Už, už koniec prosím!!

DARRAADIADA: Tak behať som sa už prinútil takže hneď ako skončí teraz to upršané počasie čo tu práve je tak idem na to. Snáď to pomôže. A inak jedna otázka. Odkiaľ vieš moje meno?

LILLS: Ďakujem. Tak ten bod 1. viac menej už plním. A to že neholdujem alkoholu som nakoniec rád. 2. Nie momentálne nemám nikoho komu by som úplne dôveroval a mohol by som sa s ním porozprávať. Keby som mal, tak to tu nemusím preberať na tomto fóre.

ja som nikdy nemala vela kamaratov, mozno 2-3 a jedneho na zdvoverenie. Tiež nemám rada keci o ničom. Bola som väčšinou v spoločnosti ticho, medzi tymi mimo kamaratov. a často mi hovorili že som divná a ja im na to, že to ma ešte krátko pozná aby mohol urobiť o mne taky zaver. neries reci ostatnych, ale najst si nejakeho kamarata nie je na zahodenie, nemusi to byt spoluziak, ale hladaj, no nepretvaruj sa. ja som niekedy z takych pretvarok urobila strasne veci, za ktore som sa hambila. neboj sa, ludia dospeju a nebudu ta posudzovat podla tvojej postavy. sice mam uz teraz dost rokov, ale stale uprednostnujem splocnost iba tych par kamaratov s ktorymi si rozumiem a porozpravam sa s nimi uprimne a nie len tak o nicom

Milý Peťo,

v prvom rade sa začni sústrediť na všetky možné veci, čo ťa zaujímajú - tvoje hobby a venuj sa tomu naplno - uvidíš, že nebudeš mať potrebu vyhľadávať spoločnosť. Po druhé, ak máš komplexy zo svojej postavy a je to fakt zlé, tak sprav niečo pre svoju psychiku a pre svoje zdravie, začni cvičiť. Môj známy sa za polroka premenil z tučňáka na veľkého chlapa! Samozrejme s veľmi častým tréningom, v lete cvičil aj každý deň. Urobí to veľa, tomu ver. Myslím, že ono to časom príde, predstav si, budeš dobre vyzerať, budeš sa zdravo cítiť, budeš dobrý v tom, čo ťa baví, lebo tomu venuješ svoj čas a priateľov/frajerku si budeš ty vyberať! Ja by som sa nevzdavála!

Ked som si toto precitala, prislo mi strasne smutno.
Aj ja sama som si prezila nieco podobne a viem presne ake to je. So mnou sa to tahalo uz od skolky, ustavicne pocity menejcennosti, odstrkovanie...no co ti poviem :/

Strasne rada by som ti chcela dat nejaku dobru radu, ale rady ako "chod medzi ludi, komunikuj, odviaz sa" su o nicom, aspon na mna teda vobec neplatia. Pretoze to nejde, pretoze to sakra nie je vobec lahke. Keby to islo, tak to ty, ja a ostatni uz davno robime.

Napisem ti, co pomohlo mne (aspon trochu). Zdaleka este nie som za vodou, ale pomalicky to ide.

1. Prijat sameho seba...

Dlho, velmi dlho mi trvalo kym som dokazala prijat svoju povahu taku aka je. Vela krat som tuzila byt zabavna, vtipna, spolocenska, komunikativna, niekto uplne iny, preklinala som svoju hanblivost, ustrachanost, tichost. Ale takto to nejde. To, ze si tichy, introvert, ze neholdujes alkoholu a podobnym veciam, je vyhra, nie prehra.
Nerob nieco co nechces, nemen sa a do nicoho sa nenut. Mas pravo byt taky aky si. To, ze to nevie pochopit tvoja partia je ich smola.
Su ludia, ktori maju podobnu povahu a hodnoty ako ty a s ktorymi by si si dokonale rozumel. Ja napriklad poznam vela dievcat, ktore hladaju prave takeho chlapca.

