Ako ste si získali späť dôveru partnera? resp. ako si ju mám získať späť ja?

hwang tiež som už musela klamať aby bolo dobre. Vysledok? pomohlo. Takže občas drobne klamstva pomáhajú i keď sa mi to protiví.
Inak len aby ste vedeli situácia je medzi nami taká že je momentálne veľmi chladný nevšímavý a robí mi napriek tým , že sa pozerá po čašníčkach a snaží sa s kadekým udržiavať očný kontakt. Nereagujem na to lebo viem že mi tym chce robiť napriek.
Musim však pripustiť že i ja som žiarlivá ale zas to nepreháňam.
A rozhodla som sa tento vzťah viac nezachraňovať. Pokial ho zachráni on budem len rada a budem šťastná ale ak nie, tak nie.

toto nie je o dôvere, toto je o chorobnom žiarlení. od takého ruky preč

Vedela som, ze pojde o prkotinu...
Za prve sa mi nepaci, ze pocuva kamosa, ktory "zaluje", za druhe nechapem, ako moze partner partnerke nieco zakazat a uz vobec nechapem, ako mozes byt spokojna s niekym, kto ti diktuje s kym sa mozes a s kym nemozes stykat... Osobne si myslim, ze je to ziarlivec a jeho spravanie sa bude zhorsovat. Ja som tiez extremne ziarliva, som vybusna a dokazala by som sa aj pobit kvoli chlapovi, nastastie moja hrdost a triezvy rozum vzdy zvitazia nad touto slabostou. Ak clovek miluje cloveka, musi mu dat volnost. Zakazovat kamaratov by mna osobne urazalo, ved nie si decko aby s tebou takto zaobchadzal...

Tak v tom pripade plati prispevok, ktory som k tvojej teme napisala ako prvy.

len nechapem preco ludia stale hovoria o dovere a neklamani a pritom co viem, tak kazdemu sa stane ze zaklame a v skoro kazdiom vztahu (aspon zo skusenosti so znamymi a priatelmi) sa nejake to klamstvo vecsie ci mensie vyskytne. Moja hlupost bola, ze u mna sa vyskytlo uz na zaciatku a riadne sproste, ale to uz nezmenim:( ale jedno je iste, ze pokial clovek vyslovene nemusi, klamstvo nema mat miesto vo vztahu. Nici ho

O´neilka: ja som na tom podobne ako ty, voci svojej priatelke. S tym rozdielom ze ovela horsie hmmm. Ja som totiz na strednej skole bol v strasne neuprimnom a klamarskom kolektive, kde sa kazdy povysoval nad kazdeho a zial podlahol som tomu aj ja. A ked som sa po strednej zoznamil s priatelkou, bolo to na internete a tak som to sprvu nebral tak vazne a predstavil som sa jej inak nez v skutocnosti som, asi tri veci o sebe som uviedol inak. Proste sprosta pubertacina. Ale kedze nie som chronicky klamar, priznal som sa jej, a aj ked ina by uz zutekala, ona so mnou ostala. Prisli aj ine problemy nez klamstvo, ale viac ako dva roky medzi nami nebol ziadfne klamstvo a tak sa to zlepsovalo. Ale rovnako tak rastla aj jej podozrievavost a ziarlivost a ked sa spojila s vrodenou hysteriou a prudkostou, to bola vybusna kombinacia. Doslo to tak daleko, ze som musel znovu klamat (asi 4x), aby bol aspon kusok pokoj. Ako priklad uvediem, ze priatelka ma sla pomaly prizabit ked som jej na prve zvonenie nezdvihol telefon, a ked som bol s rodinou v bratislave, chcela sa so mnou kvoli tomu aj rozist. A ked niekto na vas tri dni preto ziape a vyhraza sa rozchodom, no nezaklamete ked na stvrty den necitite vibrovanie a znovu nezdvihnete na prvykrat? tolko priklad. Ziarlivost a nedoveru som spustil u nej asi ja a napokon kvoli nej som sa v jej ociach stal chronickym klamarom. mozem si za to sam, ale priatelka nechape,co to je ked veci zajdu tak daleko ze clovek musi klamat aby bol pokoj. Ale ono to vzdy bude klamstvo, takze neospravedlnujem sa:( len sa snazim podelit o priklad, ako to az daleko moze zajst, ako sa moze vztah totalne donicit. Ja to uz zachranim asi len tou komunikaciou o vsetkom a vzdy, ako to povedala bibisa. Inak sa ale pripajam k nazoru, nedokazovat za kazdu cenu a nerobit zo seba nejakeho pajaca, bude ti verit o to menej....

tvoj priatel to trochu prehana nemyslis si?

