Zdravim.
Pred rokom aj nieco som sa spoznala s jednym mladim muzom. Zacali sme sa stretavat, chodit na prechadzky,kupaliska, travili sme spolu nas volny cas a zazili spolu pekne chvile. No vsetko sa zmenilo , ked mi oznamil, ze po lete odchadza za rodinou byvat do zahranicia. Mala som pocit, ze sa mi zrutil cely svet. Vtedy som pochopila, ze ho naozaj lubim. Ale nevzdavala som to. Bojovala som do posledneho dna, i ked som vedela ze aj tak odide. Predsa som vsak v sebe nosila aj nosim tu nasu "zensku intuiciu" ze raz bude aj tak moj. Sice zapieral svoje pociti, vravel, ze ku mne neciti nic viac. Citila som vsak, ze to nie je pravda. Myslim si, ze sa aj bal, pretoze predtym mal 2 rocny vztah, ktory skoncil velmi nepekne. Akokeby prestal verit, ze to moze skoncit aj inak, nie len rozchodom. On odisiel a ja som sa velmi trapila,prezivala som preplakane noci dni,nic ma nebavilo. Cela bez chuti do zivota. POstupom casu to bolo lepsie, za ten rok som si nasla aj priatela. A vak rozisla som sa snim, pretoze som ho nedokazala lubit. Myslela som si, ze to hrozne obdobie je za mnou, bohuzial nebolo. Ten cit k nemu som len potlacila niekde vo svojom vnutri. Obcas som si s nim aj co to popisala cez facebook ale musela som mu prestat odpisovat, lebo tie spomienky, zazitky s nim sa znovu a znovu vraciali a zacalo to boliet. Teraz je to take iste. Ked vidim, ako sa pary prechadzaju po parku, spomeniem si v momente na nas, ako sme aj my raz tak isli, rozpravali sme sa, smiali a ja som mala pocit, ze mi nic nechyba. No napriek tomu vsetkemu, vsetkej bolesti, placu, ja stale v sebe citim, ze cez to vsetko on bude moj. Neviem, ci som len taka naivna a verim svojim snom, ale zatial vzdy ked som mala takyto isty pocit, skvor ci neskvor to tak aj bolo. Co si o tom vsetkom myslite vy?
PS: nie som ziadna 14rocna pubertiacka! Mam 22 a on tiez.
Intuicia alebo len beznadej?
sway: veru, je fajn, ked vies, ze niekto ma podobne problemy ako ty. Sice este nic nieje iste ci sa vrati alebo nie, ale aj keby ano, urcite to nebude take ako napr.: pride, stretneme sa, uzmierime sa a budeme pokracovat... to urcite nie!. Za ten rok sa toho vela zmenilo.. ja som sa zmenila, on sa zmenil, vsetko sa zmenilo. Vsetko, len nie moje city k nemu. Cize aj keby nakoniec bol z toho happy end, urcite to nebude lahke. Bude to uplne novy zaciatok, nove nadobudnutie dovery,citu,komunikacie,vsetkeho...
layla20 Chapem tvoje emocie:-) ale dam jednu radu,skus ich teraz podrzat v sebe az kym nezosilneju do takej miery,ze sa stanu realitou:-) Je ok,ze si sa tuna podelila,aspon som aj ja mala prilezitost si precitat o niekom,kto zaziva nieco podobne:-)A ostatnym neprajnikom nedaj sancu aby ta zlomili..Nech aj tvoj priatel je na rovnakej urovni,lebo inak sa vsetko rozplynie a budes musiet zosilniet tvrdym sposobom.Si pripravena? Ja som.;-)Drzim palce.
Deee.. veru:) presne to sa mi stalo, ked som ho nahodou stretla. Zabudla som v tom momente aj ako sa volam.
Ano, cakam aj so zlym koncom, s tym som uz zmierena, ze aj tak to moze dopadnut. Predsa vsak po tomto co mi napisal, v duchu som si povedala, ze ta bolest a vsetky tie sny nakoniec stoja zato. Mozno sa mi aj oplatilo cakat, mozno nie:)
sway: dakujem ti :) naozaj je to divne, priam az neuveritelne.. akokeby to padlo zrazu z neba.. aj tak nechcem predbiehat udalosti, nic nieje iste, no predsa malu iskricku nadeje som dostala do duse :) ..
No vidíš :-) ešte sa ti aj vráti, a môžete pokračovať, aj ja som mala priateľa, kde to ostalo nedokoncene a som si ista, že keby som ho teraz stretla, tak sa na mieste rozklepem ako pubertacka, prestanem dychat a zabudnem asi aj rozprávať... Pekne spomienky sú veľmi silne a zvlášť ked si k nim ešte niečo prisnivas :-)
No, ale ak by to aj neskončilo dobre, musíš veriť, že na teba čaká ešte niečo krajšie, ja som si potom našla manžela, ktory je taky úžasný, že pri ňom dodnes nedycham :-)
layla22 woooow si hviezda:-D Je to divne,ale tesim sa s tebou..
Vystihla si to sway :) ... " zabija, ale aj nabija" .. pretoze vzdy ked som mala pocit, ze s tym uz prestanem, nebudem sa trapit.. tak som si povedala, ze co ak nahodou? a verila som dalej aj verim .. Aj teraz. Pisali sme si a on povedal, ze uz nerobi, pretoze ide na SVK. Trosku ma to zaskocilo, pretoze kvoli mesiaci-dvom predsa neopusti stalu pracu. Nedalo mi to, tak som mu polozila otazku " ides sem nastalo, ked si nechal pracu?" a on nato: "este neviem, ale vyzera to ze ano". Sice nic mi nezarucuje, ze ak by aj prisiel znovu sem byvat, ze budeme spolu, no aj tak mam z toho dobry pocit, ze po dlhom case sa konecne obratila dobra karta na mna:) .. a dakujem vsetkym za rady, nazory, skusenosti, ktore do fora pisete :)
Skus to pouzit vo svoj prospech ako naboj,ktory ta prinuti ist do predu aj ked tam budu neprijemnosti..zivot je zly,treba mat taketo zazitky;-)Moj osudovy ide okolo sveta na rok,mozno 2..A nemame ziadne sluby.Zabija to,ale aj nabija.A ak ho milujes,treba ho nechat ist.Vzdy ked prezijes nieco moc pekne,musis zaplatit dan,ktora moze byt casto krat krutejsia ako prezitok:-) Ale to je zivot.
layla: mne sa toto stavala predtym este takisto, ale potom v jednom momente to bolo vsetko prec. Dufam, ze aj ty prides do takeho stadia....
system: takze aspon vieme ake to vsetko tazke je.. mozno ano :) treba byt aj realista, to je pravda ale nie je nic krajsie, ako ked sa ti splni tvoj vytuzeny sen :)..
ShaulaThalit: viem.. lenze mne sa stalo ine. on totiz to chodieva raz za cas na mesiac-dva na SVK..Tiez som ho stretla. Stalo sa mi vsak nieco uplne ine ako tebe. V momente, ked som ho zbadala, srdce sa mi rozbuchalo, telo sa mi az zachvelo a ja som uplne zmeravela. Zastavili sme sa pri sebe, prehodili par slov, pretoze som sa ponahlala do prace.Vtedy som uz bola z toho mierne vonku. Aspon som si to myslela. Ale stacilo len jedine stretnutie na par minut, jedno slovo a bolo to vsetko spät.
Mozno sa natom za par rokov uz len "pekne" usmejem, avsak teraz to nejde.
