Ahoj, neviem, kde by som už mala hľadať pomoc, tak to vyskúšam aspoň tu. Viem, že táto téma je veľmi citlivá a pre každého osobná, ale rada by som chcela vedeť aj názor iných. Keď som mala 15 rokov, zoznámila som sa s bratrancom, jeho otec mi je ujo a je to brat mojho oca. Stretávali sme sa len na oslavách apod. Sem tam aj mimo. Dnes už sme dospelí, já mám svoju rodinu, ale pred rokom a pol sme sa začali navštevovať. Naše návštevy boli častejšie a začali sme pociťovať, že nám je spolu dobre a keď není sme spolu sme ako telo bez duše. Podnikáme spolu výlety, sme spolu ako sa len dá a ako to čas umožní. O svojich citoch sa spolu rozprávame, ale není to ono. Viem, že keby sa to naša rodina dozvedela, bolo by veľmi zle. Mám jednu kamarátku, čo sú zo svojim bratrancom tiež postavili hlavu a išli proti všetkému a všetkým a dnes sú manželia a majú krásnu zdravú dcéru. (podstúpili však genetické testy). V Egypte apod. je to povolené, dokonca naši predkovia sa takto spojovali, ale dnes na to ľudia odporne pozerajú. Naša láska není len platonická, alebo len dočasná, trvá už niečo cez dva roky, od doby kedy sme spolu o tom ešte nehovorili, ale tie myšlienky už vtedy boli. Chceli by sme sa zobrať a žít spolu, s tím, aby sme sa stále nemuseli schovávať, aby o tom všetci vedeli. Viem, je to veľké téma, kedy to každého zaujíma, ale veľmi sa toho všetkého bojím. Viem, že si hovoríte, prečo on, prečo nie niekto iný, ale já sa už veľmi v živote sklamala
a on ako jediný stál pri mne a pomáhal mi. To nás natoľko dalo dokopy, že dnes už si nevieme život ani bez jedného predstaviť. Možem povedať, že nikdy som nebola šťastnejšia ako som teraz s ním.
Vzťah medzi sesternicou a bratrancom
Bratranec a Sesternica podľa mňa nieje až také zlé do toho by som asi išla. Ja som mala chalana s toho istého mesta ako som ja. chodila som s ním 1 rok a veľmi som ho milovala pol roka sme chodili spolu tajne, a nakoniec sme sa dozvedeli keď už sme chceli vo vzťahu postúpiť že sme brat a sestra :-( tak sme sa museli rozísť, totiž jeho otec bol aj mojím biologickým otcom ale matky sme mali iné.Ja ani on sme to samozrejme nevedeli. Matka mi ho zakazovala a ja som nevedela prečo, až potom musela ísť s pravdou von keď už to začalo byť vážne, lebo ani môj otec teda nevlastný o tom nevedel. já mám teraz manžela a on inú manželku aj deti, ale navštevujeme sa ako rodina, a o tom čo sa stalo radšej ani nerozprávame. a vám ako to dopadlo?
v nasej dedine poznam iba dva pripady,kedy sa zobrali bratanec a sesternica,ale obe dopadli dost zle...v prvom pripade sa rodili same male deti tzv trpaslici a v druhom pripade sa im prve dieta narodilo vadne a je na vozicku...ale ostatne dve deti su uz ok...z toho vidiet,ze stastie treba pokusat a ono sa sem tam aj usmeje :)
ja by som sa na to teda nedal,ale kazdy je iny a to je v poriadku
Maalinkate tvoj mail som nenasla .... neviem ako ti mam napisat, prepac. Inak pre ostatných já vydatá není som, s doterajsim muzom sme zili ako druh a druzka, nezobrali sme sa. Rozesli sme se a uz nekolko mesiacov o nem neviem. Chcem deti do svojej starostlivosti. Viete niekedy je treba myslet sama na seba, lebo deticky rychle vyrastu, odydu z domu a vam utece 20 let len preto, ze ste nemali odvahu nieco riesit a pustit sa do nieceho. Tie deti sa raz postavia na svoje nohy a co vy v 50 letech budete robit? Zacinat zit? Myslim, ze pak uz bude na to neskoro.
