Ahojte. :) Mám 16 rokov, študujem na gymnáziu, som 3 roky šťastne zadaná a mám veľmi pozitívny vzťah k deťom. Môj „problém“ spočíva v tom, že ma takpovediac desí predstava, že jedného dňa by som mala odísť do iného mesta na VŠ. Nie tak ani kvôli tomu, že by som sa bála neznámeho alebo, že by som sa bála, že ma partner bude podvádzať atď. = brala by som to ako skúšku lásky – ak je dostatočne silná, zvládli by sme to. Ale skôr toho, že mám pocit, že ma to akosi zvláštne oberá o život. Každý mi hovorí aké sú to krásne roky na VŠ, roky zábavy, nezodpovednosti, spokojnosti, ale ja o dosť viac túžim po šťastnom manželstve s deťmi. Viem, každé obdobie človeka je na niečo stvorené a taký „dospelácky život“ mi neutečie, ale po niečom takom bažím už teraz. Keby je na mne hneď by som sa presťahovala s partnerom a pracovala na miminku. No uvedomujem si, že so základným vzdelaním dosiahnem fakt, že nič a dieťa potrebuje aj veľa materiálnych vecí. 3 roky čakania by boli podľa mňa ideálne. Ale 8 rokov?? Zdá sa mi to ako večnosť a ubíja ma tá predstava. Možno si myslíte, že ďalšia hlúpa 16tka s ružovými okuliarmi, ale ja hlúpa nie som. Viem ako v dnešnej dobe hľadia ľudia na titul, ale skutočne je správne hnať sa viac za takýmito vecami ako za láskou a niečím čo je nám súdené-deťmi?? Asi sa zamýšľam príliš dopredu, ale to som ja. Uvedomujem si, že je risk mať v dnešnej dobe dieťa, ale to mám prirodzenú túžbu potláčať len kvôli tomu, že sa zmenila doba a na prvé miesto sa presunula kariéra? Poteším sa každej odpovedi a ospravedlňujem sa za dĺžku môjho príspevku. :o)
Je vzdelanie skutočne dôležité?
kazdy ma pravo rozhodnut sa slobodne :)
pozri kde zijeme :)
nemusis sa pytat co robis, ako sa mas rozhodnut, aky mas rebricek hodnot, skratka nic...
dokonca ani teba sa nebudu pytat, ci mas co dat babatku papat, ci mas skolu, ci si vystudovana, ci mas kde byvat.
ak si zariadis tak ze aj bez titulu sa budes mat dobre, tak preco nie?? chod si za tym co chces... chces mat babatko, tuzite po nom, tak pockaj kym skoncis strednu, a je to.
to je len moja rada.
vysoka skola sa da spravit aj v neskorsom veku,,, ale pokial ide o dieta, to je v neskorsom veku problem..
si dost inteligentna na to, aby si sa nas pytala na nazory, myslim ze si ho vies spravit sama.
vela stastia.
prijemne sa to čita, ale nechápem veľmi, prečo to riešiš už teraz, azda si nepreskočila dva ročniky a nekončiš už tento rok? alebo? :) .. ak budeš o dva roky rovnako šťastne zadana a budete mať s partnerom rovnaku predstavu o spoločnom živote + samozrejme vyriešene byvanie a materialne zabezpečenie (predsa by si nechcela svoje dieťa krmiť konzervami :), tak si myslim, že je to realizovateľne a čo sa tyka toho, či je vzdelanie skutočne doležite, tak moj osobny nazor je, že nie je. Doležite je v živote robiť to čo ťa bavi. No pokiaľ sa jedno s druhym nevylučuje, tak VŠ si možeš urobiť kedykoľvek :)
Ked som mala 16, mala som presne take iste tuzby, aj ked mozno nie ze som nechcela ist na vysku, ale ta tuzba po rodine a dietati. Teraz mam 19, koncim na gymnaziu a je mi jasne, ze bez vysokej skoly by bola sanca na jaks taks robotu miziva. Som rada, ze mam rodicov, ktori mi mozu "poskytnut" to vzdelanie, teda financne pomoct (intrak atd.) a presne toto chcem zabezpecit aj ja svojim detom. Takze preto u mna jednoznacne najprv vzdelanie, dieta potom. Tolko len moj nazor... Inak je velmi tazko povedat, co by bolo keby. Mam kamaratku, ktora zostala tehotna v 16, mala 17, ked sa maly narodil. Jej priatel ju po 4 rokoch opustil a nechce mat s malym nic spolocne. Ona je z tych stastnejsich, pomohli jej najprv rodicia a neskor si nasla priatela, ktory je malemu ako otec, ziju spolu a ona externe studuje. Toto je celkom pekny pribeh, ze aj dobre to moze dopadnut, lenze clovek nikdy nevie... A preto chcem mat aspon aku taku istotu.
