Osobny priestor vo vztahu

Ja mám rovnakú skúsenosť z posledného vzťahu. Partner mi nič nepovedal, ale v jeho vnútri to tak podľa mňa bolo. Bol na mne citovo veľmi závislý. Nakoniec rozchod po troch mesiacoch bol krivé obvinenie za niečo, kde som ja nič zlé neurobila, navyše ku koncu sa správal chladne, lebo mi to chcel vrátiť, že sa cítil nemilovaný. Ostával v niečom čo mu nesedelo príliš dlho.
Totálne sa mu to vymklo spod kontroly.
Ja osobne potrebujem na budovanie vzťahu skutočnú úprimnú slobodu a rešpekt a svoj život a koníčky.
Podľa keď sa ten človek nevie milovať, tak potom ťažko cíti lásku od druhého. Škoda že to otvorenejšie nepovedal, bola by som mu s láskou a jemne povedala, ako ma to mrzí. Mrzí, že som tak busy, že sa pri mne takto musí cítit. A odišla by som kvôli nemu, aby som mu neškodila.

Ema

ja by som urcite dalej zistovala viac o jej vztahu s otcom... som presvedcena ze to jej spravanie suvisi len a len s nim..on jej nedal pocitit ze je princeznicka, uzasna a dokonala.. ani ja som to od otca nedostala a preto som bola aka som bola..a stale som..ale uvedomujem si to. viem ze moj priatel za to nemoze. je dobre ze jej rodicia nie su rozvedeni lebo si to s nim moze dat do poriadku. pytaj sa vela na jej otca aj na mamu. vsetky taketo chyby a problemy su z detstva.. vela stastia :)

Nieco take som niekde napisala?

tpch hlavne, ze ty si dokonaly/a! haha

AndrejKusal, ty budes tiez z poddtriedy psychicky postihnutych...

No mám pocit, že malan až tak tú svoju priateľku nemiluje, keď mu zjavne neprekáža , ba dokonca súhlasí s tým, čo napísala Maom. Že je to psychická porucha a "tvoja priatelka vlastne patri do ruk psychiatra a psychoterapeutov, hoci vyliecit je to aj tak nemozne"
Keby bola Maom vzdelanejšia vedela by že je to taký typ ľudí - charakter. Ale to taký nevzdelaný človek nemôže vedieť.

Vieš malan, píšeš o tom že na jednej strane je to s ňou ťažké lebo je taká aká je a na druhej strane je to ako v sne.....no a ...ja sa ťa spýtam, páčilo by sa tvojej priateľke to čo napísala Maom? bože dúfaj že to nikdy neuzrie a že sa v tom nespozná. Dokonca sa jej po tých slovách ani poriadne nezastávaš, len chabo "priznávaš".
Dúfam že tvoja priateľka ti nikdy nepovie áno, načo by jej predsa bol chlap ktorý ju údajne miluje ale nevie sa jej ako poriadny muž aj poriadne zastať?
Ak toho človeka miluješ, spolu hoc aj po niekoľkých rokoch si vzťah dáte do jednej koľaje. Chce to ešte trpezlivosť. Ja verím že aj ty máš určite svoje chyby.
Mne by sa napríklad vrcholne nepáčilo , ako si už písal že tvoja mama jej povedala nejakú podpichovačnosť. Tak ako nehenvaj sa ale matky a otcovia a sestry - tí sa nemaj čo starať do vzťahu.

Maom náhodou ty nejdeš po malanovi? ja neviem ale keď som si prečítal príspevky od teba, skôr ty mi prídeš ako psychicky narušená a nespokojná a samozrejme aj duševne nevyrovnaná.

