Dobry vecer, neviem co vlastne cakam, ale asi sa potrebujem zverit. Dalo by sa povedat, ze sa nemam na co stazovat, mam pracu, zdravu dceru (sice v puberte a to je daco), novy byt, na vzhlad pocuvam len chvaly, ale...Sama to neviem pomenovat. Pred rokom mi zistili silnu alergiu na mliecnu bielkovinu,bolo podozrenie aj na celiakiu, ale aktualne ju nepotvrdili. Trapia ma caste bolesti brucha, hnacky, napriek tomu, ze drzim dietu. V podstate radsej nejem, lebo ked viem co bude nasledovat...Ak napriklad viem, ze niekam idem do spolocnosti, radsej nejem, aby som nemala brucho ako v 6 mesiaci. Asi 2 mesiace na sebe pozorujem, ze namam chut sa s nikym bavit, skoro sa prebudzam, bolieva ma hlava a stalo sa mi parkrat, ze mi z nicoho nic zacalo busit srdce, ako by mi malo z hrude vyskocit, v podstate bezdovodne mi je do placu. Neviem, ci to len tak vsetko na mna dolahlo (dcera v puberte, vyzivne som nevidela uz rok, starosti s financiami - aby som to zvladla atd). Velmi casto pocuvam, ako ma kamaratky obdivuju, ako to super zvladam, ale ja citim, ze nieco vo mne sa minulo a neviem si pomoct. Mam super maminu, ktora mi pomoze ked treba, ale aj ona ma svoje starosti. V praci podavam vykon za dvoch - ved peniazky potrebujem, ale NEVLADZEM. Chcem byt vesela, snazim sa, ale nejde to. Neviem, ci je to tym, ze tak strasne sa musim obmedzovat v jedle, alebo mam iny problem...tak som to zhrnula, dakujem :)
depresia, ci len vela starosti ?
squash
tak to je pravda, nacerpat silu do zivota...musim, inak neviem ako dalej
Ved to vyzivne...trva to 6 rokov, na pojednavania som chodila iba ja, musela nosit milion potvrdeni atd. rok platil aspon 80 eur(na 13 rocne dieta), pred rokom a pol bol podany navrh na zvysenie, priznali mu len 120, lebo vraj ja zarabam viac ako on... Skusala som si dat navrh na socialku, aby mi aspon daco platil stat, ale neuspesne..mam vraj "vysoky prijem" a nic "mi" nepatri, nemame jednoducho narok. Dcera ide od septembra na strednu, cize vydavky len porastu a ja si nepomozem. Vraj mozem podat trestne oznamenie, cize dalsie dokazovanie a stresy.
ak mas dlhodoby pocit smutku, tak ide o depresiu. ale to je normalna vec. nikto si nedokaze zachovat usmev na tvari a dobry pocit ak sa okolnosti v jeho zivote kazia. myslim ze mas dovod citit sa tak ako sa citis, cize v tvojom pripade nejde o nedostatocnu produkciu serotoninu. potrebujes len najst nieco, co by ta bavilo a kde by si nacerpala sily do zivota
Aj velke starosti mozu spustit depresiu. Najhorsi je dlhodoby stres, ktoremu si vystavena. Neda sa nejako schodne riesit otazka vyzivneho?
