Dobry den ja by som potrebovala poradit. Mam priatela s ktorym sa poznam uz pomaly rok. Zozaciatku sa choval uplne skvelo, vsetko nam klapalo no postupne casom sa jeho spravanie zacalo menit. Mal poruchu prijmania potravy co som prikladala ako pricinu jeho negativneho spravania. Po case sa zacal mensi terror, zacal si mnozit myslienky o tom ze ho mozno podvadzam, bud si s niekym pisem na nete, alebo sa tajne stretavam. Bol na mna navyknuty, boli sme spolu denne skoro 12 hodin ale vyhovovalo nam to. Po asi 3 mesiacoch co sme sa poznali sa zlepsil no nasledne po vianociach sa to zhorsovalo a to o dost. Tie myslienky mal stale, domyslal si vsetko mozne len to zle o mne a potom mi to vycital, prestal mi doverovat. Kontroloval ma co robim, kde som, vyzadoval si odomna heslo na moj ucet na facebooku kde uz davno niesom a ani on. Dnes sa proste tak utiahol do seba ze stacilo ze som mu nieco povedala tak vybuchol a potom nasledne zasa bol ticho. Celu dobu len premyslal a pozeral sa do zeme. Vzdy ked som mu povedala preco sa na mna ani nepozrie tak len kyvol hlavou a nevsimal si ma. Po case mi povedal ze ma schyzofreniu a ze bol s tym aj u psychologa a ze chcu aby bral anti-depresiva no ja som nesuhlasila pretoze su to omamne lieky ktore ho na urcitu dobu tak zdegeneruju ze premyslam ci vobec bude niekedy taky ako zozaciatku. Usmievavy, plny energie, radosti v jeho ociach. Moc mi to chyba. Boli sme obaja stastny ked sa mojou pomocou zbavil anorexie a konece papa normalne, no to bolo zozaciatku. Teraz si proste odomna nic nezoberfie, ani od nikoho ineho lebo si mysli ze to je mozno otravenie alebo nieco s tym je. Ked si nieco kupi tak musim to s nim ochutnat aspon si odkusnut aby to mohol spokojne zjest a ked to neurobim on to dokaze v ruke drzat dlhsiu dobu a hrozne sa na mna nastvat. Pomozte mi co mam robit, chcem mu pomoct aj ja ale neviem ako. Chcem aby bol taky ako predtym :( Dakujem za rady.
Schizofrénia
Ja ti poradim. Ak ma taketo stavy, tak mu daj jeden rok, potom sa to zmeni k lepsiemu, ak nie, tak sa na neho vykasli.
Zdravím.prinášam pozitívnu správu pre všetkých schizofrenikov.diagnostikovali mi ju v 25 rokoch,dovtedy som žila búrlivý dramatický život,v cudzine i doma,na psychotické ataky som reagovala strachom a plačom a nikdy som nemala tendenciu byť agresívna alebo sebapoškodzujúca.bolo to iba peklo v mojom vnútri,utrpenie,ktoré pochopí iba chorý.potom som po prijatí svojej choroby začala vyhľadávať informácie,ktoré by napomohli mojej liečbe.intuitívne som konala tak,aby som neopakovala staré životné návyky.vedome som menila moju psychiku,odvážila som sa hovoriť o svojej chorobe ľud´om,ktorým som dôverovala.dnes žijem plnohodnotný život po troch rokoch boja,aktívne sa zapájam do života v spoločnosti,príznaky úplne vymizli.beriem najnižšiu dávku antipsychotík.verím,že relaps môže nastať,a práve to mi umožňuje naplno si vychutnávať krásy života.TREBA BRAť LIEKY.ja už ani vedľajšie účinky nemám.vd´aka mojej chorobe som sa naučila veľkému vhľadu do ľudí,teraz si vychutnávam pokoj.venujem sa záľubám.pracujem.milujem život a ľudí,ktorí mi toľkokrát ublížili i pomohli,vnímam každý jeden deň ako dar.vy všetci,ktorí trpíte touto diagnozou,nevzdávajte sa!!!bojujte o zdravie,proste o pomoc,hľadajte ju u spoľahlivých ľudí.VYLIEčITE SA!Kašlite na prechodné stavy ako sú priberanie,pozitívne i negatívne príznaky,pestujte si vôľu,ktorá spolu s liekmi dokáže zázraky.a tiež hľadajte lásku,v blízkych,v sebe.prijmite sa takí,akí ste.po vyliečení nadobudnete pocit,že ste prešli kus cesty životom..dajte si v živote najdôležitejší cieľ-VYZDRAVIEť.Posielam veľa lásky a chuti do boja všetkým chorým.bud´te optimisti!:-)
Dobry vecer mam taky isty problem trpim diagnozou schizovrenia a potrebovala by som si o tom s niekdy pokecat.Zacalo to pred 4 rokmi dlho som si davala otazku preco ja?....zomrel mi blizky clovek v rodine nic som nechcela jest schudla som na 45 kil...a stale som len fajcila...moj dlhorocny priatel my to stale vykrikoval ale nikto este netusil ze sa mi objavuju priznaky schizofrenie zacala som sa bat ludi nechcel asom nikde ist tak som sa rozhodla ze pojdem do zahranica na bigadu tak sa to este zhorsilo a zacala som mat halucinacie hned ma museli hospitalizovat z liekov som pribrala 30 kil do teraz som sa ich nezbavila stale som len spala a potom sa priatel aj so mnou roziel dalsi sok pre mna...uz nemam lieky ale ma inekciu rispendal consta25 ale mam pocit ze to idem brat do zivotie....chcela by som byt ako predtym mat 50 kila byt atraktivna ako dakedy ale kila mi nejdu dole neviem preco ...mam pocit ze to uz nie som ja a uz ani nikdy nebudem .Dakujem za vase komentare:)))