enys: dakujem za tvoj prispevok:) K tomu co pises, neviem ci moja priatelka ma nejak nevysporiadany vztah z otcom. Pokial viem, nema ho nejak velmi v laske a velakrat stoja proti sebe. Mozno vlastne budes mat aj pravdu, pretoze velakrat sa mi stazovala, ze otec akoby isiel proti zvysku rodiny. Ale neviem. Inak v ich rodine je velmi dominantna mama, nerad to hovorim, ale uplne cista kopia mojej priatelky, co do povahy a spravania sa. Ale inak maju vela dobreho v sebe, nemozem zase zleho slova na nich povedat.
Co sa tyka sebavidenia, akoby si charakterizovala moju priatelku, tym co si napisala:) Vzdy ked sme spolu hovori o tom, ake su ine super krasne a ona aka je nepekna, tucna a podobne, co ABSOLUTNE nie je pravda. A aj bez toho porovnavania o sebe stale hovori zle a ponizuje samu seba. Tomu naozaj nechapem, ale snazim sa jej vzdy hovorit a zdoraznovat jej prednosti, najme v case ked takto zle o sebe hovori. aj ked obavam sa, ze velmi to neberie odomna. A mnoho takych ziarlivostnych hadok konci tym, ze ona to robi preto, ze sa boji ze ma strati, ze pride lepsia. Cize aj v tomto si moju priatelku vystihla.
A k tomu co pises o vodcovstve. Ver mi, to som skusal uz niekolkokrat za posledny rok. Sam som si to uvedomil, ze ja musim ten vztah viest, urcovat smer, nie som absolutne proti zenam, ale cosi mi hovori, ze chalan by mal nejakym sposobom udavat tempo a nejak jemne riadit ten vztah. Ale zial nebol som uspesny, pretoze ked som sa o to snazil, preberat iniciativu, rozhodovat a korigovat, tak sa priatelka necitila velmi dobre a boli z toho mnohe hadky. Proste jej to nevyhovovalo, ked som mal vedenie v rukach ja, a davala to najavo vycitkami, hnevom a podobne. Akoby uz z principu jej moj smer vztahu nevyhovoval. tak som vzdy radsej trosku cuvol. Ale zas aby som len zle nehovoril, opet raz to poviem: ak ma naladu, dokaze sa super prisposobit a da na mna, ale hovorim, musi mat naladu na to. Ja totiz nie som nejaka submisivna povaha, cize aj z toho vyplyva to, ze sa casto dotahujeme. Keby som bol totalne podpapucovy, tak by to asi bolo jednoduchsie:) Ja zatial robim co mozem, dnes som bol za nou a bolo nam spolu super. Ja sa priznam ze som bol kusok nervozny, pretoze som znovu nevedel, ci sa nieco nezomelie, ale bolo super. Tak budem sa snazit nadalej, ale zaroven ak budu taketo trendy spravania pokracovat, tak uz si chystam to, co urobil tvoj priatel. Ale ani nie tak s pauzou, ale asi ju znovu riadne postavim pred realitu, ze nieco sa musi udiat, aby sme znovu nezaviazli v urcitom bode, ktory nam zbytocne skodi. Drzte palce:) A dakujem za nazory, ani som netusil, ze sa tato tema znovu obnovi:)

ahoj, ja mam uz 5 rocny vztah.. bola som asi taka polovica z tvojej priatelky. nastastie mam dost velku sebareflexiu a sebakritiku a dokazala som to zminimalizovat..->ale až po tom ako mi priatel otvoril oci a dal nasmu vztahu pauzu.. avsak neviem pri tvojej frajerke... je to naozaj az moc to co ona robi. chce ta vlastnit, ale to sa predsa neda, a stavim sa ze ma problemy s otcom. ma v sebe nevyriesenu zakladnu otazku zeny, ci je dost dobra.. stale o sebe pochybuje a ma komplexy. stale mysli iba na to ze ju opustis, ze stretnes lepsiu.. ona nevidi (a mozno ani neuvidi) aky si uzasny a snazivy a neskutocne trpezlivy!!! wow, cumim. myslim ze ona si aj uvedomuje ze ty za nic nemozes, ale v argumentoch a citovom vydierani ta proste prekona a ty skoncis zmateny a zufaly.. nie je zle ak chces cas pre seba a kamaratov. ona je na tom naozaj zle. ak ti na nej naozaj zalezi (neviem ci veris v Boha) ale mozno by si mal hladat pomoc tam. myslim ze to dievca uz nikdy nestretne nikoho ako si ty.
mozno by si mal byt v tom vztahy prave ty taky vodca, urcit spravny smer a tak. vsetko jej milo vysvetlit a otvorit jej oci. neviem no.. neviem ci to pojde. neviem ci ma zmysel tak bojovat ak sa nikdy nezmeni. ale urcite by som skusila psychologa alebo poradnu :)