2. Poziadaj o pomoc, ponukni pomoc

Keby si mohol vidiet do vnutra ludi, bol by si neuveritelne prekvapeny, kolko z nich sa citi podobne. Len to nedavaju najavo, dnes sa nosia kadejake masky. Za bezstarostnym usmevom sa moze skryvat pravidelny vecerny plac. Nepoznas nejakeho kamarata/spoluziaka, ktory by sa citil podobne ako ty? Alebo niekoho komu aspon trochu doverujes, s kym by sa dalo porozpravat? Nemusi to byt spoluziak, mozno mas surodenca, sesternicu, suseda, uja...nikto?
Neviem ci si veriaci, to je vlastne dost jedno, ale na tejto stranke www.ziwhat.sk sa vzdy najdu mladi ludia ochotni pomoct aspon cez net. Ak budes mat cas a chut, tak skus pozriet. Ak by si chcel, mozes napisat aj mne.
A naopak, nepoznas niekoho, kto potrebuje tvoju pomoc? Nemusi to byt nic velke, len malickost. Ja sa vzdy citim lepsie ked niekomu urobim radost.

3. Myslienky, myslienky, myslienky...

Robia strasne vela. Väcsina problemov je v myslienkach, pochadza z myslienok, myslienky ich zivia. Ja viem, ze toto je strasne tazke, ale aspon sa pokus ovladat svoje myslienky. Tym, ze budes problemy ustavicne rozpitvavat bude vsetko este horsie, nemysli na zle veci, neopkaj si stale dookola, ze si sam a ze to je nanic. Lebo to bude nanic. Este viac.

4. Zamestaj sa niecim

To je dobry predpoklad na to aby sa ti podarilo splnit predosly bod. Je jedno co budes robit, ci zacnes pozerat nejaky serial, kupis si psa a zacnes s nim chodit von, zacnes pomahat v domacnosti, zacnes nieco pisat, kreslit, fotit chodit na huby, najdi si nieco, hocico aby si zamestnal telo aj mysel a aby si nemal cas mysliet dookola na to iste. Mozno sa ti nic z toho nechce robit. Ja som v mojich najhorsich chvilach nedokazala robit nic, len som lezala na zemi, hodiny a hodiny a caka som kym ta bolest aspon trochu prejde. Skus sa prinutit a najdi si nieco, comu sa budes venovat pravidelne.

To je asi vsetko ci mi prave napadlo. Ja viem, ze ti to nemusi pomoct, ale aspon to skus :) A ked sa budes chciet porozpravat, tak sa mozes ozvat. :)

SOFFA: Tak to vieš. Ja som zásadne proti alkoholu, cigaretám a všetkého čo sa okolo takých vecí týka takže u mňa to nehrozí ale to s tými priateľmi (skutočnými) máš pravdu ..

MASTICKARKA: Máš pravdu. Ja vravím: niekedy zabudnem že som cieľavedomí človek ale niekedy mi ide všetko perfektne a idem si za svojim. Ja si stále aj vravím že to je ich "genialita" lebo som zvedavý ako to bude s nimi o 10 rokov napríklad ako so mnou čo sa venujem tomu, čomu sa chcem venovať celý život.

ZDRAVY: V Podstate to aj bolo tak, že ma nepriamo odtiaľ vyčlenili kvôli tomu že som s nimi nikdy nešiel piť (po novom každý týždeň piatok a sobotu) a podobne. Najviac ma vedelo dostať keď ma omylom "zabudli" zavolať von a nakoniec mi o 3:00 ráno volajú opitý že kde som a prečo tam nie som... (ale z toho si nič nerobím aj tak by som tam vôbec nešiel)

JAJKA001_: No v podstate máš pravdu. Na základke to bolo hrozné. Tu na strednej mám síce z 29 člennej triedy za kamošov asi štvrtinu (ak vôbec toľko) lebo ostatný sú (no comment) aspoň to ma trocha teší a preto asi nechodím s úplne zhnusenou náladou do školy.

