Ahojte. :) Mám 16 rokov, študujem na gymnáziu, som 3 roky šťastne zadaná a mám veľmi pozitívny vzťah k deťom. Môj „problém“ spočíva v tom, že ma takpovediac desí predstava, že jedného dňa by som mala odísť do iného mesta na VŠ. Nie tak ani kvôli tomu, že by som sa bála neznámeho alebo, že by som sa bála, že ma partner bude podvádzať atď. = brala by som to ako skúšku lásky – ak je dostatočne silná, zvládli by sme to. Ale skôr toho, že mám pocit, že ma to akosi zvláštne oberá o život. Každý mi hovorí aké sú to krásne roky na VŠ, roky zábavy, nezodpovednosti, spokojnosti, ale ja o dosť viac túžim po šťastnom manželstve s deťmi. Viem, každé obdobie človeka je na niečo stvorené a taký „dospelácky život“ mi neutečie, ale po niečom takom bažím už teraz. Keby je na mne hneď by som sa presťahovala s partnerom a pracovala na miminku. No uvedomujem si, že so základným vzdelaním dosiahnem fakt, že nič a dieťa potrebuje aj veľa materiálnych vecí. 3 roky čakania by boli podľa mňa ideálne. Ale 8 rokov?? Zdá sa mi to ako večnosť a ubíja ma tá predstava. Možno si myslíte, že ďalšia hlúpa 16tka s ružovými okuliarmi, ale ja hlúpa nie som. Viem ako v dnešnej dobe hľadia ľudia na titul, ale skutočne je správne hnať sa viac za takýmito vecami ako za láskou a niečím čo je nám súdené-deťmi?? Asi sa zamýšľam príliš dopredu, ale to som ja. Uvedomujem si, že je risk mať v dnešnej dobe dieťa, ale to mám prirodzenú túžbu potláčať len kvôli tomu, že sa zmenila doba a na prvé miesto sa presunula kariéra? Poteším sa každej odpovedi a ospravedlňujem sa za dĺžku môjho príspevku. :o)
Je vzdelanie skutočne dôležité?
podla mna si nevies este predstavit aky je to zivot, co to obnasa a hlavne ak chlap nezaraba nadstandardne, nedokaze uzivit velmi rodinu a ty bez VS budes mat fajn pracu s dobrym platom naozaj len velmi velmi malo pravdepodobne. nemas sa kam ponahlat a jedneho dna naozaj mozes lutovat. zivot je v jednu chvilu krasny a raz sa ti moze vsetko obratit uplne naopak. ved uvidis aj za tych par rokov.
a este jedna dolezita vec - zivot po skole / zivot na VS je o 100% iny ako zivot na strednej skole. menis sa ty, menia sa ti nazory, formuje mienka, takze clovek s ktorym sa tak lubite ta uz nemusi lubit v takej miere, resp. vobec, ty jeho a podobne.
podla mna v 16 je este privelmi predcasne o tomto hovorit.
baby Wewa a smajliQa nie nemyslela som to tak. viem, že teraz je externé štúdium tak isto dlhé ako normálne. ale je podaný návrh, že sa to posunie na 7 rokov a mám taký pocit, že sa schváli..
jaaaj - tym, ze pisala, ze "sa to ide posuvat na 7 rokov studia" som to akosi nepochopila...
Ono aj tak je teraz Bc. a Mgr. na vacsine skol oddelene, tak nech skusi Bc. v pripade ze otehotnie sa to i tak da prerusit a pokracovat o rok neskor napriklad (kedze seriozne studovat a starat sa o male novorodeniatko zaroven je dost nerealne si myslim).
weva.. ona hovorila preto 7 rokov, lebopr ata k tomu asi aj este 2 roky tej strednej, nie?
I ja sa priklanam na stranu ostatnych - skus tie popisane 3 roky vydrzat a dokoncit si strednu. Potom uvidis dalej. Ak ste este stale spolu a po rodine skutocne tuzite tak vas to dovtedy neprejde. A externe studium nemusi trvat 7 rokov - preco si to myslis? Ja som si robila esterne magistra (pri full-time robote) a skoncila som ako ostatny, pri Bc si to viem predstavit rovnako.
A neskryva sa za Tvojimi snami i trosku tuzba prestahovat sa k priatelovi a byt "samostatna" od rodicov? Ujst z tej detstkej reality a mat istu zaruku, ze uz si volna?
Uspesna mozes byt i v inych profesiach - ak mas talent a podporu, ale to babo Ti neujde - daj si trosku cas objavit co chces v zivote robit, pracuj na sebe, uc sa cudzie jazyky, chod na vymenny pobyt do zahranicia ak sa da, skus si nejaku kreativnu pracu spojenu s webom, ci s designom - nie ku vsetkemu potrebujes papier, ale konkurencia je dnes velika... tak budes vediet poskytnut svojim detom viac a i s partnerom nehrozi ze budete v slepej ulicke kedy vas rutina babo a plienky ubije...
Neboj sa, tych 8 rokov, co ta caka, nie je vobec vela. Mne VS zbehla ako voda. Ani sa nenazdas a bude po tom.
napriek tomu ze pises velmi rozumne a vyspelo, si myslim ze si velmi nezrela na take nieco ako je dieta a dufam ze na to prides skor ako spravis nieco co sa uz neda vratit spat. tym ze si uz dlho vo vztahu so starsim muzom si prisla o urcitu cast vyvoja, vlastne si z detstva vhupla rovno do dospelosti. ver mi ze este pride cas ked sa budes chciet bezstarostne bavit, cestovat, uzivat si slobodu s priatelmi.
jajka veď áno. 2 roky sú dlhá doba čo sa týka takejto veci. len ma to ťažilo a chcela som sa niekomu vyrozprávať a poradiť. áno od 13. a nechcela som prilievať do ohňa ešte aj jeho vekom - viem, že veľa ludí ma odsúdilo len kvôli tomuto názoru, plus môj vek atď. myslím, že stačí keď napíšem, že má v rozmedzí od 25-30.. ja viem čo sa hovorí o takomto vekovom rozdiely, ale rozhodli sme sa aj napriek rečiam byť spolu a myslím, že sme obaja šťastní.
mozem sa opytat kolko ma ten tvoj priatel rokov? a tie tri roky stastne zadana - teda od 13tich - s nim?
no uz len dufat ze si to za tie dva roky dobre rozmyslis :)
