Ahoj, neviem, kde by som už mala hľadať pomoc, tak to vyskúšam aspoň tu. Viem, že táto téma je veľmi citlivá a pre každého osobná, ale rada by som chcela vedeť aj názor iných. Keď som mala 15 rokov, zoznámila som sa s bratrancom, jeho otec mi je ujo a je to brat mojho oca. Stretávali sme sa len na oslavách apod. Sem tam aj mimo. Dnes už sme dospelí, já mám svoju rodinu, ale pred rokom a pol sme sa začali navštevovať. Naše návštevy boli častejšie a začali sme pociťovať, že nám je spolu dobre a keď není sme spolu sme ako telo bez duše. Podnikáme spolu výlety, sme spolu ako sa len dá a ako to čas umožní. O svojich citoch sa spolu rozprávame, ale není to ono. Viem, že keby sa to naša rodina dozvedela, bolo by veľmi zle. Mám jednu kamarátku, čo sú zo svojim bratrancom tiež postavili hlavu a išli proti všetkému a všetkým a dnes sú manželia a majú krásnu zdravú dcéru. (podstúpili však genetické testy). V Egypte apod. je to povolené, dokonca naši predkovia sa takto spojovali, ale dnes na to ľudia odporne pozerajú. Naša láska není len platonická, alebo len dočasná, trvá už niečo cez dva roky, od doby kedy sme spolu o tom ešte nehovorili, ale tie myšlienky už vtedy boli. Chceli by sme sa zobrať a žít spolu, s tím, aby sme sa stále nemuseli schovávať, aby o tom všetci vedeli. Viem, je to veľké téma, kedy to každého zaujíma, ale veľmi sa toho všetkého bojím. Viem, že si hovoríte, prečo on, prečo nie niekto iný, ale já sa už veľmi v živote sklamala
a on ako jediný stál pri mne a pomáhal mi. To nás natoľko dalo dokopy, že dnes už si nevieme život ani bez jedného predstaviť. Možem povedať, že nikdy som nebola šťastnejšia ako som teraz s ním.
Vzťah medzi sesternicou a bratrancom
fuu tak to mi ušlo.. vejva ma v tomto prípade pravdu, ak máš rodinu -a teda si vydatá a máš deti - ktoré ešte nie sú dospelé, tak potom musíš byť zodpovedná aj za to..!
ja som myslela ze si ešte slobodná a bojíš sa len reakcie svojich rodičov, ale ak si už sama rodič tak potom... je to uuuplne o inom. nad tym treba porozmyslať, či chceš stratiť to čo si si doteraz budovala pre starú lásku v ktorej nemaš istotu (hoci si teraz myslis ze mas) a okrem toho za cenu ze ta odsúdi aj tvoja rodina..a aj jeho rodina a minimálne tiež rodina tvojho manžela.
fuu tak to mi ušlo.. vejva ma v tomto prípade pravdu, ak máš rodinu -a teda si vydatá a máš deti - ktoré ešte nie sú dospelé, tak potom musíš byť zodpovedná aj za to..!
ja som myslela ze si ešte slobodná a bojíš sa len reakcie svojich rodičov, ale ak si už sama rodič tak potom... je to uuuplne o inom. nad tym treba porozmyslať, či chceš stratiť to čo si si doteraz budovala pre starú lásku v ktorej nemaš istotu (hoci si teraz myslis ze mas) a okrem toho za cenu ze ta odsúdi aj tvoja rodina..a aj jeho rodina a minimálne tiež rodina tvojho manžela.
No mne je to v podstate jedno skym budes zit ci aj s bratrancom jedine co mi vadi je fakt ze pises ze mas uz svoju rodinu je pravda ze nepises nic viac ze koho myslis ale ak mas manzela a hlavne deti tak neviem stym nesuhlasim a najma nie utiect niekam prec do zahranicia a co potom tvoje deti?Ak ich teda mas a hlavne zalezi ak mas manzela ze aky je ak ta miluje tak je to nefer podla mna ale ak nie ak si pri nom nestastna alebo ak ti ublizuje ci fyzicky alebo psych.tak potom no dobre chod za svojim stastim.
ja si nemyslím že bratranci a sesternice majú nejaké velké riziko incestu alebo čo. podla mna je pravdepodobnejšie že to dieťa bude v pohode a potom, genetické vady sa rodia aj u normálnych párov.. ale z toho hľadiska ako sa na vás budú ludia pozerať, to je už iná vec. verím tomu ze sa nájde viac tých čo vám to nebudú priať. ale je to individuálne, rodinu si nevyberieš. držím Vám palce, pokiaľ sa lúbite tak prečo nie.. ako si sama povedala, v minulosti sa to robilo bežne a nikto s tym nemal problem :)
každopádne keby to bolo na mne tak odídem aj s priateľom niekam preč. možno žiť niekam do ineho mesta alebo aj štátu.. nie kvoli úteku alebo čo, ale ak žiješ niekde na dedine kde každý každého pozná a budú na vás mať ukazovať prstom? kvoli vlastného pohodliu a šťastiu by som radšej odišla žiť život niekam do súkromia kde vás nepoznajú.. ale to je možno len môj pohľad..veľa šťastia :)
panenky! ty mas recht pred nazormy???! radsej sa obavaj nasledkov genetickych mutacii nez nejakych blbych reci! prepac, ale "normalni" clovek si vie rozkazat svoji pudom a napadom! ak si ochotna rizkovat dokonca rozpad svojej rodiny, tak nemam pozit. mienku o tomto celom a ani o tebe :(
lucik, no nie je to uplne idealny stav, vzhladom na rodinne vazby ale ak si s nim stastna a vies ze je ten pravy, tak kasli na ostatnych, co si kto pomysli, odstahujte sa trebars niekde inde kde vas nikto nepozna... v minulosti to bolo dost bezne ze sa brali takto pribuzensky blizke osoby, s istym rizikom vsak pri detoch musite ratat, ak vam to riziko stoji za to tak budte spolu stastni....
ja poznam jednu zenu co mala takto bratranaca, ale druhostupnoveho a tiez boli v pohode, nezaujimali ich predsudky a reci inych ludi, laske sa rozkazat neda :-)))