CICA987: Presne tak :/ V podstate už dávnejšie som sa rozhodol že budem behávať a že dám aspoň to minimum dole a potom sa uvidí. Lebo ja si už pred inými ľudmi pripadám ako tučný človek na ktorého sa hocikto pozrie a povie si: "Ježiši. To čo je!". A s ostatným súhlasím.
Nikdy som nemal "skutočných" kamarátov u ktorých by to bolo obojstranne. Vždy to bolo tak že pokiaľ by som ja niečo nespravil, nedočkal by som sa ničoho. A s tým výrokom "i keď ťa život bije...": v podstate s tým žijem celý život a asi to ma poháňa dopredu a stále sa venujem čomu sa venujem a nesnažím sa si pokaziť všetko v škole len aby som mal tie spomínané dobré časy. - Aj keď to občas tak nevypadá lebo niekedy ma to proste premôže. Veľmi by som si prial mať priateľku ale snáď aj na to raz príde čas aj keď v tomto som veľmi pesimista ale snažím sa byť optimista.

kazda druha tema je o tom ze clovek nema kamaratov.No kde sme sa to dostali,?Si pamatam ze v nasich casoch(rocnik 81) sme mali tolko vela kamosov,cele sidlisko,nikto nechcel chodit ani do taborov,aby nieco nezmeskal.Boli sme vonku do 21 h a nase mami otvarali okna a za tmy nas volali domou.Nic nehrozilo,ziadny pedofilovia,vykradacky,drogy..kde su tie casy????je to kazdopadne smutne.este dobre ze som sa narodila v silnych rocnikoch a nebola nudza o priatelov,(skutocnych),.teraz mate internet,samotu,ludia su zavistlivi,nikto nema na nic cas...no ja by som nemenila

Je mi luto, naozaj nie je lahke vyrovnat sa s takouto situaciou. Viem to, lebo aj ja som bola na strednej odstrkovana. Bala som sa napr. telocviku. Dnes som VS, mam zaujimavu robotu a uz mnoho mojich extrapitelov moc stalo o moju pracu aj o kamaratsvo so mnou.
Prosim ta, vrat sa k svojim zalubam. Mas svoje zazemie v rodine, to je fajn. Cez toto sa dostanes.

To ako by si opísal mňa. Až na to, že ja som iba v 8 triede.

s psychickými problémami ti asi neviem pomôcť, ale ak pramenia zo zlej postavy, ak potrebuješ niečim vyplniť čas, ak si chceš najsť nových priatelov... ozvi sa mi. som trener pre fitnes, kulturistiku, silový trojboj, nejaku prax mam za sebou a vysledky zo sutazi.
ak máš icq, môžeme tam pokecať o takýchto veciach, ale aj iných, kt. ťa trápia... Introvert som nikdy nebol, ale šport mi velmi pomôhol, hlavne čo sa ziskania sebadôvery a rešpektu týka.
477 699 300

k tomu problemu, ze si tichy...to poznam. tiez ma z toho obvinovali :) ja som jednak rada pocuvala, inokedy som nevedela o com rozpravat a tiez sa mi vacsinou zdalo, ze tie temy su uplne hlupe a o nicom. teraz sa dokazem v spolocnosti celkom v pohode bavit. treba sa dostat do tej spravnej spolocnosti, kde sa dokazes odviazat. a medzi tymi, kde sa odviazat nevies, sa naucit konverzovat tiez, o nejakych spolocenskych temach. neboj sa opytat, ako sa mas, co mas nove? vacsinou to uplne staci na rozvinutie rozhovoru. neboj sa rozpravat o sebe. nemusis ale vytahovat nejake svoje sukromne problemy. naopak, snaz sa aby sa ludia v tvojej pritomnosti bavili, citili sa prijemne. na bezny kontakt uplne staci plytka konverzacia, na hlbsie temy potrebujes skutocnych priatelov a takych si budes hladat dlhsie. nepustaj si ludi hned pod kozu. kludne sa bav o banalitach.