Ako ste si získali späť dôveru partnera? resp. ako si ju mám získať späť ja?

No fajn, pozeram že kazdy co tu pise o ziarlivosti svojho partnera je sam ziarlivy. Mate si odpustit to v prvom rade a v druhom rade mate mat zadane verne kamaratky. Ak mate kamaratov tak to nerobi dobru krv a ak nezadane kamaratky tak tiez nie. Ale v zasade plati. Vrana k vrane sada , rovny rovneho si hlada. Odpustat odpustat odpustat a hlavne sebe

V prvej vete si napisal, ze ti priatel veril ako nikomu. Tak potom preco ti zakazoval stretavat sa s tym tvojim kamaratom, ked ti tak veril ? Tvoj priatel ma zjavne nizke sebavedomie a ziarli uz od zaciatku vztahu.

Tvoj priatel je hlupak. Nema ti co zakazovat tvojich kamaratov. Nepodviedla si ho a preto nema dovod ti neverit.

Príčinu straty dôvery si viete odvodiť najlepšie vy sami, z toho čo ste prežili vo vzťahu..Sama v úvode naznačuješ, že sa niečo stalo odkedy ti neverí. A čo sa týka znovunadobnutia dôvery, je to vec rozhodnutia. Možno to nepôjde hneď. Treba si uvedomiť prečo chcete jeden druhému dôverovať a rozhodnúť sa že chcete a podľa toho konať...Nezameriavajte sa na pocity, nie sa časom prispôsobia. Základ je pevná vôľa.

na....ja som vedela, ze som si mala najprv precitat celu diskusiu... :D
Z mojho predosleho komentu nemenim nic, skor by som ti konkretnejsie napisala, aby si svojho priatela prebudila kyblom ladovej vody...Probuh :D Aby sa nahneval kvoli takej prkotine? Verim, ze nemate 15 rokov, tak sa podla toho ani nespravajte. Najma tvoj priatel. Ako moze verit niekomu inemu viac ako tebe? Mam kamarata, ktory sa rozisiel so svojim dievcatom. Prisiel za nim totiz jeho kamos a velice stavnato mu opisoval, ako sa jeho priatelka bozkavala na narodeninovej oslave s niekym inym. Zhodou okolnosti som tu istu scenu videla aj ja....Nebolo to bozkavanie, bola to snaha z jej strany vymamit sa opitemu chalanovi z narucia. Aj ked mu to ona vysvetlovala neviem kolko raz, aj ked odprisahavala, ze sa len snazila uniknut pred opitym chalanom, jej priatel radsej uveril svojmu kamosovi...Stoji vobec za nieco taky chlap a taky vztah???

dovera je neskutocne krehka, prave tak ako moze byt velmi silna. Ak si ju narusime svojim spravanim, bohuzial ju stracame. Su ludia, ktori to prekusnu a doveru si u nich mozme ziskat opat. A potom su ludia ako tvoj priatel. Ale taka som aj ja z casti. Bola som klamana a potom ten clovek odo mna pozadoval bezhranicnu doveru. Vtedy si musis dobre zvazit, ci mu tu doveru opat das....
Viem presne, ako sa tvoj priatel citi. Je to hrozne sklamanie, vtedy sa v cloveku cosi akoby zruti a nejde to dat spat. Jedno si vsak musi uvedomit aj on - pokial vidi na tebe, ze sa snazis, mal by sa snazit o napravu aj on. To je dolezite. Mozno nikdy nezabudne na tvoj preslap, ale ak vidi z tvojej strany snahu, mal by sa o nu pokusit aj on. Nicim inym ho nepresvedcis, len skutkami. Lenze v tom pripade on nesmie v sebe dalej zivit "co ak". Nic ak. Idete odznova. Spolu. Odpustite si a snazte sa obaja :)

az ked si prezijete zradu, potom radte, tie vase "mudre reci", ze ma ujst od chorobneho ziarlivca. Ak si to neprezijete, nemozete pochopit. nemala spravit sprostost a mohlo byt vsetko v poriadku, mozes si za to sama

