Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Osobny priestor vo vztahu

Príspevok v téme: Osobny priestor vo vztahu
malan

ludia chcel by som polozit do plena otazku, ako by to podla vas malo fungovat vo vztahu, co sa tyka sukromia a delenia casu medzi partnera a seba. Ci je sebectvom mat vo vztahu isty osobny priestor. Na uvod spomeniem ze aj z tohto fora aj z mojej skusenosti pocujem mnoho o paroch, ci uz manzelskych alebo partnerskych, kde dvaja travia vsetok volny cas spolu, ale aj o paroch kde travia co najviac casu spolu ale samozrejme nechavaju si priestor aj pre individualne zaujmy. pytam sa aj preto, lebo tento problem sa tyka aj mna osobne. Najme v poslednom case az prilis a doslova ma tato vec trapi. Ide o to ze moja priatelka (neviem ci je to laska alebo naviazanost) chape vztah akoze musime VSADE, doslova VSADE ist spolu, byt spolu kazdy den co najviac hodin (aj ked spolu este nebyvame) a ak aj spolu nie sme tak chce co najviac telefonovat alebo aspon komunikovat cez socialnu siet. Ja sa s nou citim prijemne, a som s nou skutocne rad, ale (neviem ci je to hriech) ja mam naopak taky nazor, ze pre zdravie vztahu je dobre ak dvaja maju aj ine zaujmy, ci konicky a niekedy si dopraju nejaku aktivitu aj sami. Jasne ze nic nesmie byt pre partnera uzavrete, to znamena, ze ak napr. rad hram basketbal, tak si niekedy zahram s kamosmi, niekedy s priatelkou. Mna uz potom premahaju vycitky svedomia, pretoze ona tvrdi, ze ak s nou nechcem byt co najviac a co najdlhsie a nechcem s nou robit vzdy vsetko, tak ju nemilujem:-( mozno to o mne poviete aj vy, ale nie je to celkom tak, ja sa s nou citim dobre, veru mi riadne chyba ked nie som pri nej a citim ze mi na nej zalezi. Ja s nou chcem byt co najcastejsie, nie som proti venovaniu vsetkeho mozneho partnerovi, ak treba aj obetovat sa aj ked sa mi nechce niekam ist. Neviem. Posudte sami, budem vdacny za kazdy Vas nazor, ako to ma byt vo vztahu. Lebo si teraz pripadam kusok ako sebec, ale co robit, ked Vam proste ten druhy nedopraje ani dychat, a niekedy chce dokonca za vas aj rozhodovat...

Maoam

malan, moj nazor poznas, tvoja priatelka je tazka hysterka, vsetko jej spravanie, jej prejavy, ked si precitas o histrionoch, ona je priam ucebnicovy priklad, kazdopadne pre dlhodoby vztah alebo manzelstvo je takyto clovek absolutne nevhodny a co je najhorsie, uplne casom rozlozi partnera, jeho psychiku, väcsinou maju tito ludia tych najlepsich partnerov, ktori maju neskutocnu trpezlivost (kazdy iny chlap by jej davno svihol facku a rozisiel sa s nou), ty si zasluzis nejaku cenu za bozsku trpezlivost a zrejme nie si clovek, ale anjel v tele cloveka, ked to s nou takto zvladas

mozem ta len obdivovat, mas neskutocnu osobnost a vydrz, trpezlivost, mal by si to vyuzit - pre seba, vynimocne vlastnosti a vnimam ta ako mimoriadne inteligentneho a empatickeho mladeho muza, ktoreho je proste strasna skoda!

myslim, ze keby si mal inu partnerku, ktora by nemala osobnostnu poruchu a navyse nie takeho tazkeho stupna ako tvoja priatelka, uz by si bol inde......

