Strach z prace?

To som rada, Makarona, že máš dobrý pocit. :-) Takže ti názorne ukázali, ako sa navliekajú plachty? Ja som to tiež občas v jednom Domove robila, ale tam to robili tak, že na rohoch robili uzly a ja som na to nemala silu zaväzovať ich, nešlo mi to, tak buď to za mňa urobili alebo som to nechala bez uzlov. A tiež tie froté naťahovacie plachty - no tie som tiež nemala silu naťahovať, ja som sa pri tom tak zapotila a ešte sa mi to aj nepodarilo, vždy mi museli pomáhať. Keby som takto robila niekde v hoteli ako zamestnaná, tak ma určite vyhodia. Nehovoriac o tom, že to treba robiť rýchlo. Rýchla práca mi nejde, všetko robím pomaly. :-(

Lenora - no, to je pravda, ze pri tychto druhoch prace je velke riziko podvodu, preto som nikdy nepristala na nieco, kde odo mna ziadali peniaze. Tato vypomoc v e-shope to bolo naozaj o velkom stasti pre mna, nikdy by ma nenapadlo, ze nieco podobne budem niekedy robit. Nie, telefonicky nevybavujem a opat zhoda :)). Tiez som strasne nervozna, ked s niekym mam telefonovat..Nechapem tomu..Ale dala som si za ciel, ze sa budem prekonavat.

No a teraz trosku ku dnesnemu prvemu upratovaciemu dnu :-). Rano som bola dost v strese, ze ci to bol dobry napad..Ale hned ako sme tam dosli, tak nas privital pohodovy, vesely kolektiv a cast mojej nervozity hned opadla :-). Horsie to bolo uz pri praci..Nikdy som nevedela navliekat plachtu..A dnes som bola prinutena :-D. Zozaciatku som nevedela, co mam robit..Ale uz po 3. chatke to bolo v pohode..Zajtra ideme zas, tak snad to bude zas o nieco lepsie. Ale tesi ma ten pocit, ze nieco robim a trosku si privyrobim :).

Áno, Makarona, pre nás je najvhodnejšia práca z domu. Čo som ja už všetko vyskúšala v tomto smere! A nikdy mi nič nevyšlo, všetko boli podvody, vďaka ktorým som prišla o veľa peňazí alebo som proste príliš hlúpa na to, aby sa mi v tom darilo. A vidíš, tiež si sa dostala k tej práci po známosti, čo je veľká výhoda mať niekoho, kto ti pomôže. Ja nemám žiadne známosti, kto by mi niečo dohodil, asi je to tým ťažšie v mojom prípade, že poznám veľmi málo ľudí, s ktorými komunikujem, pretože nie som spoločenský typ, no a tých zopár ľudí, čo poznám, mi tiež nemajú ako pomôcť, nie je to v ich moci.
Predpokladám, že vybavuješ tie objednávky aj telefonicky? No a to by bol pre mňa obrovský problém. Telefonovania sa bojím tuším ešte väčšmi než priameho kontaktu s ľuďmi. Je to čudné, ale mohla by som ti písať také situácie s telefonovaním, že by si nechápala. Pre normálnych ľudí proste úplne nepochopiteľné. Jedine s písaním nemám problém.

MamaM - rado sa stalo. Je od teba velmi pekne, ze sa snazis svoju dceru pochopit, pretoze mnohi rodicia si, zial, okrem svojej prace nevsimaju nic ine. Ak mozem povedat za seba, ja som taky, clovek, ktory sa ku vsetkemu preto vracia a nevzadava sa, pretoze potom nemam vnutorny klud. To ma nuti robit veci, ktore ma mozno aj nebavia a nejdu mi, ale ked nieco musim spravit, tak to spravim. A ak myslis tymto jej nevydarene skusky, tak to bude podla mna tym, ze sama si uvedomuje, ze dnes je niekedy velmi tazke najst si dobru pracu s VS, nie to bez nej. A s tym ucenim, mozno bude problem ten, ze ma problem sa sustredit..Mozno nieco stale odvadza jej pozornost a nevie sa na to dostatocne sustredit. Ja mavam tiez casto tento problem :/. Sadla som si uceniu a miesto toho, aby som vnimala, co citam, myslela som napr. na chalana, co ma trapil a pod. len nie na ucenie..A psychiatrovi urcite nie, ale psychologovi, ten myslim, ziadne taketo lieky nepredpisuje, len by jej mozno pomohlo sa s nim porozpravat, ak sa hanbi pred tebou. Nepoznam ju, tak tazko poradit, ale najskor si myslim, ze je nieco trapi, mozno mava depresie, tie cloveku neskutocne vysavaju energiu a zivot z neho a potom sa mu nic nechce..Viem, o com hovorim :/..A nahodou neberie HAK? Pretoze na mna strasne aj to posobi na psychiku. Ak chces, kludne mi napis na moj mail - ilegal_copy@azet.sk a mozeme si o tom popisat, snad ti trosku pomozem :-).

