Osobny priestor vo vztahu

Malan, problem je, ze ked je taka teraz, kde este nezijete spolu, ani nie ste manzelia, tak ak sa tak raz stane, bude to ovela horsie.

toto ze chcem v zivote nieco dosiahnut myslim tak, ze chcem aby na mna priatelka mohla byt aj hrda, aby mohla povedat ze moj dosiahol dobre pracovne miesto, bol tam a tam, taky a taky uspech dosiahol. Ale nie len preto, najme preto, ze chcem zazit plnohodnotny zivot. A ked vidim, ze ini takto funguju, tak mi je luto. Ked vidim napriklad mojho bratranca, ktory napriklad v lete siel s priatelkou do anglicka robit, potom boli spolu v rakusku na dovolenke, on potom sam siel na turu do alp a ona na nejaky studijny pobyt, a takto fungovali az kym sa z nich nestali manzelia. Robili proste to, co tuzili robit, a ak tuzili niekam ist spolu sli, ale nechali si aj priestor na nejake samostatne aktivity. A teraz ked su uz manzelia, uz robia skoro vsetko spolu. Takto by som chcel zit. Ale viem, ze pod takouto kontrolou a obmedzenim sa nikdy nevypracujem nikde v praci, ked ona uz teraz sa zamysla, ako jej bude vadit ak niekde budem robit s inymi zenami. Proste toto ma kusok trapi. Chvalabohu, este je to len den aj nieco co slubila zmenu, mozno to uz bude koncne lepsie....

Schizo, aj ja som baran :-), ale "ziarlivostne kvality" Tvojej zeny chvalabohu nemam :-). A tiez som dlho nikam nechodila, hlavne po tom, co sme mali dieta, cvicit 2x do tyzdna to ano, ale myslim tak, ze nejako casto na kavu, na pivo, posediet s kolegami, lebo som vsetok cas venovala jemu, rodine, konickom... Ono vseobecne, ked uz ma par deti, zena sa skor orientuje na rodinu a chlap chce fungovat tak, ak opredtym... Ale som si povedala aj ja, ze je na case to zmenit :-). On chodil na taketo akcie odjakziva a ovela viac ako ja, nikdy som mu v tom nebranila, hoci ma iritovalo, ked to bolo napr. v jednmom slede viac vikendov/tyzdnov po sebe a vadilo mi to, ze mi nikdy nechcel povedat, kedy asi pride. A samozrejme, vzdy dosiel v noci resp. nad ranom a v takom stave, ze na druhy den bol viacmenej "nepouzitelny" na rodinny zivot, lebo bol samozrejme nevyspaty a lecil si "bolavu hlavu"...

schizo: dakujem ti za tvoj cenny nazor. Priatelka nie je baran, ale skorpion. K tomu co pises musim dodat suhlas. Moja priatelka je rovnaka. Ona tiez potrebuje priestor, ale ja jej ho davam kolko mozem a ona ho nevyuziva az tak. Raz pred dvoma rokmi bolo take obdobie, ked mi hovorila, ze jej vadi, ze sa vraj o nu nestaram, ze ju nijako neobmedzujem, tak som trochu zacal a do par mesiacov mi z placom povedala, ze sa citi ako vo vezeni, ze nevie ci so mnou byt, ze chce mat trochu priestoru. Odvtedy som jej uz dal uplny priestor, snazim sa aby mohla robit to co tuzi robit. Ale ona nie je nejak velmi spolocensky typ, cize to az tak nevyuziva, von ide len ked ju chyti fakt chut raz za cas. No a v tom mas absolutnu pravdu co pises o tom dvojakom metri. Priatelku uz chcelo asi 5 chalanov, pricom jeden sa ju snazil ziskat aj trochu nasilnejsie (aj ju pobozkal) tak som si to s nim musel vybavit rucne strucne. Samozrejme riesil som to a hneval sa vzdy na tych chalanov, nie na nu. Mna chceli tiez ine dievcata, viem o par takych, ale len s jednou som sa jej priznal za zaciatku vztahu a doteraz mi to vycita, ze to ja som na vine ze ma chcela. Samozrejme na tie jej afery sa zabudlo. Alebo: minule ju pristavil jej byvaly, pokecala s nim. Ja som len pozdravil byvalej spoluziacke zo strednej a bol to hnev na dva dni. A mohol by som rozpravat do nekonecna. Ale musim este nieco dodat: Ja s priatelkou este nie sme manzelia, a ja by som bol pripraveny na to, ze v manzelstve uz budem musiet sa obmedzovat, aj sa obetovat a povedzme venovat cas len rodine, tak to chodi, a tak to ma byt, citim to. Lenze zaroven som aj tak trochu ambiciozny clovek, nie v sebeckom slova zmysle aspon dufam, tym myslim to, ze chcem v zivote nieco dosiahnut, nejake dobre vzdelanie, najst si dobru pracu, trochu pobehat po svete (najlepsi aj s priatelkou, aj ked nie vsade sa bud dat), nacerpat pracovne a zivotne skusenosti, ale posledne mesiace sa obavam, ze moja priatelka mi to neumozni. Fakt to nemyslim sebecky, ja to myslim tak, ze teraz kym sme este len zadani, chcem vidiet svet, nacerpat skusenosti, najst si dobru pracu, a potom ak to ma byt, vstupime do manzelstva a rad obetujem svoje JA pre nu, resp. uz ako manzelia budeme chodit vsade spolu. Lenze hacik je v tom, ze ani teraz nemozem sa realizovat, ked by som praveze este mal. Ale to bolo doteraz, uvidime ako to bude po novom, budem vam tu pisat:)