je ta velka skoda, raz na to prides a mozno si spomenies na moje slova

nie som nabozensky zalozena, ale poviem nech ta Boh (alebo kto to je) chrani od manzelstva s nou, nebodaj este nejake dieta/deti...skoncis, znici ta, malan davaj si na seba pozor a mysli na seba, bude ta skoda

byt tebou poslem ju kade lahsie, raz na to prides tak ci tak sam

malan

Maoam: z tych mojich romanov co tu pisem by sa dal urobit slusny archiv, ze:) Avsak posledne asi tri-styri mesiace som tu co-to napisal aj v dobrom, mali sme fakt dobre obdobie. Ale teraz je to znovu tazke, a ja som uz ako vygumovany. Neviem uz, kde je pravda a neviem, co ja vlastne robim zle a co robi zle ona. A velmi by som to chcel vediet, aby som tieto chyby mohol odstranit. A to je na tom, ze ta hlavna cast toho tazkeho obdobia, to jest posledne tri dni, prisla uplne necakane. Ak povedzme iste problemy trvaju napr. mesiac, tak posledny tyzden bolo medzi nami SUPER. No ako v nebi, romantika, neznost, zabava atd. A zrazu v stredu pride nabrusena a narvozna, podozrievala ma neustale, ze pozeram na kazdu (co je ale naozaj nezmysel, tvrdila to dokonca aj v momente ked som pozeral priamo jej do oci), potom hadka, krik, urazenost nervozita. Potom ako take zmierenie, nasledne ked sme boli u nas, jej moja mama povedala take nadnesene podpichnutie, urazila sa neskutocne, z toho bola dalsia hadka a odvtedy hruza. Je na mna kusok odmerana, kazdu chvilu mi nieco vycita, pre malickost vzplanie a ked uz vypukne ta hadka, tak ani nehovorim. A horsie je, ze posledne mesiace sa uz vedela v hadkach zastavit a povedat ze ju to mrzi, ze vybuchla pre hlupost alebo aspon uzna, ze konala nespravne v hadke. Ale teraz nie, nechapem co sa stalo. Krici a hneva sa a zaroven vsetky svoje chyby ospravedlnuje, a tvrdi ze ja mozem za vsetko. Az som sa jej vcera spytal, ale nie zlostne ale normalne a pokojne, ci nejaky neprejavil o nu zaujem, ze sa tak sprava, akoby som bol najhorsi na svete a mna uz nepotrebovala. Ale to uz zase pisem roman:) Ja tu robim veruze zlu reklamu dlhodobym vztahom:) Ale tak snazim sa nad to povzniest a kazdy rozhovor s priatelkou zacat milo. Ved nie nadarmo sa hovori, ze slnko lady roztapa.
A na jej obhajobu. Aj ona sa dokaze snazit, byt mila, zlata a pozorna, pochvalit, byt vdacna a pod. Cize to je o tom, ze ked je dobre, je skvela, ked je zle tak akoby to bol uplne iny clovek...

soffa

je dobre mat osobny priestor vo vztahu.clovek obcas potrebuje byt s priatelmi,alebo naopak trochu sam.ja v tom nevidim nic zle.s priatelom pocas 7 rokov sme mali 1 -2 dni v tyzdni ked sme si chceli od seba "odychnut".nic zle v tom nehladaj.proste venovali sme sa sami sebe,priatelom atd.co sa tyka toho druheho problemu-je to od nej sproste ze ta uraza,nadava ti do k...t ov atd.kazdy ma obcas nervy,ale mal by vazit to co vypusti z ust.mne to skor pripada ze si ta nevazi,ked ti takto nadava.ved to nie je normalne.jednoducho si k tebe dost dovoluje,mal by si ju uzemnit,aby si ta vedela vazit.mne napr.priatel teda uz manzel doteraz ani raz nevynadal,ze ty pi.ca atd,.a popritom tiez ma na mna obcas nervy.

