Na strednej škole som štyri roky zaľúbený do spolužiačky, o čom ona ani nikto iný doteraz nevie. Aspoň dúfam, keďže ľudia môžu byť niekedy viac všímavý, ako by si človek želal. Ale k veci. Už dva roky chodím na vysokú a stále na ňu akosi neviem zabudnúť. Už som si pár krát myslel, že je to už za mnou, ale vždy sa to akosi vráti. Zvykne sa mi o nej snívať, alebo ma niekedy len tak ovládne predstava, že je práve pri mne a keď precitnem, skoro ma až strasie. Mám z toho celého divný pocit, naozaj by som na ňu chcel zabudnúť. Praďte mi prosím ako na to.
Nikdy som nemal vzťah s dievčaťom, ani náznak a tiež nemám žiadnych priateľov. Moja existencia si ani nezasluhuje, aby bola označovaná ako ľudský život. Problém je, že môj stav je taký, že niektoré príčiny môjho stavu sú vlastne jeho dôsledkami a naopak. Preto nie som schopný vymaniť sa z toho začarovaného kruhu.
Preto sa obávam, že vaše prípadné rady, hoci budú asi dobré, nebudú mi nič platné. Tak či onak, možno som sa len potreboval vypísať.
Neviem na ňu zabudnúť
a nebojis sa ze si to raz v zivote mozno budes vycitat ? ze si sa jej neozval .... ? hmm ? a ta tvoja predstava konverzacie : myslis ze by si takto pisal s nejaou zenskou po ktorej tuzis 6 rokov ? urcite nie ;) je ine si to predstavovat, nikdy nenastane taka situacia aku si prave predstavis :)
no 6 rokov je fest dlha doba aby si ju uz mohol oslovit.ved mozete ist len na kavu,nemusi to byt hned vztah.zacni kludne tym.len uz daco urob aby si nelutoval.
Myslím, že nie som schopný osloviť ju, alebo jej niečo napísať. Dôvodom je moja nasledujúca predstava:
Čo rada robíš?
Milujem hudbu, rada čítam, tiež si rada zahrám volejbal. Tiež rada cestujem.
A čo máš najradšej?
Keď mi v zime pod nohami škrípe sneh. A čo ty? Čo máš rád.
Neviem.
Ako to, že nevieš?
No neviem.
Si divný.
Hej, všimol som si.
A čo kamaráti?
To čo je?
Viete si snáď predstaviť, čo mám na mysli. Raz som ale spravil takú vec. Ešte na strednej. Asi pol roka som medzi tlstými knihami lisoval pootvorený púčik ruže. malo to pekný efekt, zlisované lupienky dobre vynikli. Potom som jej tú ružu potajomky dal do vrecka vetrovky v šatni. Ktovie či ju to potešilo. Dúfam, že skôr nevydesilo.
Najdi si nejake dievca a ihned na nu zabudnes, moznosti je velmi vela, posledne vychodisko su internetove zoznamky.
myslis ze je nahoda ze si to cislo zapocul a ze je nahoda ze na nu 6 rokov myslis a ze je nahoda ze to cislo vies naspamet a ze je nahoda ze si ziadny vztah nemal ? ? ? NAHODY NEEXISTUJU : to je moja teoria, vsetko co sa stane ma svoj zmysel. nieje nahoda ani to ze si sem napisal, a nieje ani nahoda ze ti tu pisem, mozno prave moj prispevok ta donuti spravit nieco co by si za normalnych okolnosti nespravil :) ... vies co sprav ? napis jej :) hoci aj totalnu somarinu ze ako sa ma a ci unich prsi :D nech ti odpise cokolvek nahoda to nebude :)))
potom daj vediet co a ako bude nas to zaujimat :)
Presne súhlasím s Lia86! Máš jej číslo tak čo ešte riešiš. Zavolaj jej alebo aspoň pošli tú sms! Prečo chceš na ňu hneď zabudnúť bez toho, aby si to aspoň vyskúšal! :) Čo ak na ňu zabudnúť jednoducho nemáš ..
Chladomor, pls., nepodcenuj sa!!! Ako moze taky mlady clovek, o sebe takto pisat: Moja existencia si ani nezasluhuje, aby bola označovaná ako ľudský život.
Kde je tvoje normalne sebavedomie? Zial, len s tym sa dnes da "zit" a bezpecne existovat.
Citim z tvojho prispevku, ze si inteligentny muz, tak nezufaj! Viac sa otvor ludom..myslim tym ..nie takto anonymne. Na kazdeho caka v zivote laska, nemyslim v snoch, iluziach, ale taka ozajstna.
A co studujes?
PS: Zacni tym, ze si zmenis nick, z ktoreho nebude sálat nic zle a negativne:-)
Chladomor,
A co tak napisat jej sms, ako sa ma, ako zije... si vravel ze jej cislo poznas naspamat. Mozno ju to potesi a slovo da slovo... A ked nie, mozno ti odmietnutie da konecne impulz aby si na nu zabudol a zacnes si vsimat aj ine dievcata naokolo... Mozno ti brani zabudnut na nu aj to, ze nevies, ako by dopadlo, keby si ju oslovil, ze mozno by to mohlo vyjst... Sny su fajn, davaju nam iluzie, ale treba zit v realite...
ludia, jediny vas problem je, ze by ste potrebovali nejaky silny impulz, aby ste prestali zit v spomienkach a vlastnych myslienkach. vsetkych vas spaja to, ze ste samotari, ste osameli a ze sa LUTUJETE. preberte sa!!! urobte nieco, co zmeni vas zivot! a nemyslim teraz, ze "chod na nejaky sport alebo jazykovy kurz, ziskas tam priatelov" a podobne. ale mam na mysli zmenu sposobu zivota. zmente pracu, zacnite studovat na VS, urobte nieco, co zasadnym sposobom ovplyvni vas zivot a donuti vas vyvijat aktivitu a donuti vas AKTIVNE celit novym neznamym podnetom. jednoducho ten impulz, ktory vas preberie, si musite urobit sami, ak neprichadza. takze odvahu a chodte do toho!!
