dobrý den ,chcela by som sa s Vami poradiť v jednej osobnej veci.Som s mojím priateľom dosť dlho,on ma požiadal o ruku,chce si ma vziať,ja ho ľúbim ,on mna tiež ,sme síce mladí ,ale plánujeme si spoločnú budúcnosť ,sme zasnúbení ...náš vek nie je podstatný....lenže som trošku na pochybách ,teda resp dosť a ničí mi to zdravý rozum ....on je charakterný ,zodpovedný človek ,ktorý je rodinne založený ,je ku mne dobrý ,milý,nežný ,naozaj aj inteligentný človek ...vidno naozaj ,že ma miluje ,lenže je tu jedna vec ,má psychické problémy ,nervové,nespáva ,trhá mu s viečkami ,už teraz v mladosti má veľké zdravotné problémy ako napríklad vysoký krvý tlak,je workoholik ,ale nedá si povedať ..zažili ste niečo podobné ?chcela by som sa s niekým porozprávať ,kto zažil niečo podobné ,alebo rovnaké ...kto si vzal takéhoto partnera ...či to veľmi ovplyvnuje dobré manželstvo ,alebo ako to je ?čaká ma vôbec s takýmto človekom budúcnosť ?????chcela by som radu,možno podeliť sa o vaše príbehy,ak ste niečo takéto zažili ..lebo ja si naozaj bojím raz vziať človeka ,ktorý už teraz je tak veľmi poznačený životom a mal hrozne ťažký život (kvôli svojej rodine) ...mám od neho utekať ,alebo ?
Mám si ho vziať alebo nie ?
Natusa,
Jeho psychicke problemy ustupili, ked odisiel od rodicov a zacali sme byvat spolu.
Co sa tyka zdravotneho problemu, takmer 2 roky som ho zivila, pretoze pri hladani prace sme museli brat ohlad na jeho zdravotny stav. Momentalne sa mu to nezhorsuje, ale to ukaze cas.
Teraz sme zobrati rok a pol,ale byvame spolu takmer 4 roky. Nikdy som svoje rozhodnutie neolutovala a neolutujem.
On je uzasny, milujuci muz. Dal mi viac lasky a pozornosti, nez cela moja rodina dokopy.
Niekedy to za to stoji...
ahooj :) neviem ci Ti prisiel mail, som zufala, odoslala som ho, ale nemam ho v odoslanych :D katastrofa... :D
...nerozhoduj sa ;) ono sa to rozhodne samo.ved predsa TY si sa uz rozhodla a dajak to je teraz uplne inak nie? asi je nejaky dovod preco nie/ste spolu..ma to urcite svoj zmysel..snaz sa za kazdu cenu neriesit to,uz si sa toho nariesila dost a co z toho..treba zmenit pristup ;) zacni robit presne opacne, ako do teraz :D ze co to spravi :P a ver tomu, ze nie je vetko take zle ,ako vyzera...mozno budes na to raz spominat :)
moje sklamanie je také obrovské,že ...nemôžem s tým žiť ,si niekedy myslím
idem ti odpisať na mail
slniecko dakujem ti velmi pekne za podporu,ty si vzdy taka optimistka :)naozaj chcela by som byt ako ty :)
mam to nehorazne tazke,neviem ,co mam robit ,jeden den lepsie ,na druhy horsie ako zle,som uz vazne v koncoch...ja sa nemam ako rozhodnut :( vsetko je v mojom pripade jasné dopredu,ze ho musim nechat,aj ked nechcem v skutocnosti :(
ahoj Natuska :) mne prave napadlo, ze asi najvacsi problem je to ,ze od vztahov mame vacsinou ocakavania a potom, ked to je inak, tak sme strasne sklamani...asi by bolo dobre nic necakat a potom byt spokojni s tym co je...:)ale to je tak so vsetkym, ze cim viac sa tesis, tak tym istejsie sa na tom nieco pokasle....ale kazdopadne si dosiahla uspech, ze Vasi to nechali na Teba a netlacia na Teba...mozno je to dobre a skutocne nebudes ovplynovana a prave preto sa Ti mozno bude lepsie rozhodovat.aj ked Ti verim ako sa citis...presne vie..ale vies co mna tesi?to, ze po burke opat vyjde slnko, cize aj po tomto horsom obdobi bude opat krasne..;) btw mas mail :)
baby,ako sa máte ?ako sviatkujete ?ozvite sa :)