Maoam: dakujem za tvoje povzbudzujuce slova. Ja sa az tak bezchybne nevidim, mam tiez svoje slabe stranky, napriklad dokazem byt tiez prchky, mozno niekedy nerozhodny, snad aj prilis rad poucujem a podobne, cize je jasne ze robim v tom vztahu chyby aj ja. ale to gro, teda kto co sposobuje v nasom vztahu a kto je za co zodpovedny, to uz naozaj neviem. Priznam sa, ze niekedy uz mam aj take vselijake psychicke pocity, vyprahnutost a podobne. Inak mozem povedat, ze ja som s nou z lasky, ja ju vlastne milujem, ale musim sa priznat, ze to o com si tu pisala citim. Nie je to prijemne, milovat cloveka ale mat vazne obavy z buducnosti snim. Toho sa veru niekedy obavam, pretoze ona je niekedy velmi zlata a mila, a clovek si aj vie predstavit ako by to bolo v zivote, napriklad mat deti a podobne. Ale potom pridu tie tazke chvile a hadky, potom pomyslim na tie rozdiely medzi nami a jaaa aj ked by som velmi chcel, mam z tej buducnosti obavy. Ale nie ani tak sebecke, ale skor ineho druhu. Napriklad ked pomyslim ako sa jej menia nalady alebo ako nema problem chciet odomna odist kazdu chvilu pre hluposti, tak pomyslim, ze o par rokov budeme manzelia a ako to bude? Totiz pre mna je manzelstvo naozaj posvatne, nie som zase nejaky konzervativny, ale ak uz s niekym sa idem brat, tak to proste ma byt na cely zivot. A toto neviem ako by bolo, vezmeme sa, povedzme budeme mat deti a ona sa zacne nudit a povie mi ze ide prec a nemala by problem odist. To spominam len ako priklad k tej buducnosti, tam by sa toho dalo povedat viac. Zase sa rozpisujem, ono to ani nie je o stazovani, skor o konstatovani.
Inak Maoam, k tej hysterii. Ja som jej uz aj naznacoval, ze ju takto vnimam, ale ona mi povedala, ze to ja som ju takou spravil. A dost casto to opakovala aj s konkretnymi cinmi, ktorymi som to vraj sposobil. Pritom nikdy som ju ani nepodviedol a ani nicoho sa nedopustil takeho, ze by to mohla povedat. Ak uz mam byt presny, ona zvykne vsetky svoje slabe stranky zvalovat na mna, ze to ja som sposobil. Ze ona taka nikdy nebola, ze ani na expriatelov taka nebola. Nepoviem jednu vlasnost, ale celu negativnu cast osobnosti pripisovat jednemu cloveku, to uz neviem ci je mozne. Ale co uz.
A ver mi, ja sam som niekedy uz uz na ceste prec, a musim sa priznat ze niekedy mam velmi silny pocit, ze bez nej by mi bolo lepsie. ale ta laska ma vzdy zadrzi. Nuz co, uvidime ako sa budu veci vyvijat. Len to zivot uteka, a jedna prilezitost za druhou s nim (teraz nemyslim ine zeny, ale rozne pracovne, studijne a ine prilezitosti).
Ale inak sa nemozem stazovat, a aspon sa tu mozem znovu vykecat a aspon sa mi ulavi.....

chcela som este napisat: ak mas za ciel vyliecit ju alebo jej pomoct s jej tazkou osobnostnou a psychickou poruchou, nemas sancu, toto sa neda vyliecit, takze je to zbytocna snaha, maximalne budu lepsie fazy, ktore sa opät z nicoho nic, bez varovania zvrtnu na peklo a vsetko sa zacne od znova

tvoja priatelka vlastne patri do ruk psychiatra a psychoterapeutov, hoci vyliecit je to aj tak nemozne

vramci vlastnej existencie a ak mas este nejaky ten pud sebazachovy, utekaj kym mozes

viem, ze si az prilis obetavy, ze je to az atypicke pre muza ;-), ale je to hnusne zneuzivane, bohuzial

je tolko vyrovnanych, zlatych bab, myslim, ze by si mohol byt velmi stastny aj s nejakou normalnou zenou...ktora bude vediet, co v tebe ma, ktora nebude robit sceny, ktora proste nebude vazne osobnostne narusena a rozpoltena ako ta tvoja