Dobre tak ja vam to teda napišem. Vyšla som si s kamoškami von, vtedy mu to vôbec neprekážalo pretože sme to tak s holkami "praktizovali"uplne stale, každy piatok resp. sobotu. Bolo to v pohode, neprekažalo to mne ani jemu že sa zabavame bez seba.
Predtym než som spoznala môjho priateľa som mala veľmi dobrého kamaráta ktorý mi pomohol s mnohými vecami a poznali sme sa zhruba 3 roky. Niky medzi nami nebolo nič viac ako čiste uprimne priateľstvo ktore sa dnes už takmer ani nevidi.
Samozrejme priateľ mi ho "zakazal" ja hlupa naivka zaľubena som posluchal a ok. Kamarat to pochopil, veď laska je laska, s tym že kedykoľvek sa mu môžem ozvať keby niečo.
V ten večer keď som bola s kamoškami von som si vypila trochu viac ako som chcela. Bola som cely čas s nimi ale trebalo nam ísť domov a bolo mi aj tak zle. Tak bol tam zhodou nahod aj kamarat keďže v meste je to znama disko kde chodi každy. Len ma vyniesol von na lavičku kde som to predychala, poďakovala som mu kamaratskym stiskom ruky a to bolo všetko.
Videl to znamy povedal to priateľovi a už. Som nevernica neverna.

Inak tiež si myslim že vzťah sa na dôvere nezaklada inak by sme takto dlho nevydržali. Lenže, u nas je to tak že važne nechceme byť jeden bez druheho je nam splu fajn a tak nevidime dôvod prečo by sme sa mali menej stretávať a prečo by sme mali tráviť čas oddelene. Veď mame aj par spoločnych priateľov s kt. ideme sem-tam von.

moj muz je tiez velmi ziarlivy a to sme spolu uz velmi dlho, nikdy som ho nepodviedla ale aj tak jednoducho ziarli. rokmi sa to zlepsuje :)
ty ho asi neustale presviedcas o tom, ze si dobra, verna, atd. cim viac ho presviedcas, tym menej ti veri. prestan s tym. proste musi akceptovat fakt, ze v zivote sa stavaju urcite veci, ze ano, moze o teba prist, a pride o teba vtedy, ak vam to klapat nebude. svojou ziarlivostou ten vztah kazi.
neviazte sa tak na seba, nebudte stale spolu. to nie je dokaz lasky. musite si zvyknut na to ze okolo su stale nejaky ludia, ze vzdy je ta moznost, ze niekoho ineho stretnes, ale aj na fakt, ze ten kto chce podviest, podvedie tak ci tak. ak sa budete lubit, ak budete vo vztahu spokojni, nebudete mat potrebu sa podvadzat. preto by ste mali spravit vsetko pre to, aby vam bolo spolu jednoducho dobre.
ako tu uz pisali, tazko sa vyjadrit ked nevieme presne, o co islo

ja svojmu priatelovi neverim.on to vie povedala som mu to..nebol s tym spokojny ale zmieril sa s tym.a vobec bola som neraz sklamana tak naco zas niekomu doverovat?v podstate si to vela ludi neuvedomuje ale skor verime svojej polke ako okoliu-to je zradnejsie.
ako sa hovori"zakladom vztahu je dovera"
NO TAK TO JE BLBOST AKO MRAKY...
zakladom je komunikacia-vdaka nej zistim co sa paci jemu a co mne.len tak sa da zachranit vztah-stalou komunikaciou.
myslim si ze je to blbost hovorit partnerovi ze ako mu verim lebo o to viac bude mat chut podviest.respektive bude citit dostatok doveri tak preco si neuzit s niekym inym.
hlavne mi tu teraz nenadavajte za to ze som povedala svoj nazor.nebudem sa predsa celi zivot len vtierat druhym a zdielat s nimi nazori. :)