malan: Ahoj nechcem byt pesimista, ale podam ti realnu skusenost, ktoru dennodenne zazivam ja s mojou uz manzelkou. Nas vztah sa vyvijal podobne, velka laska, neuveritelna ziarlivost za vsetkych a vsetko. Ak som nahodou nezavolal, nenapisal aspon kazdu hodinu, uz bol ohen na streche a milion dovodov na neuveritelne vycitky a podozrievanie, ktore vo faze amoku prerastli do osocovania mojej osoby, mojej rodiny a vsetkeho na co si moja draha polovicka spomenula a co je prislo do hlavy. Ja ju vsak milujem nadovsetko na sevete a moje srdce sa ani po milion sklamaniach nepoucilo aj ked hlava mnoho krat kazala urobit nieco ine. Prisiel som o vsetkych priatelov, vsetok cas venujem iba praci a jej, teraz uz aj nasim drobcom. Proste som to vydrzal, vsetko som obmedzil a narabam iba s nou. Co je vsak zaujimave po 7 rokoch jej to zacalo velmi vadit a zrazu by ona chcela priestor sama pre seba, ist do mesta, na kavu, drink, cvicir, chatovat si s chlapmi a podobne. To vsetko je samozrejme v poriadku a ja nemam inu moznost ako to akceptovat, lebo ak nahadou nieco poviem, zas je to len dovod na hadku a vycitky. Smozrejme ze nemusim hovorit o tom, ze nieco take som si ja v zivote nemohol dovolit. To by ma asi zastrelila. U zien to proste asi vzdy tak fungovalo a fungovat bude, maju dvojaky meter jeden na seba a druhy na svojho partnera... Ony mozu vsetko, ved je to sranda a o nic neslo ale ak by to bolo v opacnom garde, tak by nam hadam oci vyskriabali.
A o to zabudani, ja tak isto zabudnem na vsetky jej preslapy, nadavky, vycitky ale to co som urobil ja, resp. co si zo ziarlivosti domysla ze som urobil to ti bude a tomu ver vycitat pri kazdej moznej prilezitosti do konca zivota. To je viac ako iste...
Nie je tvoja pristelka nahodou baran? :)
Asi tolko, ale inak zijeme stastne a tie svetle a sladke chvilky stoja za to a clovek sa ma aspon na co tesit, po kazdej burke raz vyjde slniecko a potom to stoji za to. Drz sa chlape! Rozum mi kaze kricat utekaj od nej cim skor a cim dalej, srdce mi kaze ak ju milujes ostan pri nej, som asi taky maly schizofrenik. :)

musím to tu napísať, ale ty si sprepáčenim riadne sprostýýýý....láska neláska ale s takouto ženou sa nedá žiť...to s ňou plánuješ spoločnú domácnosť, deti?!?! prečítaj si: www.soulwork.sk

kikinaL: to si uvedomujem. Ja som si neuvedomoval az tak tie rozdiely medzi zenami a muzmi az kym som nestretol moju priatelku:) Ja veru nemam rad vracanie sa do minulosti, lebo verim ze zit sa ma to, co zit mozem, alebo menit, to co menit mozem. Moja priatelka sa celkovo v zivote rada pozera do minulosti, co bolo, co ako mohlo byt a nebolo, co by bolo ak by nieco bolo a podobne. Ja jej hovorim, ze naco to robi, nech zije tu a teraz a snazi sa aby bolo to co byt MOZE:) nuz bude to tym co hovoris, rozdiely medzi muzmi a zenami...

Malan, prave som si precitala dalsi Tvoj prispevok a toto v ziadnom pripade nie je "zdrave" spravanie vo vztahu:
"Pisal som tu, ze ona vidi prejavy lasky dost v tom, ako silno clovek ziarli, ako v hadkach ustupuje a prosika a podobne, cize na tom cakam znovu v buducnosti konflitky".
Ako silno clovek ziarli...ak toto su je vlastne slova, tak ziarlivosdt je u nej na prvom mieste. Bude Ta kontrolovat stale... A hadka nie je o tom, kto z koho, ale o dohode...

sweater: ved aj som. Povedal som jej jasne viackrat, noo mojo, ale mal som dovod na toto vsetko, alebo som aspon mlcal (bolo ne nej vidno, ze caka, ako sa zacnem ospravedlnovat). Aj som jej povedal: tvrdis, ze som mohol to riesit inak, napriklad pauzou, lenze zabudas, ze ty si pauzy nikdy nechcela, ze si mi sama hovorila, bud hned zmierit alebo rozchod...tak som to teda riesil rozchodom, kedze som sa hned zmierit proste nechcel. Ale ona to trapenie spominala tak casto, ze uz mi bolo hlupe sa opakovat, tak som potom mlcal. Inak nezabudla samozrejme aj uznat, ze si to zasluzila, verim ze to uznavala uprimne.

Malan, kazdy mame svoje chyby, ale vtedy je to o niecom, ked si ich uvedomime, prizname a snazime s s tym nieco robit ;-). A co sa tyka toho pripominania zo strany Tvojej priatelky - to je normalne, my zeny to viac prezivame a viac sa rypeme vo vztahoch a problemoch, chceme to rozpitvavat, co teda chlapi nemusia :-).