no, ono je to sice velmi pekne, ale fakt mas len 16, ty sama si este dieta a nemas ani sajnu, co vsetko to obnasa. dieta ti obrati zivot naruby, odkedy sa narodi, je vzdy na prvom mieste ono, a si s nim 24hodin denne. si za neho zodpovedna,za to, aby mal z coho zit, aby mal co jest, aby mal kde byvat, co si obliect, treba sa mu neustale venovat, musis mysliet na to aby mal na skolu. a nemozes zit tak ze sa budes spoliehat na partnera ze ta zabezpeci, lebo ten sa moze zo dna na den rozhodnut odist alebo umrie a ty ostanes sama. a o zenu s dietatom nie je zdaleka taky zaujem ako o slobodnu bezdetnu, ta si uz tak vyberat nemoze. bez skoly budes odkazana robit co sa bude dat a to su vacsinou tazke prace, na smeny, odnevidim do nevidim a za velmi malu mzdu, z ktorej akurat tak zaplatis najom, stravu a na dalsie veci ako oblecenie,kozmetika, volny cas, dovolenka mozes zabudnut. a ked chces svojmu dietatu poskytnut co najviac, mala by si sa posnazit ziskat co najlepsie vzdelanie, aby si nemusela zit v najnizsej spolocenskej vrstve.
No ja ti zas zavidim, ze mas taketo tuzby :) Ja koncim vysoku o mesiac a dieta nechcem asi nikdy. K detom nemam ziaden vztah, zial. Ach jaj, co len so mnou bude :)
MATA - v tomto sa mýliš. práveže rozmýšľam. o bývaní sa s priateľom bavíme, preberáme ako by to bolo najvýhodnejšie doriešiť a radi by sme čím skôr sa aspoň takto zabezpečili - on je pracujúci, takže to zatiaľ zafinancuje on. neskôr sa samozrejme pridám aj ja. a tiež viem, že svoje dieťatko musím nejak uživiť. postarať sa oň aj z materiálneho pohľadu... keď budem na materskej, tak či tak sa bude bohužiaľ o to musieť znova starať len partner. ale verím, že potom by som si našla prácu. buď by som študovala externe ako písala ELSA (ale ma trošku odrádza, že sa to ide posúvať na 7 rokov štúdia) alebo by som si po strednej spravila nejaký kurz, vyučila sa a robila nejakú robotu bez VŠ. som toho názoru, že aj ľudia bez VŠ sa dokážu zamestnať, len sa netreba báť hocijakej práce. len tu ma brzdí to, že viem, že na vysokú školu predpoklady mám a bola by škoda to nevyužiť... ale túžba po rodinnom živote je silná..
a čo sa týka toho vybúrenia. ja som bohužiaľ začala vyčínať už vo veľmi skorom veku takže ako-tak uz vybúrená som. aj keď ma volajú kamarátky do mesta "žiť" idem len občas. a predsa, ešte mám tak či onak minimálne 3 roky na užívanie si
a suhlasim s mataBB, mas 16 a ta tuzba po tom babatku je silna a neuvedomujes si, ze to nie je len tak.. skus ist len tak do obchodu a popozeraj sa po detskych veciach, kolko stoja a tak.. detske veci su dost drahe :) a babo nie je hracka, ze chcem ho chcem ale neuvedomujem si, co to obnasa.. porozmyslaj..
ahoj...no ja som tiez vzdy tuzila presne ako ty po tomto, ale zaroven som si uvedomovala, ze nemam vzdelanie, nemam pracu (lepsie platenu pracu by som ani nikdy nenasla, hned po gymnaziu) a ze ak raz budem mat babo, nechcem, aby som musela pocitat kazdu korunu, ked mu budem chciet nieco kupit.. teraz som na VS, a ked si predstavim, ze este tak dlho nebudem mat rodinu, tak mi je z toho niekedy az zle :D ale na skole ma drzi myslienka, ze to vsetko robim pre svoje buduce dietatko a rodinu...a ked vystudujem, budem mat pracu, ktorá ma bude bavit a urcite bude lepsie platena, ako keby som si nieco hladala po gymnaziu, co je skola bez urciteho zamerania a darmo ze si mudra, bez specializacie to nebude nic moc robota.. takze z gymnazia urcite na VS, aj ked len externe, ale nemala by si sa na to vykaslat...
veru ruzove okuliare mas...ale poviem len jedno, rozhodnutie je na tebe..ale ked raz budes v 21 kocikovat a tvoje kamaratky sa budu chodit zabavat von a ty nebudes moct, tak potom pochopis ze byt silou mocou dospelym sa nevyplaca..nehovoriac o tom ze takito ludia si to potom vynahradzaju v nesorsom veku, co uz nie je pri detoch najidealnejsie
a nie je vsetko take jednoduche ako si urobit dieta..musis ho zivot, musite niekde byvat..ale nad takymi vecami nerozmyslas prave preto, ze mas 16 a ze vsetko vidis z detskeho pohladu
ahoj,tak v 1.rade máš len 16 takže je predčasné plánovať až tak dopredu,ak by ste s partnerom ostali aj po skončení sš tak vš sa dá robiť aj externe,ale najprv si budete musieť nájsť prácu čo je v dnešnej dobe problém dalej byt,alebo by ste chceli bývať u rodičov neplánuj až tak daleko,ale vš sa dá aj externe čiže nechodíš do školy každý deň:)
