Osobny priestor vo vztahu

jedno Vam musim povedat vsetkym, ze si velmi vazim to, ze aj ked tato tema tu funguje uz dlhsie tak mi uprimne radite a citit, ze to myslite dobre. Ono je to take zvlastne, vsak? Pisem tu o mnohych problemoch, ktore su casto nezlucitelne z laskou, vy mi uplne logicky radite, to co ja (ako to povedala Excita) racionalne citim ako spravne (rozumom). Cize ono to tak vyzera, akoby ja som len s pobavenim prijimal rady ale vo vnutri bol aj tak rozhodnuty urobit si po svojom. Ale ono je to trochu inak. A opet suhlasim s mojou obhajkynou;) Excitou, ze ja si vlastne tieto fakty, ktore mi tu hovorite uvedomujem. Ak by som odbural vsetky srdcove vplyvy, tak koncim. Takze co je vlastne vo veci? To, ze pred tyzdnom vo stvrtok som priatelke dal de facto poslednu sancu, a myslim si, ze je odomna ferove, nechat to na nej ako ju vyuzije. Nebolo by asi pekne vo stvrtok jej povedat ano ano mas u mna druhu sancu a uz v pondelok prist s tym, ze vlastne s nou aj tak nechcem byt. Jasne, clovek pri takych zmenach naslubuje hory doly, ale realita je casto ina, preto cakam. Cakam, ako stouto sancou priatelka nalozi. S tym nekontrolovanim sa jej to zatial dari, ale co sa tyka obmedzovania, to este musim skusit v realite, ci mysli vazne, to co mi slubovala v ten minuly stvrtok. Ale uz som si povedal, ze aj ked sa bude hnevat, ja uz na zadku nebudem sediet. Prave toto co povedala sumsumienka vo mne rezonuje uz dlho...a hovorim to aj priatelke: zivot zijeme len raz, preto si plnme svoje sny a tuzby, lebo to raz budeme kruto lutovat. takze podla toho sa chcem spravat. Ja tento priestor priatelke davam, uvidime ci mi ho da aj ona.
Inak ale zdoraznujem: mozno to je tak, ze vidim viac minusov ako plusov a nemozem povedat ze vidim buducnost ruzovo. Ale vsetko zavisi od blizkej buducnosti, ta ukaze, ci to medzi nami este ma sancu.
Ad2: Este raz vam dakujem za vase prispevky. Je to sialene dakovat tu kazdu chvilu, nie? ale nie je to pre mna samozrejmost, a preto treba byt vdacny. Kazdy jeden vas prispevok si precitam cely a vela z nich ma povzbudi...

sumsumienka, Katka87... malan si je tych faktov vedomy, on uz vidi realitu, aka je :-)
Ale proste aj tak svoju priatelku miluje ... takze darmo mu budeme vyratuvat minusky, ked on ich aj sam uz pozna :-)
Srdcu nerozkazes. Keby sa vsetci rozchadzali na zaklade racia, nikto by sa predsa netrapil a vsetci by boli vzdy spokojni a stastni, nie? :)
Myslim, ze takmer kazdy zazil to, ze chodil s niekym, pri kom citil viac minusov ako plusov, no aj tak ho/ju neopustil len na zaklade racionalneho vyhodnotenia, ale az po nejakom "zlome" alebo dlhsom trapeni :)

Skor ci neskor sa s nou aj tak pravdepodobne rozides, nie je lepsie rychlo strhnut leukoplast a pretrpiet trocha bolesti, akoby si ho mal strhavat postupne po malickych kusockoch, kde kazdy kusok poriadne boli? Malan, rozmyslaj. Vies si predstavit, zeby taky clovek vychovaval tvoje deti? Budes vecne doma sediet na riti a pocuvat hadky a vycitky? Maj trocha hrdosti, dupni si nohou a posli ju kade lahsie. Ked som si precitala tvoje prispevky, normalne som mala nervy za teba. Viem, ze ju milujes, ale niekedy je proste lepsie odist, v tomto pripade pocuvaj svoj mozog a nie svoje srdce. Uzivaj si zivot, mladost, zijeme len raz predsa. V tvojom zivote bude este mozno vela dievcat, kym najdes tu pravu, mozno sa ti podari hned sa prvy "sup", ale ver nam, tvoja priatelka nie je to prave pre teba.. Ona najprv potrebuje dospiet, az potom mat vztah, je to take prerastene dieta, ktore rodickovci velmi rozmaznali, mysli si, ze ty si jej panacik na snurke a moze ta dirigovat. To, ze je teraz ticho, neznamena, ze sa zmeni. Uvidis, o chvilu to zacne zasa. Mas na lepsie dievca, ovela lepsie...

Nedá mi nereagovať. S mojím priateľom sme mali presne taký istý vzťah ako máš ty malan. Chalan bol do mňa zamilovaný, robil pre mňa naozaj všetko. Moje správanie však bolo veľmi sebecké, vždy a všade som ho chcela mať len pri sebe a on si viacej a viacej uvedomoval že ho tým vlastne obmedzujem a tadiaľto cesta nevedie. Moje výčitky, trápne správanie a scény trpel vyše troch rokov. Uvedomila som sa až keď bolo samozrejme neskoro. V partnerskom vzťahu by mal mať každý svoju slobodu aj spoločný život. Tvoja priateľka má len strach, bojí sa, že by si mohol stretnúť niekoho iného, možno má málo sebavedomia, neviem. Treba jej to však vysvetliť a ujistiť ju v tom, že ona je tá jediná, ju miluješ aj ju budeš milovať a keď si náhodou vyjdeš niekam sám, nebudeš robiť nič, čo by mohlo vážmu vzťahu ublížiť. Skús jej napríklad povedať, že ak bude chcieť môže sa za tebou prísť hocikedy pozrieť, keď si niekde sám. Láska nie je iba o tom, že musíš stále brať a brať. Láska má byť hlavne o tom, že ak je šťastný ten jeden, je šťastný aj ten druhý.

