Som síce mladá ale velmi utrápená.Mám 17r.Na základnej škole som si prešla šikanou za moj vzhľad , neustále narážky nato aká som škaredá , jediné čo bolo na mne fájn bola moja štíhla postava. Na strednej som spoznala chalana,bol úžasný , prežili sme si krásne chvíle ale nastal zlom, rozišli sme sa, trpela som ako nikdy, pribrala som , začala fajčiť.. A vyzerala som ako prasa. Znovu prišli narážky na moj vzhlad -na moju postavu,tvár všetko . Moja jedina prava kamaratka sa odstahovala do Anglicka s rodinou a ja som znova prežívala hrozné obdobie.Taktiež sa mi zhoršil vzťah s rodičmi,pokazila som si výsledky v škole. Prišli dalšie zlozviky a bolo toho už vela . pomysliac nato aká som škaredá , bez priatelov som bola psychicky na dne. Vlastne stále som.Ale nikdy som to nedala najavo ! A teraz ? Je leto a ja sa nikam nechystá , nemám ani priatelov , nikam na dovolenku (sme chudobnejší) ... Chcem zmeniť svoj život : schudnúť,prestať si okusovať nechty,nájsť si priatelov , chodiť do prírody,nesedieť len doma... Pretože inak môj život nebude mať zmysel,musím si trošku zdvihnúť sebavedomie.. Chce sa niekto pridať ?.. Zažil niečo podobné ?..
Nespokojná so životom-začinam odznova
ja som na tom podobne, s tym rozdielom, ze skor nemam chut sa menit.....keby som chcel tak mozem hned napisat niekomu ze chcem ist von ale ja skratka nechcem lebo ma to nebude bavit aj tak.....ale som chudy, lenze furt mam mastne vlasy, furt hundrem ze chcem byt mrtvy, neznasam farby, chodim len v ciernom alebo sivom, najlepsie sa citim vo svojej ciernej smradlavej mikine, nehybem sa, nesom nicim zaujimavy pre mlade dievca.....a vies co je divne.....ze som najlepsi kamarat zeny, ktora je narcistka, vecne vesela, upravena, mimoriadne atraktivna, spokojna, optimisticka, plna zivota a inteligentna........vzdy ma povzbudi, zijem len z jej podpory ak o nu pridem budem zase taka troska ako som bol....
Chod von behat kazdy vecer alebo ako ti to vyhovuje, tak budes von, budes sa hybat, a pomoze to tvojej postave.....nechty si okusujem aj ja, som cely krivy ale to nevadi nemusis s tym prestat.....a priatelov, s tym ti ja neporadim ale par mesiacov som fungoval uplne sam a citil som sa vtedy silnejsi ako teraz lebo teraz viem, ze som na niekom zavisly....vtedy som bol sam a necitil som sa zle....teraz uz hej
ja by som sa pridala...akurát že sa vždy niečo posere a hodí ma to späť.
