ludia chcel by som polozit do plena otazku, ako by to podla vas malo fungovat vo vztahu, co sa tyka sukromia a delenia casu medzi partnera a seba. Ci je sebectvom mat vo vztahu isty osobny priestor. Na uvod spomeniem ze aj z tohto fora aj z mojej skusenosti pocujem mnoho o paroch, ci uz manzelskych alebo partnerskych, kde dvaja travia vsetok volny cas spolu, ale aj o paroch kde travia co najviac casu spolu ale samozrejme nechavaju si priestor aj pre individualne zaujmy. pytam sa aj preto, lebo tento problem sa tyka aj mna osobne. Najme v poslednom case az prilis a doslova ma tato vec trapi. Ide o to ze moja priatelka (neviem ci je to laska alebo naviazanost) chape vztah akoze musime VSADE, doslova VSADE ist spolu, byt spolu kazdy den co najviac hodin (aj ked spolu este nebyvame) a ak aj spolu nie sme tak chce co najviac telefonovat alebo aspon komunikovat cez socialnu siet. Ja sa s nou citim prijemne, a som s nou skutocne rad, ale (neviem ci je to hriech) ja mam naopak taky nazor, ze pre zdravie vztahu je dobre ak dvaja maju aj ine zaujmy, ci konicky a niekedy si dopraju nejaku aktivitu aj sami. Jasne ze nic nesmie byt pre partnera uzavrete, to znamena, ze ak napr. rad hram basketbal, tak si niekedy zahram s kamosmi, niekedy s priatelkou. Mna uz potom premahaju vycitky svedomia, pretoze ona tvrdi, ze ak s nou nechcem byt co najviac a co najdlhsie a nechcem s nou robit vzdy vsetko, tak ju nemilujem:-( mozno to o mne poviete aj vy, ale nie je to celkom tak, ja sa s nou citim dobre, veru mi riadne chyba ked nie som pri nej a citim ze mi na nej zalezi. Ja s nou chcem byt co najcastejsie, nie som proti venovaniu vsetkeho mozneho partnerovi, ak treba aj obetovat sa aj ked sa mi nechce niekam ist. Neviem. Posudte sami, budem vdacny za kazdy Vas nazor, ako to ma byt vo vztahu. Lebo si teraz pripadam kusok ako sebec, ale co robit, ked Vam proste ten druhy nedopraje ani dychat, a niekedy chce dokonca za vas aj rozhodovat...
Osobny priestor vo vztahu
nieco ine je byt spolu,,,a nieco ine je zakazovat slobodu. ja stale chcem byt spolu s tym mojim,lebo nebavi ma byt s inymi a ked som s inymi, tak mi je luto ze nie som s tym svojim,a ze nepocuje to co ja, proste radi spolu zdielame cas,, ale co ma nebavi a jeho to bavi, neoobmedzujem ho.ani on mna,..ale to vlastne ja ho prehovorim ,,alebo on mna prehovori a vlastne si najdem nieco co ma na tom bavi,,napriklad ma bavili majstrovstva hokeja:} ale fakt...pivo mi chutilo,,a aj streptees, aspon som si vravela ako na to,,
podla mna si musis definovat, ..jej egoizmus, tvoj egoizmus, a jej diktaturu a tvoju diktaturu, a podla toho sa v kazdej konkretnej situacii riadit. ,,ak ona zakaze 1 .ty prikaz 2. a opacne nech to je vyrovnane..
Malan, snazim sa Ta pochopit, ale sa mi to nedari, trpezlivost je krasna vec, ale nie vsade je opodstatnena, Ty tusis, ze sa asi nezmeni, tusis, co by bol s nou za zivot, ze by Ta to mozno stalo az fyzicke aj psychicke zdravie, si vo vztahu velmi obmedzovany, nedopraje Ti ani dychat (vsetko su to Tvoje vyjadrenia), uz si zazil to nadherne uvolnenie, ked ste boli jeden den od seba, ked si nebol ako vzdy pod permanentnym psychickym tlakom, tak ja nechapem, preco si stale, aj teraz, zahryzas do jazyka, preco pri nej zotrvavas, na co vlastne cakas?, stoji Ti ona vobec za vsetky tieto trable, to ju mas tak neskonale rad?, vseliako sa snazim to pochopit, ale nejde to, budem uprimna, zacinam mat pocit, ze ona je histericka a Ty mas masochisticke sklony
este pre uplnost, tu je k tomu, co napisal/a trala este jeden clanok:
trala: neveril/a by si, ale presne tento clanok som cital asi pred rokom. Moj kamarat mal priatelku, ktora jednoznacne spadala do kategorie hystericka osobnost a tak to riesil, a cez neho som sa dostal k podobnym clankom. Samozrejme dovtedy vo mne tiez ostava taka myslienka, ze asi aj moja partnerka je tymto typom ludi, ale ono je to tazko presne uhadnut. Niektore kriteria, ktore sa vtom clanku spominaju totiz nesplna. Aj ked s istotou to tvrdit nemozem, kdesi som napriklad cital ze histrioni su dost koketni ludia, a ona taka nie je, AJ KED to len pri mne, neviem aka je k chlapcom ked pri nej nie som. Inak ale ZIAL, vecsina z toho na nu sedi:( aj preto mam uz dlhsi cas pochybnosti odkedy som si ten clanok precital, ci to stoji za to a co vsetko ma to bude stat, mozno aj zdravie, ci uz fyzicke alebo psychicke. Ja uz to tak vidim, ze vsetko zalezi len na terajsej nasej zmene, na ktorej pracujeme. Ak ta vyjde, ma to este nadej, ak nie nie je uz sanca. Sam som zvedavy
vebe: uvedomujem si ze vlastnosti priatelky sa nezmenia. Ja len by som dufal, ze zmeni aspon kusok svoj pristup ku mne a to, ze ma obmedzuje niekedy az velmi, snad to bude stacit. Len ci sa tak aj stane, sam neviem. Zivot ukaze...
