ludia chcel by som polozit do plena otazku, ako by to podla vas malo fungovat vo vztahu, co sa tyka sukromia a delenia casu medzi partnera a seba. Ci je sebectvom mat vo vztahu isty osobny priestor. Na uvod spomeniem ze aj z tohto fora aj z mojej skusenosti pocujem mnoho o paroch, ci uz manzelskych alebo partnerskych, kde dvaja travia vsetok volny cas spolu, ale aj o paroch kde travia co najviac casu spolu ale samozrejme nechavaju si priestor aj pre individualne zaujmy. pytam sa aj preto, lebo tento problem sa tyka aj mna osobne. Najme v poslednom case az prilis a doslova ma tato vec trapi. Ide o to ze moja priatelka (neviem ci je to laska alebo naviazanost) chape vztah akoze musime VSADE, doslova VSADE ist spolu, byt spolu kazdy den co najviac hodin (aj ked spolu este nebyvame) a ak aj spolu nie sme tak chce co najviac telefonovat alebo aspon komunikovat cez socialnu siet. Ja sa s nou citim prijemne, a som s nou skutocne rad, ale (neviem ci je to hriech) ja mam naopak taky nazor, ze pre zdravie vztahu je dobre ak dvaja maju aj ine zaujmy, ci konicky a niekedy si dopraju nejaku aktivitu aj sami. Jasne ze nic nesmie byt pre partnera uzavrete, to znamena, ze ak napr. rad hram basketbal, tak si niekedy zahram s kamosmi, niekedy s priatelkou. Mna uz potom premahaju vycitky svedomia, pretoze ona tvrdi, ze ak s nou nechcem byt co najviac a co najdlhsie a nechcem s nou robit vzdy vsetko, tak ju nemilujem:-( mozno to o mne poviete aj vy, ale nie je to celkom tak, ja sa s nou citim dobre, veru mi riadne chyba ked nie som pri nej a citim ze mi na nej zalezi. Ja s nou chcem byt co najcastejsie, nie som proti venovaniu vsetkeho mozneho partnerovi, ak treba aj obetovat sa aj ked sa mi nechce niekam ist. Neviem. Posudte sami, budem vdacny za kazdy Vas nazor, ako to ma byt vo vztahu. Lebo si teraz pripadam kusok ako sebec, ale co robit, ked Vam proste ten druhy nedopraje ani dychat, a niekedy chce dokonca za vas aj rozhodovat...
Osobny priestor vo vztahu
samozrejme zabudol som dodat, ze mozem dostat aj milion rad od inych ludi, ale vzdy to budu len rady, snahu a cinnost musim vyvinut ja sam.
sob rudolf: ani trochu si ma neurazila:) verim ze moj prispevok takto nevyznel. Je pravda ze kazdy uprednostnuje ine styly riesenia, a nie kazdy chce takto rozoberat svoje problemy. ja to zase vnimam tak, ze kedze aj ja som anonymny a aj ostatni prispievatelia su, potom mozem jednak do vecsej miery bez zabran opisat nejaku tazkost a zaroven dostat viac nestrannu odpoved alebo radu, ako by mi poskytli pribuzni, alebo znami, ktori casto mozu upravovat svoje nazory v moj prospech. Takze tak. Mne to, ze som sem napisal, pomohlo v tom, ze som si v podstate overil svoje nazory a mohol s tym problemom nieco robit:) Takze tak. Aj ja tebe prajem vela stastia;)
ja mám obdobný problém s milenkou. Ona si myslí, že si može dovoliť voči mne všetko, ja mám právo iba jej prikyvovať. Ak neprikývnem, nie je problém, radšej sa rozíde... Mohol by som vymenovať 100-200 situácii, ked ja niečo spravím, ona úplne to isté, ale ja som okamžite zlý, kurev.... a všetko podobné. Ľahko pochopíš, že ked tu píšem, tak som v tom nevinne, len sa snažím zistiť, či je to chorobná žiarlivosť, či histron... neviem. Tiež nemám srdce ujsť zo vzťahu, lebo ju nadovšetko milujem a ako blbý sa spolieham, že jej to raz dôjde...
Som zvedavý, ako sa to v tvojom prípade vyvinie, lebo je plný podobností s mojim, akurát ja mám asi tak 2x viac rokov, ako ty..
malan: a podotykam, riesim to v praxi, nie na tomto fore:) inak ale sem chodim rad, aspon raz za den-dva, preto som sem pisal pomerne casto a v kratkych casovych intervaloch...
sob rudolf: zaspal(a) si dobu. Ja som to uz davno zacal riesit, nizsie som o tom aj pisal. Ja si uvedomujem, ze zo slov sa nic nespravi. Len netreba hovorit o kvantite, na kolko stran je tato diskusia, ale aj o kvalite, teda o com tu bolo pisane. Ak si si to nepovsimla, tak v skratke zhrniem: na zaciatku som sa pytal na isty problem, len aby som si overil svoj nazor, nasledne som tu napisal, co s tym mienim urobit a podla toho sa aj zachoval a teraz riesim, co dalej s tymto mojim vztahom. Nic ine:) a tuto temu uz nechcem nejako natahovat, ale na druhej strane, ludia sem prispievali, tak som na niektore prispevky aj odpovedal... Iba tolko
Na jednej strane je človek závislý a na druhej nezávislý. Takýto vzťah fungovať nemôže. Tiež som človek nezávislý a neznášam ak sa na mňa niekto stále kvačká, vypisuje, vyvoláva a chce byť stále so mnou. Potrebujem mať svoj osobný priestor a je to podľa mňa normálne v akomkoľvek vzťahu nie iba v partnerskom, aj od partnera si človek potrebuje občas oddýchnuť. Priateľke odkazujem, že láska sa nemeria časom stráveným spolu :)
Hm ja neviem. Taká dlhá diskusia a čo z nej? Mladý chalan (I wish so) sa tu na niekoľko strán zdôveruje so svojim vzťahom úplne anonymným ľuďom, namiesto toho, aby sa v reálnom živote potentne postavil k problému a riešil ho. Asi som odporná, ak poviem, že takého chlapa by som nechcela. Ok, každý potrebuje radu, niekedy dve, navyše sa pri riešení podobného problému často vynárajú riešenia všeobecnej platnosti, čiže použiteľné aj pre ostatných.... ale, ja skrátka neviem. Čo tak uprednostniť činy pred slovami, aspoň pre tentokrát, že čo to spraví?
malan si veľmi inteligentný, citlivý a férový s výraznou empatiou k ľuďom. Možno práve preto je pre Teba také ťažké ukončiť ten vzťah, aj keď Ty sám si uvedomuješ, že ak sa priateľka nezmení, nemá to budúcnosť. Úplne chápem, že ju stále ľúbiš, ale asi nie až toľko, aby si dokázal prehliadať a znášať jej vrtochy. Je fajn, že tu píšeš, niektoré Tvoje názory sa dobre čítajú, hlavne preto, lebo je dobré vedieť, že ešte existujú ľudia so srdiečkom.