malan

chili: neviem ako je to u teba s tym nadavanim, mne priatelka nadava uplne bezne. Co sa tyka predmetu tejto temy tak to, o com pisem sa ciastocne zlepsilo. Ale co sa tyka toho, co pises ty, tak to je u mna uplne bezne. Ked sa hadame, neveril by si ako o mne dokaze rozpravat, a nadavky do k...tov, ch.jov, deb.ilov a podobne nie su vynimkou. Uznam ze az na posledne asi, hmmmm dva tyzdne, pocas tych sa zatial celkom drzala. Ale aj to jej nerobi problem vycitat mi a hovorit hnusne veci, akekolvek podpasove udery a podobne. Ale vies co je ironiou? Ked sa hadame, tak ono to vecsinou prebieha takto, ako vcera napriklad. Pride nejaka uplna blbost (napriklad ma obvini nepravom ze som na nejaku pozrel), ona sa na smrt nastve, zuri a chce odist a sustavne mi vselico vycita. Ja sa snazim byt kludny, zastavit ju, pokojne jej vysvetlit. Jej urazky a hnev sa stupnuju, niekedy to trva aj hodinu, az kym nevybuchnem ja a tiez jej nepoviem nieco ostre. Ale nikdy nie nadavku ani nejaku urazku!!! to si fakt nedovolim. Len proste jej nejak ostro a tvrdsie tiez nieco vytknem, a ona sa urazi, niekedy aj rozplace. A kto je na vine? No predsa ja. Ona vobec neriesi, ze predtym urazala a zranovala mna, ze mi nadavala, ze sa hadala az kym som nevybuchol ja, vidi iba to, cim som sa jej dotkol ja. Zevraj ked mne urazky nevadia, moja vec, ale jej vadia, tak si nemam co na nu dovolovat. Ale to nie je o tom, ze mna by nic nezranilo, ibaze sa snazim kontrolovat a neurazat za vsetko. Takze tak. Neviem ako vyzeraju tvoje hadky, ale kto vie, ci to raz neskonci aj u teba takto.
veronicka2: tvoj pripad je predsa len kusok iny, pretoze tvoj priatel aj chodi s kamaratmi a ste od seba na dialku. Ja som v case pisania tejto temy ani za kamaratmi nemohol skocit, proste som sa poriadne ani pohnut nemohol bez priatelky. Ale to uz sa kusok zlepsilo, odkedy som jej povedal, ze takto dalej odmietam existovat. Odvtedy som konecne po troch rokoch bol parkrat aj s kamaratmi pokecat, pokusam sa teraz trochu obnovovat kontakty s nimi. A aj svojim zalubam som sa kusok povenoval. Malokedy to bolo bez priatelkinho hnevu, ale aspon sa so mnou nerozchadzala a neurazala sa, resp. snazila sa to akceptovat. Takze ak medzi vami je to ta, ako pises, tak myslim si, ze ista nespokojnost tu na mieste je. Snad vecsinu casu by predsa len mal travit priatel s tebou, aby to medzi vami klapalo. Ale to by si mala odkomunikovat s nim, aby vedel na com je a mohol si vybrat, co je jeho prioritou. Aj ked pozor, na dialku to casto nie je jednoduche. Ale ked sa chce, vzdy sa da. Vela stastia....

veronicka2

dakujem za tuto temu. ja som totiz dost podobna ako tvoja priatelka...bohuzial, a akurat teraz som mala to ,,zle" obdobie...dnes je prvy den co som zas v pohode a nasla som tuto temu, ktora ma kus dostala do realu. musim nieco zmenit inak stratim mojho priatela. ja mu to aj hovorim ze je pre mna vsetko a nikdy ho nechcem stratit cize keby sa to stalo neprezila by som to ( asi aj doslovne lebo mam obcas strasne depresie a zmyslam kadejako...a on je stale pri mne) preto viem ze je ten pravy presne pre mna lebo ma vie ukludnit. no ja si vzdy po upokojeni uvedomim co som vyviedla lenze je uz neskoro....
musim to zmenit, pridam este nazor ten ,,druhej" strany. teda nas zien hysteriek. u nas je ten rozdiel ze mame vztah na dialku- o dovere rec nemusi byt inak by nam to nevydrzalo 4 roky. len mna stve ze je 9 hodin v praci a hned po nej ide s kamaratmi na pivo kde dokaze byt aj 8 hodin (nie je to casto, ale tak vacsinou je dake 4 hodiny)no a mna stve ze so mnou je menej...proste ziarlim ze s nimi je viac casu ako so mnou a tiez bohuzial meriam lasku na cas- kolko je so mnou. neviem ako to mam brat ze je s nimi a nie so mnou... :( ked sme spolu tak som stastna v pohode ale ked nie tak mam depresie neskutocne....ale proste sa to pokusam zmenit aby sa nam to nerozpadlo :( diky este raz za temu, uvedomila som si vela veci

