Neskutočne. Má 43r. a vôbec sa o seba nestará. Neumýva si zuby, smrdí, od cigariet je celá zožltnutá, nestrihá si nechty, neupravuje, nesprchuje (tak raz dva krat za mesiac), vlasy ma mastne ulizane do copu vecne, v kuse chodi oblecena v tom istom. Raz za pol roka ju chyti ze ide kadernicke, da si spravit farbu, strih ale na druhy den je uz zase taka, ulize si to do copu - ma ich strasne riedke, maluje sa tak ze si silny nanos spiraly da a silnu ciernu linku dole takze vyzera ako matoha..hlavne ked ju vzapati ,,svrbi oko,, alebo nieco don padne tak si ho zmoli.alebo sa nenamaluje vobec miesto toho aby sa umyla nasprejuje sa hnusnou sladkou tazkou vonou z Ludovky co sa s tym smradom zmiesa.ked ju donutim nieco si na seba kupit alebo aj sama si kupi v sekaci/cinan (sporit na nieco poriadne nebude ani za boha, radsej da na cigarety) tak je to stale v skrini a oblecie si to co vzdy (vraj je tucna alebo to nema s cim skombinovat).
milionkrat som jej to uz vravela, kupila jej veci, chcela ju namalovat, vysvetlit jej to ale ona nic, vzdy ma niaku vyhovorku. to co si o nas znami alebo okoloiduci ludia myslia mi uz je jedno, ked som bola mladsia ma to ponizovalo dost ale teraz sa uz mne samej hnusi.co mam robit, zvyknut si?
Hanbim sa za mamu
keby je to moje decko tak ju aspon vytrepem po zadku nech sa spamata ale je to matka, ked zvysi hlas tak uz viem ze dalej nemozem.
byvame v rodinnom ale tolko roboty nema, mame to podelene vsetci. zvacsa len sedi a pofajcieva. a von???neexistuje. nikam nechodi. ani ju nedonutime. nechce. ze nech ideme ked chceme ale ona nepojde. na ziadny vylet. ked uz nam to navela slubi tak v ten den jej je ,,zle,,.zvierata mame ale ona si ich pohladka a viac ju nezaujimaju.iste, da najest ale zeby ich milovala sa povedat neda.
sportovat nebude, nevladze. na bicykel ma vysmeje, to uz sa ani nepytam a ked jej poviem nech sa aspon prejde tak nie. nechce sa jej, nevladze a ani ju to nebavi.
Odides, zide ti z oci, ale bude ta to zozierat este viac. Asi na nu musis velmi pomalicky, aby si nevsimla, ze na nu v niecom tlacis. Neviem ci zijete v dome ci panelaku, t.j. ci ma doma kopu roboty, ci len tak sedi pred telkou.. Ak je skor unudena, vymysli jej nejaky program. Mate nejake zviera? Neostava doma dlho sama? Mavate nejaky spolocny program? Musis na nu urcite pomalicky, nie ze raz za rok ju prinutis ku kadernicke. Lasne, ze sa tam prinajmensom citi trapmne pri tych vyondulovanych slecinkach.
Nieco si vymysli na nu napr. (neviem ci chodis do skoly, ci do prace)ze si unavena, vycerapana, ze sa potrebujes trochu hybat na vzduchu, ale sama sa bojis len tak behat, ci by nesla s tebou. A chodte len tak parkrat do tyzdna podvecer sa prest niekde za mesto, pol hodka.Privedies ju na ine myslienky, otvori sa ti..
Tak ako mozes tvrdit, ze ma depresie, ked sa nelieci na psychiatrii? Videla si uz skutocne depresivneho cloveka?
Ak tvoja matka nema v sebe motivaciu nieco zmenit, tak ty sa mozes aj rozkrajat a nic nezmenis. Jej to takto vyhovuje, keby nie, tak uz davno sa pokusi o nejaku zmenu. Bud sa s tym zmierisa ostane to status quo, alebo sa rozhodnes odputat a pojdes si svojou cestou. Ale ty tu zmenu za nu nedokazes urobit, pretoze je to len a len jej volba.A co sa tyka hygieny, ak byvate spolu, musis byt nekompromisna.
No ked ona sama nechce tak jej asi tazko niekto pomoze ked sa to nepodarilo ani vam.No a co sa tyka teba tak teda asi si musis len zviknut ale ak sa ti to nepodarilo uz doteraz tak to bude asi tazke predsa je to tvoja mama.
nie boze to nie. na psychiatrii nie a keby jej poviem nech navstivi psychologa tak akurat ostane neprijemna. ohromne je ze ked ma prist niaka navsteva ako zrazu ozije, aka je prijemna, vesela, mila, proste pretvarka.
Lieci sa na psychiatrii?
ale co ma s tym ci odidem z domu?prinesie jej to radost do zivota a zacne o seba dbat?tym sa problem vobec nevyriesi. nic sa nestalo.
depresie ma odjakziva. kedysi boli strasne silne. teraz su tiez ale aspon uz stale nespi.vzdy taka bola, vlastne pockat...na fotkach ked som bola este dieta taka nebola, bola tam pekne oblecena, krasna...ale co si pamatam ked uz som zacala taketo veci vnimat tak taka bola. mna to nechytilo lebo neviem, asi som videla spoluziacky v skole, alebo som dostatocne socialna. neviem. brat take sklony mal, kolkokrat som mu nadavala nech sa ide umyt, mama bola ticho, boli dost nasrani na mna ale aspon ako tak som ho donutila. nic take strasne v rodine sa nestalo, hej boli financne problemy, aj horsie situacie ale nie zas take zle. pracuje, robota ju depta, su tam zle pomery, sef ich ponizuje a robi za minimalnu mzdu. dlhe roky robila nocne, to uz by nezvladla teraz takze taku robotu si uz nemoze hladat a na ostatne jej nikto neodpisuje a vie ze v takom veku si uz nic nenajde. aj to ju urcite depta.