ahojte ja mam tiez problem aj mne dianostikovali schizoreniu...bolo to nieco hrozne neviem preco sa to prave mne objavilo ale som nestastna z toho. Zacalo to tym ze my zomrel nieto v rodine nechcela som nic jest len som stale musela fajcit schudla som na 45 kil a to som si este nemyslela ze trpim touto chorobou mala som dlhorocneho priatela vadilo mu ze s nim nikde nechcem chodit bola bala som sa ist medzi ludi tak som si myslela ze ked odidem na brigadu do zahranicia tak sa to zlpsi a nakoniec som tam zacal amat halucinacie a musela som nahle prist domov kde ma potom nasledne hospitalizovali bola som mesiac v nemocnici a z liekov som priblala 30 kil do teraz sa neviem zbavit nadvahy a pre lieky ktore som uzivala tak som stale len spala a priatel sa so mnou rozsiel uz som sa mu nepacila taka tuccna alebo co neviem preco:(((liecim sa uz 4 roky neberiem lieky len teraz inekcie prosim vas o radu ak mal niekto podobny problem nech mi napise a da radu ako s tam ma bojovat ked som tak nahle pribrlaa mam pocit ze to nie som ja a som z toho znicena....neviem do kedy idem uzivat tuto inekciu ale mam pocit ze na dlho dakujem za vase rad:)))
So schizofreniou sa da bez problemov zit iba ak sa lieci,moja mama ma schizofreniu od svojich 26 rokov,bola liecena elektrokonvulzivnou liecbou,brala injekcie meklopyn asi 15 rokov.Po celu dobu brania liekov mala asi 2 relapsy,a to z dovodu vysadenia liekov(haloperidolu)-podla jej doktorky na skusku.No myslim ze to bola chyba doktorky a nie pacientky.NO ale inak vedie plnohodnotny zivot ako kazdy iny,pracuje a zije naplno.Takze jednoznacne doporucujem liecit schizofreniu a dolezite su aj pravidelne navstevy u lekara....
So schizofreniou sa da bez problemov zit iba ak sa lieci,moja mama ma schizofreniu od svojich 26 rokov,bola liecena elektrokonvulzivnou liecbou,brala injekcie meklopyn asi 15 rokov.Po celu dobu brania liekov mala asi 2 relapsy,a to z dovodu vysadenia liekov(haloperidolu)-podla jej doktorky na skusku.No myslim ze to bola chyba doktorky a nie pacientky.NO ale inak vedie plnohodnotny zivot ako kazdy iny,pracuje a zije naplno.Takze jednoznacne doporucujem liecit schizofreniu a dolezite su aj pravidelne navstevy u lekara....
No pelikan mq pravdu v tom, ze clovek sq musi liecit - a to dlhodobo, akekolvek vysadenie liekov je chyba a ludia si casto povedia "skusim vysadit a uvidim" a uz to nemaju pod kontrolou..
mam kamosku, ktora sa mi priznala ze uz roky ma tuto diagnozu. poznam ju dobre a musim povedat ze by mi v zivote nic take nenapadlo ze by bola schizofrenicka, je uplne normalna, akurat ze rozprava dost malo. vraj berie cely cas lieky, ale teraz uz iba malu davku. a v lete sa bude vydavat a jej frajer o jej chorobe vie, takze si myslim ze nesu vsetci taki blazni ako opisujete, aj ked maju tuto chorobu.je to rozne
Napísala som len to, kam to môže dospieť, keď nie je ochota zo strany takto postihnutého človeka sa včas a adekvátne liečiť. Stav vedie až k trvalej invalidite. Zmeny nálad sú neočakávané, záchvaty sa stupňujú. Útoky najmä fyzické sú tvrdé, často krvavé, ako keby nepoznával svojich najbližších .. a príde čas, kedy si poviete "Tak dosť bolo trpezlivosti, treba volať RLP".
My sme mali schizofreniu v rodine (uz davno, bola som mala a pamatam si to len z rozpravania) a zial neliecene to dopadlo tragicky... neskor som bola v jednej liecebni (v Taliansku v Brescia) v ramci mojho studia bioetiky a sokovalo ma ake dobre vysledky tam popisovali a kolko ludi pomocou liecby zije relativne normalny zivot. Az ma zabolelo, ze preco ten clovek v mojej minulosti "musel" zomriet ked sa pomoct da tak efektivne.
Takze v ziadnom pripade neodkladajte liecbu - ved od toho su odbornici. Ak mate obavy skuste si ziskat nazor od viacerych odbornikov, poradte sa s liecenymi pacientami atd. On moze mat pocit, ze to zvlada ale o to surovejsi potom bude kontakt s realitou ked ta bublina praskne.
Zaroven si nemyslim, ze by to mala byt Tvoja uloha ho zachranovat. Najma on musi chciet a treba hovorit s jeho rodinou, najst oporu i tam, inak to vas vzajomny vztah znici, alebo Teba zatazi vycitkami. Je krasne ze chces pri nom stat ale maj i rozum a nelet do toho len naivne.
To co pise pelikan sa mi zda prehnane, ale asi to do toho stadia moze dospiet ked sa stavy neliecia. Hlavne mysli i na seba a na svoju buducnost rovnako ako na jeho...