ja stále po starom,šaliem sama zo seba :(neviem čo so sebou mám robiť,mám teraz toho strašne ,strašne veľa :(všetko sa na mna sype :(nemám už nervy na nič ..niekedy sa cítim dobre ,niekedy naopak,napríklad včera večer som plakala zase niekoľko hodín vkuse,kvôli tomu,aký vzťah mám s ním a ako ďalej som zúfalá z toho všetkého-lebo viem,že s ním byť nemôžem,že si ho nemôžem nikdy vziať ,ani sa nanho viazať,nie je to pre mna muž,ale zase na druhej strane -je mi s ním teraz dobre :(:( čo teda mám robiť ?idú ma "zožrať " zaživa mnoje myšlienky,ktoré mám,naši sa už prestali starať konečne ( ale na aký dlhý čas ?to neviem sama),ale nestarajú sa ,nechali to na mna konečne,ani mi ho už nezakazujú,lebo veria,že sa rozhodnem správne ( že ho čo najskôr nechám),najviac ma trápi,že nemám ich požehnmanie v tomto vzťahu,a mne vždy išlo o to,aby to požehnanie tam bolo z ich strany,aby mali môjho nastávajúceho radi ako svojho syna,naivne som si myslela,že ho budú mať radšej ako mna ,lebo viete ten chalan je lepší ako ja sama ,je poriadkumilovnejší ako ja,zodpovednejší,a mne naši vždy vytýkali,že taká nie som,a som si teda myslela,ked ho ešte nepoznali,že akí budú šťastní,že ho mám :(:( ale všetko,všetučko je opačne :(:(a som z toho na nervy :( ked mám byť úprimná ...všetky sny sa mi rozplynuli v jednej jedinej chvíľke :( bolo to príšerne ťažké obdobie v mojom živote ,stále trpím už 3/4 roka a ja neviem dokedy ešte tot vydržím :( naozaj neviem ,tlaky zo všetkých strán ,a ja neviem,,ako dalej ..potrebujem nutne nejakú zmenu,zmenu ktorá v šak príde z môjho vnútra ...ale môžem "čakať " aj do súdneho dna ,nič také nepríde ....ja sa neviem rozhodnúť ..
matyo on by ani tak nezdrhol :D:D
jajka ja to mam tiez take doma,ako opisujes,nikam ma nepustaju skoro,nic proste,aby sa mi cosi nestalo a tak :( a tiez to mam strasne tazke :(:( ale zvykla som si uz na to :( a ked aj kdesi idem tak neustale relefonaty ..proste uz som si zvykla a aj moj priatel :)
a preto vzdy som doma pred 22 :):)
slniecko mas pravdu ....vo vsetkom -inak napisala som ti mail ..este vcera ..precitaj si ,zaujimave citanicko v kazdomn zmysle ...
a co sa tyka toho -chcem sa od neho odputat ...baby ,chcem,prisaham ,ze cchem ,mala som dva mesiace tu volu,ze ho nechcem ani vidiet,ale dnes ?ach ...vsetko je opacne :(:( vidim ho,staci ,ze citim jeho vonu a vnimam jeho oci a dokonca dnes sa mi vkradla do mysle taka myslienka ,ze .." tento bude tvoj manzel,je ten pravy " ...je to normalne ?a preboha ..co mi vsetko spravil :( asi nie som normalna
myslim ze viem co myslis, prave preto treba mat odstup a osamostatnit sa. niektori rodicia ti nechavaju priestor na vlastne myslenie, ini bohuzial nie a tak nemozes robit vlastne chyby a poucit sa z nich
keď sa s ním chceš rozísť, myslím že by mu malo stačiť, keď mu dáš prečítať tieto bludy čo tu vypisuješ a chlapec zdrhne aj sám ; )
jajka, ja to vsetko chapem...vravim, ze nejde o tom postarat sa sam o seba, to sa da zvladnut, ked clovek musi, tak sa nauci a zvladne to velmi rychlo a uspesne...skor ma zaujima to nejake citove puto, ze si na nich naviazana ,vo vsetkom ich respektujes, ich nazor velmi ovlyvnuje Tvoje rozhodnutia a konanie...jednoducho ked Ti tvrdia, ze Tvoje rozhodnutie je pre Teba zle, ze musis posluchnut ich.a Ty mozno aj vies, ze maju pravdu. no chces sa tomu vzopriet len koli tomu, aby si si mohla spravit podla seba.aby si mohla rozhodovat o sebe sama..a pokial by si robila svoje rozhodnutia aj vo vaznych veciach a oni by to brali ako zradu, ze ich nepotrebujes, robis im napriek..a v podstate jedine o co tebe ide, je len rozhodovat uz o sebe sama aj za cenu toho ze sa popalis...neviem ci rozumies co myslim...je to ako keby urcite psychicke vydieranie..ale co sa s tym da spravit, ak chces ostat s nimi zadobre a tvoje vysvetlovania nepomozu?...mas moznosti bud robit podla nich alebo ich vymazat zo zivota. volis mensie zlo a posluchnes ich aj za cenu, ze urcitym sposobom tym trpis.
Natusa, neboj sa toho ako zvladnes internat a postarat sa sama o seba..pojde to, to bude ten najmensi problem :) a predsa domov mozes chodit kazdy tyzden...neboj sa toho, to je po prve daleko a po druhe, nebude to take strasne, ako sa obavas :)
