kontakt s otcom

ja mam teraz 21, od mojich 14ich su nasi rozvedeni, ale otca som nemala uz dlho predtym - chlastal, nechodil domov, drzal si frajerky, vlacil sa s kamaratmi, ked sa raz za cas ozraty ukazal doma tak len bolo peklo a volala sa policia...

vyzivne na nas plati smiesne a aj to len raz za cas, nechcem vediet kde je ani nechcem aby sa niekedy vratil, ak by niekedy prisiel prosit nas o pomoc, s velkou radostou mu zabuchnem dvere pred nosom, lebo ked sme my potrebovali normalneho otca, mali sme len nasilnicke ozrate hovado...

vobec mi nechyba, nemam pocit zeby som mala nejake daddy issues, odvykla som si potrebovat ho ked som vyrastala a nepotrebujem ho ani teraz ked som dospela, som zvyknuta na to ze mam iba jedneho rodica, moju uzasnu mamu s ktorou si super rozumiem a konecne nam ani mojim surodencom nikto nenici zivot...

jedine co nam chyba su peniaze ktore by mal zarabat otec rodiny, inak nam je bez neho ovela lepsie

hippo3, toto mi pripadá ako nejaká psychologická práca ... Otázka je položená tak, že mám z toho ten pocit. No ak je to tak, tak teda dosť blbé voči babám čo ti tu vypisujú čisto súkromné veci zo svojho života ...

my prilezitosti mame...ale on nema zaujem..aj dnes som to naplno pocitila.. volala som mu ze cez vikend nepridem lebo mam uz akademicky a blbosti.. a on ze jasne radsej sa uc, nesprav nam hanbu... (???) .. a potom som sa ho opytala ako sa ma... a on povedal ze fajn.. a myslis ze sa spytal ako sa mam? volame si raz za mesiac mozno, vidime sa fakt malo.. a on sa ani nezaujima.. uplne mu je jedno co mam nove, ako maturity, ako frajer...naco by sa o mna zaujimal.. ma uz tretiu manzelku, dalsie svoje deti nema, len jedno tej manzelky. ale vies co mam este brata a tomu volava pravidelne :) zaujima sa o nho... ja neviem ci je chyba vo mne alebo co. proste niesom prenho dolezita.. a tak som si aj dnes dobre poplakala.. to sa ti tak vsetko to zle vrati, rany sa zase naplno otvoria... :( ja som o psychologovi nerozmyslala, ani nebudem.. viem kde mam chyby, viem preco, poznam nasledky.. a tak pracujem na sebe. nemam potrebu ist psychologovi,ale skus mozno ti to pomoze. potom daj vediet.
no presne! aj ja som taka precitlivela na to... jeden cas som bola na priatela fakt hnusna a som ho strasne obmedzovala.potom prislo zopar faciek a je to ok :D to si musis uvedomit ze co s cim suvisi a tak. ja som uz posledne mesiace ok, ovladam ziarlivost ajine zle vlastnosti...ale zas priatel vie ze ak buem citit lahostajnost tak bude zle .. takze si dava aj on pozor.je to o pochopeni a tolerancii. ak mas priatela tak mu o tomto urcite povedz, ak ta naozaj miluje tak to pochopi a bude viac ohladuplnejsi :)

alexis, dakujem za odpoved. mam to velmi podobne ako ty, ibaze ja sa s nim uz ani nestretavam.. ked som bola mensia tak ano, ale teraz sme daleko a teda tie prilezitosti nie su. asi aj preto ten kontakt ustal, ale myslim, ze vzdy ten zaujem aj predtym bol len z mojej strany, alebo aspon som to tak citila ako dieta, ako velmi s nim chcem byt a neda sa tak casto ako chcem kedze sme spolu prakticky nikdy nebyvali. ma novu rodinu. napise mi na sviatky ale skutocny zaujem o to ako sa mam neverim ze je. chapem, ze nie som prenho tak blizky clovek, nepozna ma, len ma to stve ze to niekto takto dokaze.
s tymi vztahmi, ano, to je moj problem, aj ziarlim, ale hlavne som precitlivela na to spravanie, tzn. okamzite za kazdou blbostou vidim nezaujem, ze ma ten druhy nema rad atd. nie je to extremne a nerobim sceny, ale vnutorne ma to velmi trapi, lebo kvoli tomu nie som stastna. dakujem za tip na knihu, skusim pohladat. rozmyslam o psychologovi uz dost dlho, len sa neviem odhodlat. uz velakrat som si myslela, ze to je za mnou, ale obcas sa to vzdy vynori, ako pises ziva rana a to je des. a ma tvoj otec dalsie deti?