ja som na tom presne tak isto,ako keby som citala svoj problem, spravila som hluposti ale uplne nepodstatne ako napriklad sla som sa len pozrat na jedneho chalan aako tancuje,z jednym som tancovala ale nechcela som chcela osm no on ma nechcel pustit,pisala som si z byvalim ale len ako kamaratka a moj priatel zasa z jednou holkou tiez ako len kamarad, obaja sme strasne moc ziarlivy no on tu ziarlivost dava najavo velmi komplikovane a nikdy nic nepovie a rovinu az po case mylsi si ze ho nepoznam no vzdy viem kedy je ziarlivy. Nechce mi evrit a pritom som nikdy nikomho nepodviedla vzdy kazdy ublizil mne a ja nie som taka aby som ublizila niekomu a uz vobec nie tomu koho milujem z celeho srdca a nedam na neho dopustit a nikdy som nemilovala niekoho tak ako jeho a on mna tak isto, len ta dovera tam nie je :( ta je najdolezitejsia a podstatna neviem ako si ju mam ziskat a snazim sa :( no zatial nic :(ale poradim ti ak ti nech to trva akokolvek dlho NADEJ UMIERA POSLEDNA

inak uz som priatelku tolkokrat odkazoval na toto forum, nech si pozrie ze vsetci ludia maju problemy, nie len my a to casto aj tazsie. ona namiesto toho stale opakuje aky som zly, ako som znicil nas vztah (co je sice pravda mozno, ale ja to uz nemozem vratit a tak sa snazim aspon s tym co mame), a ako vsetko mohlo byt idealne. A ze ako to ini maju super medzi sebou. Ja nechcem byt alibista, s pristupom ze vsetci maju problemy tak naco riesit tie nase, ale zase vyzdvihovat vsetko naokolo a to svoje len kritizovat a stale zit pre minulost, ze co bolo a co mohlo byt, je podla mna minimalne nedobre. takze tak. ale kazdopadne, tebe O´neilka drzim palce, nemyslim si, ze si urobila nieco take vazne, ze by sa na teba mal takto hnevat.

O´neilka: takze vies o com hovorim:) proste ci uz zo strachu (neopodstatnene, (ale vysvetluj to dotycnemu) alebo z nechuti k neustalym konfliktom clovek niekedy strati usudok a zaklame. Priatelka to nechape, ona je dost prudky a priamy typ, preto nechape, co je to bat sa povedat niekomu nieco. Az na jej mamu, tej sa boji povedat rovnako ako mne, ba este viac, a casto jej aj predomnou klame. ale podla nej to nie je to iste, klamat rodicom a partnerovi. ale to je jedno. k tomu ocnemu kontaktu:) mne staci ze sa nechtiac pozriem, myslim tym, ze sa mi v zornom poli objavi nejake dievca, uz priatelka neskutocne zuri. ale bolo aj horsie, uz si proste nenecham skakat po hlave tak ako predtym. ona kedze si velmi zvykla na moju ustupcivost to nesie velmi tazko a hadame sa kvoli tomu. Inak k tomu nechodeniu von. Ja som po roku a pol prestal chodit uplne von s kamaratmi, a to som dost spolocensky typ. Ale urobil som to uplne z lasky k nej, pretoze si myslela ze chodim privela. ona tiez mohla, ja som jej nezakazoval, ale nechodila, nie je az taky spolocensky typ. No ale ja som uplne prestal chodit von, zacal som v kazdej hadke ustupovat, aj sa jej doprosovat, pod tarchou vycitiek svedomia a ono to celkom islo. ale vydrzal som to len nieco viac ako dva a pol roka. Ale uz to nedokazem. Uz som na to aj chcel zalozit temu, ze ci je sebecke chciet vo vztahu urcity priestor pre seba, ale ja si na tom velmi zakladam v zivote. Ona zase razi teoriu, ze ked je clovek vo vztahu, ma vsade chodit s partnerom a nikde nechodit sam. Pritom ja sa nechcem zabavat ani chodit povonku, nechcem sa od nj odiahnut. ja nepotrebujem slobodu, len chcem aspon ako sa hovori volne dychat. to co chcem je slobodne moct ist povedzme bicyklom ci vlakom na mensi odreagovaci vylet, brigadovat, alebo sa venovat fotografovaniu, hrat futbal s bratmi alebo znamymi. Pritom ja ju nevylucujem ani z tychto aktivit, ved chodime spolu na vylety a zoberiem ju aj v buducnosti kamkolvek. ale automaticky si osobovat ze ju teraz musim vziat vsade a doslova si to vynucovat....neviem no:( proste si myslim ze kazdy potrebuje vo vztahu priestor pre seba. Toto som len dodal k tomu co si pisala O´neilka o tom ze chodite vsade spolu. Nie som si isty, kolko ste uz spolu, ale casom vam to moze zacat prekazat. Ak samozrejme s tym nemate nijaky problem tak nie.