, ide to dole vodou - smer, prinajlepsom, invalidny dochodok. V ziadnom pripade ju nelutuj, nesetri, ale podporuj, aby sa sama snazila bojovat. Bez toho aby sa ona velmi snazila to nepojde. A urcite necakajte zazraky na pockanie, je to dlhy proces a treba mat vela sil a trpezlivosti.
Ako podporu mozte skusit aj vyzivove doplnky, ja mam velmi dobru skusenost s tymto:
www.prirodna-lekaren.sk
Okrem toho je dobre vela chodit do prirody, vynikajuca terapia je pes, treba s mierou sportovat, lebo stara pravda: "V zdravom tele, zdravy duch" stale plati.
Viem, ze Ti asi teraz pripada tazke zrealizovat, co som Ti napisala, ale chodim na toto forum velmi dlho a stale viac sa mi potvrdzuje (aj na zaklade vlastnej skusenosti), ze toto je naozaj
jedina cesta. Drzim palce!
