Depresia a euforia

Príspevok v téme: Depresia a euforia
actot

uz tri roky si uvedomujem ze mam ustavicne depresie, stavy uzkosti ale raz za cas sa objavi pocit stastia a ja neviem z coho...mam depresiu a zrazu pride euforia ale tak nahle ako sa objavi, tak rychlo aj zmizne...neverim uz ani sam sebe, mam strach z toho, co pride, lebo jeden den sa chcem zastrelit a na druhy den mam pocit, ze som znovuzrodeny a nechapem ako som sa mohol citit zle...a tak to funguje uz tri roky...teda uvedomujem si to tri roky...nepredvidatelne sa mi meni nalada a casto ani netusim, ci mi je zle alebo dobre...vyhybam sa spolocnosti, nedokazem sa zabavat a moj najvacsi problem je asi vztah, pretoze mam dievca, ktore ma lubi a aj ja ju, ona caka, ze nieco podniknem, pretoze spolu nechodime ale ja mam strach, neverim si, som presvedceny, ze jej nic nedam, pretoze taky ako ja len tazko urobi dievca stastnou...niekedy si fyzicky ublizujem ale o tom nikto nevie...depresia sa celkom ukryt neda ale pred rodicmi ju skryvam dobre...a napr. po niecom tuzim, chcem nieco urobit aby som bol stastny.....podari sa to, robim to co ma bavi, skola sa zlepsi- a na mna pride depka aj tak...niekedy ked mi nic nevyjde sa citim lepsie ako ked mi nieco vyjde...casto si hovorim, ze sa zmenim, aspon kvoli vztahu ale nedari sa mi, neviem si rady sam so sebou...viem, ze treba psychologa ale ja sa s tym rodicom nezverim...aspon nejaku ustnu radu prosim....

actot

no áno, to poznám...ale to je zvláštne že mne sa mieša ten pocit že všetko dokážem s tou depresiou...ale nie je to maniodepresia, pretože to čo chcem dokázať, staviam na reálnych základoch a viem, že to je možné a darí sa mi...myslím, že by som sa mal pričleniť k spoločnosti a skúsiť ten vzťah...veď keď to nevyjde tak to nevyjde ale aspoň to skúsim...možno že sa zmením...

jeanny

so mnou je to podobne, az nato ze priatela nemam lebo o mna nikto ani nezakopne co sa im nedivim...naladu mam tiez raz hore raz dole a nikdy neviem kedy aka pride. aj ked euforiou by som to nenazvala, skor som len ok alebo nahovno. Neznasam napr ked sa s niekym dohodnem na stretnuti a potom pride mizerna nalada a mam sto chuti to zrusit, alebo zrusim, potom je mi to luto a z toho som este viac nahovno. Neviem jak budem fungovat v normalnom zivote, asi nijak