No ty si si teda vybral. Nikam ti nedovoli ist, chce, aby si bol stale pri nej, tvojich rodicov ohovara, hoci nema dovod. Preco s nou vlastne si? Moj bratranec mal tiez babu, tiez chcela, aby furt pri nej sedel doma a nikam nechodil, z prace utekal rovno za nou. On rad sportoval, ona mu to zakazovala. Sice planovali svadbu, hoci neviem preco, ale nakoniec sa rozisli a on este v ten isty rok spoznal jednu super babu, s ktorou si vo vsetkom pasovali. Isli na to hrr, ale vyslo im to. O mesiac po zoznameni ona vysadila antikoncepciu, lebo sa rozhodli mat bejby, o dalsi mesiac bola tehotna. Potom sa poponahlali so svadbou, teraz maju 14-mesacnu krasnu dcerku a su spolu stastni. Podla mna to s tou tvojou nema buducnost, aj keby si sa snazil sa jej prisposobovat, pokial sa ona nezmeni, udusi ta.

Vidieť, že u teba má prevahu srdce. Sám sebe nahováraš, že je možno nejaká šanca na zmenu. Neboj, ja to chápem..No myslím, že nakoniec aj tak zvíťazí rozum.

ale ked mam k tomu povedat take jasne stanovisko, tak poviem ze: rozum mi fakt hovori, ze tu nie je velka nadej a ze sa mozno vela veci nezmeni, ale srdce stale slepo veri a citim, ze mi na nej zalezi. A citim aj istu zodpovednost, ze som sa s nou rozisiel, a potom jej dal sancu, tak chcem pockat, ako s nou nalozi. Teda nemyslite si, ze som hluchy voci radam, ja vnimam a som velmi vdacny ze mi aj pribuzni aj znami a aj VY neznami radite. Ja len nechcem dojst k tomu, ze som jej vo stvrtok povedal, ze jej sancu davam a o 5 dni jej poviem zrazu zase ze nechcem ist dalej. Zatial nic take zle nespachala, takze jednak nechcem ani znovu sklznut do starych kolaji, ani nerobit nic ine nez cakat na jej chybu. Proste to necham na vyvoj, budem zo svojej strany robit vsetko co mozem pre jej dobro, a az po case ked budem moct zhodnotit, ci sa zmenila, tak potom pristupim aj k rieseniu...

trala: co sa tyka kamaratov, ktori mi ostali a spoluziakov, ti mi radili jednoznacne skoncit. Co sa tyka rodiny, vedia ze mam isty vek a tak mi nic neprikazuju, ale inak mama a oco su v tomto absolutne skveli. Vidno na nich, ze nie su dvakrat nadseni, a mnoho veci sa snazia mi vysvetlit ze nie su vporiadku. Ked bola u nas priatelka prvykrat, mama mi po case, aj v kontexte problemov s priatelkou, o ktorych vedela, povedala ze sa jej nie velmi pozdava nas vztah, ale ked som si to ja tak vybral, tak ma budu podporovat. A velmi sa mi paci, ze vzdy ked k nam priatelka pride, su na nu mili a snazia sa venovat jej pozornost. Aj ked napriklad na ocovi vidim, ze prenho je to uz tazke a nie je na nu az taky, ale snazia sa. O to viac ma mrzi, ked o nich priatelka hovori niekedy nie prilis pekne a este viac, ked mi neraz vycitala, ze ked k nam pride, neciti sa dobre, lebo sa jej vraj dostatocne nevenuju moji rodicia aj surodenci, ze sa s nou nerozpravaju az tak velmi (pritom ju pozdravia, prehodia s nou zopar slov, mama aj viac, snazi sa s nou rozpravat) a riesi kazdy pohlad, alebo slovo. Pritom ja ked som u nej, tiez je to take zdvorilostne a ja proti tomu nic nemam. Navyse sam sa aktivne snazim vytvarat si vztahy s jej rodicmi a surodencami. Ona akokeby trochu cakala, ze vsetci budu okolo nej sami od seba.....Ale tak co uz, kazdy sme nejaki, moja priatelka mozno nie je taka spolocenska, tak mozno je to tym. Ale uz som sa riadne rozhovoril, skoro az od temy:)

trala: ak mam byt naozaj uprimny, niekedy chyba...niekedy mam pocit, ze ona si celkom takto lasku nepredstavuje, a ked si to do dosledkov uvedomim, nemozem s istotou povedat, ze mi chce dat to, co chcem. Ale to bolo pred minulym utorkom, presiel tyzden a na to, aby som mohol povedat, ci sa aspon kusok zmenili veci, musi prejst este nejaky cas. Budem Vam tu pisat, ak to neprekaza, ako sa to vyvija;) a dakujem za dobre mienene rady, nemyslite si, ze som hluchy a ze neviem co mi chcete povedat, len prosim chapte, ze ja ju zo svojej strany milujem, takze este cakam, ci sa to uz tentoraz podari, ked sme si slubili zmenu. Na tom teraz stoji buducnost...

Malan pekne si definoval základy lásky. Zamysli sa nad tým, čo z toho spĺňa tvoja priateľka...