Nehanbim sa za to co som dnes zjedla 2

R:cottage,cerealna zemla,zelenina
D:bifidove mliecko,jablko
O:cestoviny s tvarohom
Ol:oriesky,jablko
V:cerealna zemla,bielko z vajicka,zelenina :))

natusa-to, co dnes zjedli a ci idu grcat.

to čo tu vy ľudia stále rozoberáte ?ked je to stále v topke ?

Annyi,
ďakujem za povzbudenie:)...niekedy mám hrozný pocit,že to nezvládnem a nikdy sa nevyliečim.Ale musíme naplno bojovať,zo všetkých síl:)a hlavne sa nevzdávať.Presne tak,my musíme ovládať ju,každým sústom bude slabšia,nemôžme ju už počúvať,aj keď máme niekedy pocit,že jej rady a zákazy sú lepšie,v skutočnosti sú hrozné.A život je naozaj prikrátky na to,aby sme ho premárnili,aby bol len o jedle a váhe...môže sa skončiť v každej chvíli...
Veru,musíme z nich vyhnať tú pliagu,ktorá nám ničí život a zdravie!!!

r-nic
d- jedno cokoladove hniezdo
o- bola som na kupku tak hranolky s kecupom
Ol- trcha macany a 2 krajce chleba

potom dopisem

Aha, to sud moze nariadit nasilne liecbu? Wow...netusila som. Hm..ale preco sa nechcete vyliecit? Chcete byt na ID do smrti, ved ste mlade baby este nie? Je mi to luto :-((, fakt uprimne luto.

Maom, ja som to tej nemocnice nechcela! Udelil mi to súd.

Silvi, ako ťa dali do toho dôchodku? Aj sa ťa pýtali či chceš, alebo nie? Lebo ja nechcem.

ahoj Cry, koľko si pribrala v nemocnici? A koľko teraz vážiš? Určite to nie je také hrozné...

vies co tie vsetky liecby stali? kolko penazi, prace sestier, lekarov, kolko ich angazmanu pomoct ti? ked vies, ze nechces pomoc, tak to nechaj tak, tie tisice eur mozu ist na liecbu ludi, ktori sa vyliecit chcu a urobia pre to vsetko

Silvi, ja viem presne čo cítiš. Nechceš sa tej choroby vzdať. Ja som bola teraz nedobrovolne hospitalizovaná, a tak to aj dopadlo. Sice som pribrala, ale duša nevyliečená, skôr mám pocit, že tú chorobu chcem. Ani nie tú chorobu, ako tú štíhlosť. Mne je vlastne jedno, či zomrem na nadmerné užitie liekov, alebo na anorexiu. Je to smutné.... teda.... je mi zo seba smutno. Vždy som sa vyliečiť chcela.... ale teraz je to iné.... pochopila som to v nemocnici, keď ma dali na infúzky.... odvtedy som pribrala, ale... idem to dať dolu... všetko, ešte aj viac. Nikto mi nepomôže, lebo ja pomôcť nechcem. Nech sa zamyslím ako sa zamyslím. To nehovorím, že ma chcú dať do invalidného, lebo tento rok som len v nemocniciach. Toľko som v nemockách pribrala, že sa mi o tom ani len nesnívalo. Možno to znie sobecky, ale ja nechcem nikomu ublížiť. Naozaj nikomu. Je toľko ľudí, ktorým niečo dlžím. Už len keď zoberem lekárov. Ako sa o mňa starali, starajú... vynikajúcu kamarátku na život a na smrť....

Silvi, tak ja len toľko... konečne rozumiem tej tvojej vete, ktorú si sem raz napísala. Ze sa vyliečiť nechceš.

Želám všetkým veľmi veľa šťastia, pevnej vôle, aby mali silu vyhrať.