Lenora - zasa som sa v tebe nasla :-)). Ja som tiez studovala to, co ma v podstate nejako nebavilo, ale chodila som tam len preto, ze tam chodila aj kamoska a mala som tam fajn spoje..A na VS som si dala pokracovanie v tomto odbore..A presne tak, ako pises, v zahranici by som bola uplne stratena, nedokazem si to ani predstavit. Pre nas sa asi najviac hodi praca z domu :-). Len je k tomu tazsie sa dostat. Ja som mala obrovske stastie, ze byvaly mi dohodil vypomoc v e-shope, vybavujem vlastne objednavky a komunikujem so zakaznikmi, co je niekedy trosku stresujuce, ale da sa to vydrzat. Nezarobim si vela, ale mam aspon na moje zakladne vydaje, co je kozmetika a oblecenie :-). Skus sa pooblhliadnut po niecom podobnom, nejaka praca na doma, popytat sa znamych, ak napr. podnikaju. Uz len to, ze budes v domacom prostredi ti doda trosku odvahy :-).Dakujem, si velmi mila :-). Urcite dam vediet, ako som dopadla :-).

Makarona, to, čo som študovala, ma vôbec nezaujímalo. Na tú školu som išla len preto, že bola blízko môjho domova, čo mi veľmi vyhovovalo a to bolo najdôležitejšie, pretože som veľmi naviazaná na svoj domov a cítim sa strašne stiesnene, úplne stratená a bezmocná a nešťastná, keď nemôžem byť každý deň doma, keď nemôžem domov dochádzať. Tak som bola aj v Čechách za prácou, no nevydržala som to tam, po týždni som sa vrátila. Som človek, ktorý radšej ujde, ako bojuje. Na boj nemám síl, lebo všetko zastrie strach. Tak mne je úplne jasné, že ani pre teba by nebolo vôbec vhodné ísť do zahraničia a tam byť hodená do vody. Ešte horšie by si sa cítila, viem.
Aspoň to je pozitívne, že tam v sobotu ideš s kamarátkou. :-) Držím ti palce, aby si pri tom upratovaní bola šikovná. :-) Potom sa môžeš podeliť so skúsenosťou, ako to dopadlo.

makarona, ďakujem, že si mi napísala na mojú tému "Neschopná dcéra". Rada by som svoju dcéru pochopila, možno by si mi vedela vysvetliť, čo sa v nej asi odohráva, prečo sa usiluje pokračovať v úlohách, ktoré nezvláda. Veď život je plný neúspešných pokusov, zažívame ich všetci, tak prečo sa trápiť a prečo tvrdohlavo dokola robiť práve to, čo mi nejde. A prečo jej vlastne tá škola nejde, keď je to naozaj múdre dievča? Nechcem s ňou behať po psychiatroch, pretože lieky, ktoré by jej predpísali, by jej možno skôr uškodili ako pomohli. Ale fakt je, že jej správanie sa vymyká z normy.

Tak idem hladat sportovca..:-))
Lenora - tiez si predstavujem situacie a citim pri nich uzkost..Napr. tuto sobotu ma caka s kamaratkou brigada - ideme upratovat chatky..A uz mam stresy..Ze so mnou nebudu spokojni, ze to nebudem vediet robit a pod. Ale povedala som si, ze to aspon skusim. Ja som este nikdy nebola na osobnom pohovore, ale ked si ich uz par absolvovala, tak vies asi, ako to prebieha, tak si mozes pripravit odpovede na klasicke otazky. Mozem vediet, co si vystudovala? Mozno ked si najdes pracu v tvojom obore, budes si viac verit.

Makarona, pravdaže som skúšala sa aj usmiať, aj si priznať, ako sa cítim, nikdy to nepomohlo, neviem, asi som pôsobila vždy neprirodzene. Ja sa situácií vopred bojím a predstavujem si rôzne nepríjemnosti, ale dokážem sa predtým aj upokojiť, lenže keď som už priamo vo víre tej udalosti, je to ešte horšie, vtedy sa môj strach práveže ešte zintenzívni a dopadne to horšie ako v predstavách. Tak ty sa môžeš tešiť, že to máš lepšie v tomto ohľade.

makarona lebo sportovci neanalyzuju :-)) treba sa nieco naucit.

Veru..vzdy nieco musim analyzovat, pitvat, babrat a riesit..:)..nikdy nebudee uplne spoojne, co uz.. A preco sportovca? :))