jajka, a bolo to tak vzdy? myslim to, ze ti nechybal. bol ku vam zly?

jajka... ja neviem ani...doteraz som tam mala aj babku...ale ta pred dvoma tyzdnami umrela.. ja ani neviem ci ma tam chce... :/ a vobec neviem co mam robit.. mali sme par peknych chvil..ale strasne malo.. mam aj brata a spolu tam chodievame, lenze oni si rozumeju, stale o niecom kecaju... otec ma tretiu zenu... o 20 rokov mladsiu..ani s nou si moc nemam co povedat.. este ma oznacila za neuprimnu, dost sme sa hadali.
nedokazem mu nic povedat ani oponopvat pretoze sa hned rozplacem a to pritom niesom nejaka citlivka..ale co sa tyka otca,...to je krvacajuca ziva rana..
myslis zeby som tam nemala chodit? myslis ze jemu je to fuk? jaj boze..
invisible- asi si nevazis otca kvoli tomu aky je ...ako sa choval.. a radsej ani nechces mat zaujem nieco riesit.. myslis casto na to co by spravila mama? ako by to citila a ako by zareagovala? to tiez neiej dobre, mala by si to brat podla seba,.. a tak chapes..

Alexis, čo sa týka tých vzťahov, tak s tebou súhlasím. Robí to dosť, aj psychiater mi hovoril, že sa to môže v niektorých životných situáciách prejaviť. O mňa síce otec má záujem, aj ma kontaktuje často, ibaže u mňa je ten záujem menší pretože... ťažko sa to zhrňuje do jednej vety. Neokašlal nás s mamou, ani si nenašiel inú. Nápad rozvodu bol s maminej strany kvôli tomu, že si ju otec nevážil a správal sa k nám zle. Ponižoval nás a vždy mu šlo viac o materiálnu stránku ako o citovú. A potom počas rozvodu urobil veľa zlých vecí. Chýba mi ako otec, v zmysle mať oboch rodičov, ale nie ako človek. Chcela by som sa s ním stretávať, ale vždy všetky pokusy skončili tak, že som to prerušila, pretože ma to psychicky opäť ničilo. Ale zase sa s ním chcem stretávať, pretože naivne verím, že tým zabránim tomu, aby ublížil mame.

Je to nepríjemná situácia :( On si vlastne ani neuvedomuje, že nám v minulosť ublížil, práveže z nás robí tie, ktoré ublížili jemu. Je to ten typ človeka, ktorý si myslí, že je Boh.

Prepáčte, že som sa tak rozpísala, ale potrebovala som sa vyrozprávať aspoň takto :)

alexis, preco k nemu chodievas ked sa nerozpravate a nemate ziadny vztah? nerozumiem

môj otec zije ale akoby ani nezil, nie sme v kontakte a rozhodne mi nechyba. necitim ani lutost ani hnev.

ahoj, nasi sa rozviedli ked som mala asi 5 rokov.. otec si nasiel milenku... poslal nas byvat inam.. stalo sa toho vela nebudem to to riesit..ale teraz k nemu chodim kazdy druhy vikend... nikdy si nevolame, nerozpravame sa, ... malokedy sa ma nieco spyta.. kazdy den citim jeho lahostajnost, kazdy den myslim na to ze preco nezavola.. ano, mohla by som zavolat aj ja.. ale ked on casto ani nedvihne a ked uz dihne tak je len ticho... ked sa ho spytam ako sa ma tak odpovie a on sa nespyta mna ako sa mam... takto to je uz od rozvodu... nemame ziaden vztah. ci to ma nasledky? co myslis? ludia sa navzajom zranuju stale..ale lahostajnost cloveka ktory by ti mal byt jeden z najblizsich, ktory ta vlastne splodil.. takto je kurva bolest! a navzdy bude... (odporucam ti knizku Ocarujuca, neviem presne od koho, nemam ju po ruke..)
no a vztahy?? ja mam teraz 4 rocny vztah a to mam 19 rokov. chce to vela prace na sebe. mozno budes ziarliva, mozno neviem aka.. ma to vela nasledkov. musis sa spoznat vnutri a pochopit preco niektore veci robis a ako sa spravas. ja som bola nadmieru ziarliva... a dost sme sa hadali.ale dokazala som to ovladnut a zavriet do klietky. a v poslednej dobe zistujem ze som maximalne alergicka ak citim ze je priatel ku men lahostajny.. neustale potrebujem pozornost, prejavy lasky, akoby si to kompenzujem.
ale fakt, treba na sebe vela pracovat a neporovnavat priatela s otcom .