ked som mala krasnych 18 rokov,bola som s mamou navstivit jej rodinu,ktoru dlho nevidela.ocitli sme sa na konci sveta :DDD vo Visnovem,je tam Cachticky hrad :P bola to jej teta a hned vedla byval jej bratranec co mal dve deti,syna a dceru.zoznamili sme sa,ale syn este neprisiel.sla som na spacir,lebo tam bolo krasne ticho.stala som na mostiku,vlasy mi viali vo vetre a hadzala kamene do potoka,ked v tom sla okolo vrndziaca motorka.sedel na nej krasny chlapec v spinavych monterkach.ked ma zbadal zastavil,zdvihol prilbu a usmial sa na mna.v tom momente ako keby do mna slahol blesk.zalubila som sa do uplne neznameho cloveka!!ked odchadzal,pozerala som kam ide,siel do ulice kde byvala mamina teta.po chvili som sa vratila a mamina teta krici na mna,ze aby som prisla,lebo jej vnuk je uz tu.ked sme sa stretli,skoro sme odpadli :DDD pri predstavovani sme sa usmiali a pri puse nas svacol elektricky naboj :DDDD
nebudem dlho rozpisovat,ale sla som tam potom s kamaratkou na prazdniny a my sme sa dali dokopy.bol vojak z povolania,ale kazdy vikend chodil za mnou a nebolo to zrovna 20 km.ked sa to dozvedeli jeho rodicia,boli proti a vyhrazali sa mu,ked sa so mnou nerozide,nie je ich syn :-((( prezili sme spolu krasnych par mesiacov a bol koniec :-((( odvtedy sa ako keby po nom zlahla zem.vymenil cislo mobilu a ked som volala jeho kamaratovi,ten mi povedal,aby som ho netrapila a nevolala,lebo je psychicky na dne,strasne ma lubi,ale nemoze byt so mnou :-((( jedine co som o nom pocula,ze sa hned par mesiacov po rozchode na truc rodicom ozenil a kratko na to rozviedol :-(
doteraz na neho velmi myslim a netusim co sa s nim stalo :-( ani Google mi ho nenasiel.mal plany ist niekde do krajin,kde posielaju nasich vojakov,mozno sa ocitol tam....
ak niekto poznate nejaku stranku na vyhladavanie osob,napiste mi ;-) ...
vejva ma pravdu.ina situacia by bola,keby si bola slobodna/to ale neodobera nic na dileme bratraneckeho vztahu/.podla mna si musis najprv ujasnit,ci si stastna so svojim terajsim manzelom, pozri nevera ako nevera, ci je to bratranec alebo nie.prepac,ze som pouzila to slovo,ale ked rozmsyslas o vztahu s inym muzom a uz v jednom vztahu si,si myslsim,ze nie si pokojhna z nejakeho dovodu s doterajsim manzelom a manzelstvom.pises ,ze mas svoju rodinu, teda asi mas aj deti..myslela si aj na ne.NEODSUDZUJEM TA,ale este pred tym,nez sa rozhodnes ist do toho, porozmyslaj o svojom manzelstve, preco ti bratranec nie je tzv.lahostajny,ale manzel je??tam treba zacat a podla toho sa zariadit..a okrem toho,genet.testy sa mozu obcas aj seknut..
ja som sa zase zalúbila do môjho bratranca z druheho kolena ktorého som doteraz vôbec nepoznala a po prvýkrát som ho uvidela na len na rodinnej oslave nedávnom, je v takom istom veku ako ja a viem ze aj ja sa mu pácim ale neviem ci je to normálne..pred rodinou sa to hanbím povedať...
Ahoj prepáč, ale nečítala som všetko čo tu bolo popísané, ale poviem ti vlastnú skusenosť.Mám manžela, ktorý je môj bratranec z druhého stupňa. Na začiatku bolo v rodinách šušky - šušky a odhováranie, ale to pominulo veľmi rýchlo. Mali sme sa z mužom veľmi radi, a šli sme cez všetky prekážky spolu, boli sme aj na genetických testoch...všetko dopadlo tak ako malo, aj keď sme mali trochu obavy o naše potomstvo. Teraz máme dve skvelé detičky 11 a 4 ročné, sú zdravé ale neviem keby som mohla vrátiť čas, či by som si ho vzala zas....ide o rodinné väzby, so svokrovcami sa nemusíme ani on a ani ja....akosi sa to pokazilo...asi toľko, ale stále je dôležité to ako sa budete správať k sebe vy dvaja aj po 10 -20 rokoch. Tak veľa šťastia.
Maalinkate, jasne daj mi mail a ja sa ti ozvem ju?Neviem presne kedy, ale musime najskvor sa objednat