chili

ahojte,zoznamil som sa z mojou priatelkou cez net,asi po troch mesiacoch spoznavania som sa na jej prosbu prestahoval ku nej na rodinny dom,zo zaciatku to bolo vsetko super.presiel pol rok a problem je na svete,zacala mi nadavat,slova ako chudak pri hadke pouziva coraz castejsie,chod do pi.. tiez.tiez som to uz nezvladol a pocastoval som ju urazkou kur.. zacina ma to pekne stvat ,mam ju velmi rad ale co je vela je dost aj na mna.potom pride na druhy den a akoby sa nic nestalo,uz som jej aj chcel pohrozit ze je koniec ,no neviem ci to urobit.

malan

qqqe: Potvrdzujem tvoje skusenosti:) mne staci nebyt den-dva s priatelkou a uz mi ukrutne chyba.
Ale ako to povedala aj animka a spusta ludi v tejto diskusii uz skor, zavisi to na tom, kto sme aky typ cloveka. Asi to moze byt dane aj urcitou urovnou sebavedomia, mentalnou vybavou atd. Totiz mne naozaj nemusi priatelka, ani nikto iny nejak specialne dokazovat ze ma miluje (myslim napr. tym, ako casto je so mnou), ja to proste vycitim z jeho spravania, z pristupu a podobne. A navyse nepotrebujem to pocut a mat dokazane stale. Niekto je vsak iny a potrebuje byt neustale presviedcany o tom ze ho miluju a mozno nema take sebavedomie, alebo je tak mentalne vybaveny, ze laska sa nedokazuje kvalitou citu a vztahu, ale kvantitou (teda kolko je ten druhy so mnou). No proste potrebuje ine, mozno nespravne dokazy lasky. Aj ja mozem pocitit pocit, ze ma priatelka nemiluje alebo sa mi nevenuje, nie som predsa lahostajny, ale to by ma musela fakt odmietat a nebyt so mnou dlho, urcite viac ako tyzden. Nie ze mi raz povie, ze vies co, dnes budem doma, lebo musim aj pomoct rodicom, a uz sa ofucim ze ma nemiluje lebo nechce byt so mnou. Asi je to kusok aj o narokoch, niekto ma nizsie naroky, niekto vysoke a musite sa mu venovat stale. Ale o tom by sa dalo diskutovat donekonecna.
Snad este dodam, ze my, co sme za ten osobny priestor, sme asi taki, velmi slobodni duchom, vazime si osobnu slobodu a chceme ju dopriat aj inym. Mozno si aj vo vztahu uchovavame presvedcenie, ze za svoje splnene sny a tuzby, ci za svoje stastie sme zodpovedni predovsetkym my sami. Mozno tie ine typy osob su potom take, co sa rychlo navezuju na niekoho a odovzdavaju sa mu, a povazuju tym svojho partnera za toho, kto je zodpovedny za ich stastie. Ale naozaj sa tym nechcem nikoho dotknut a nikoho nehadzem medzi tieto typy osob. Kazdy z nas vie, kam sa zaradzuje. Inak som sa uz zase rozpisal, berte to ako taku uvahu:) Prajem pekny vecer

animka

u nas to bolo hadam aj naopak...ja som presne opacny typ ako tvoja frajerka...chcem aby si kazdy zachovaval svoj osobny priestor vo vztahu, hoci najradsej by som bola s priatelom stale na druhej strane viem ze by sa to neskor vypomstilo...nikdy nechcem byt stihačka ktora cele dni bude len niekoho uhanat...a to co davam vyzadujem aj pre seba...Nie je spravne zahodit vsetky kamaratstva a konicky len za to ze mame priatela...no a pomaly sa mi to skoro vypomstilo...prave takuto slobodu som chcela dat priatelovi a on zacal riesit ci ho vobec lubim ked s nim "nechcem" byt kazdučky den ...ludia su rozni...

qqqe

Malan, dobre robis, treba mat jednoznacne osobny priestor vo vztahu, inak vznikne mozno ponorkova choroba... Mne sa aj cas s priatelom paci viac, ked som ho nevidela nejaky cas :) ale my uz byvame spolu.

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Osobny priestor vo vztahu - Fórum - ZDRAVIE.sk