ahojte:)dnes som bol s priatelkou aaa je to celkom vpohode, aj sme mali taku vaznejsiu debatu, kde sme si este vyjasnovali zopar veci. Zistil som, ze pre nu je take nahle uvolenie vztahu dost rychla zmena, tak som ustupil v tom, ze trosku spomalim, ale na oplatku som zdoraznil, ze uz jej nebudem vzdy vo vsetkom vyhovovat a aj som jej trochu porozpraval o tom, co chcem v zivote dosiahnut a s cim musi ratat. A bolo tam aj viac takych kompromisov na oboch stranach, len uz treba vyskusat, ako budu fungovat v realite:) Inak ale je jasne, ze mame v niektorych hladiskach dost rozdielne nazory na vztah a pod., ale pokusame sa, priblizit ich, teda ja ano, verim ze aj ona. Potialto vsetko okej. Horsie bolo, ze znovu sa vratila k tomu, ze som jej ublizil tym nahlym rozchodom, ze som to nemusel atd. Tak ja som jej povedal, ze okej, uznavam, mozno som mohol povedat najprv ze pauza, ale dovod na taketo tvrdsie spravanie som mal, jednoducho bola si na mna hnusna a obmedzovala ma. Nevelmi to uznala, a co je horsie, zacala dokonca spochybnovat, ze bola na mna taka hnusna a ze vraj okrem nadavok a faciek, nic nerobila, co ma dost zamrzelo. Tak som jej vysvetlil toto o obmedzovani a potom uz sme debatovali jedna radost, ale zase to ostalo pri tom, ze to tak vyzera, akoby ja som bol blby, ze som si dupol v utorok. Ona je prosto taka osoba, vie si presadit svoje a nepresvedcite ju, vobec nevnima nieco take ako to, ze by sa ona spravala urcite rovnako na mojom mieste ak nie aj tvrdsie, resp. nevidi ani to, ako zle sa vlastne spravala. Nevie sa vcitit do mna, zial, len do seba, inak si neviem vysvetlit, preco riesi len to, ako bolo jej zle, a vobec to, ako som sa citil ja. Ale to nic, kusol som si do jazyka a bol ticho. Veci sa sice nevyvijaju celkom tak ako som chcel, ale to, ci skutocne sa zmenili k lepsiemu, si uz v najblizsej dobe urcite vyskusam..
Trala, ten clanok je perfektny...a zial, fakt vela paralel s tym, co popisal malan.
Inak, cela ta stranka je skvela, som si ju dala medzi favorites :-), dik za tip!
ty si si to asi nečítal www.soulwork.sk
Malan, nie je mi jasne co si tym myslel, ze snad bude lepsie. Vlastnosti tvojej partnerky sa nezemenia. Teraz riesite viacmenej hovadinky, samych seba, ale clovek ked s niekym zije, ma deti, cim dalej tym viac riesi narocnejsie veci. Podla popsiu tvojej priatelky si neviem predstavit taky narmalny kazdodenny zivot a riesenie narocnejsich problemov s nou. Uz len ked som to citala mala som pocit na zadusenie, ved ona ta zadusi, nebudes mat pri nej kyslik. Aj v tom najlepsom vztahu musi byt vzajomna dovera a osobny priestor pre kazdeho z partnerov. napriklad praca, to je tvoj osobny priestor a tam ta predsa nemoze obmedzovat.
"ked ona uz teraz sa zamysla, ako jej bude vadit ak niekde budem robit s inymi zenami."
Malan, uff, same zle signaly... Ak ozaj nema dovod a signaly z Tvojej strany, aby sa mala na pozore, lebo jej chces zahnut, tak je to chronicky ziarliva zxena a to lepsie NEBUDE.
Este vam chcem znovu podakovat za vsetky povzbudive slova. Verim ze bude dobre, ale uz nemozem byt slepy lebo mi zivot ujde cez prsty. Drzte palce, snad bude uz len lepsie...
