Tak neviem ani ako začať. Asi len potrebujem prefackať. Ide o to, že som mala vzťah 4 ročný. Ten skončil, nikdy som sa v tom chlapovi nesklamala, ale dokázala som mu veriť. Teraz mám polročný vzťah. Tiež som zamilovaná, šťastná, dá sa povedať, že všetko klape. Až na jednu vec. Hovorí sa, že dôvera je vo vzťahu veľmi dôležitá. Ale ja nedokážem tomu človeku dôverovať. Všade na fórach čítam akí chlapi sú, ako podvádzajú, že my ženy to máme tolerovať, po ničom nepátrať, neriešiť. Ale ten môj študuje o pár km ďalej, teraz cez prázdniny sme spolu, ale predtým čo sme spolu chodili, viem ako sa správal. Večerné diskotéky, ženy, alkohol. Pri mne sa správa normálne, vyhovuje mi vo všetkom, viem, že ma zatiaľ nepodviedol, ale nejak sa neviem cez to preniesť, a užívať si vzťah, keď v tej druhej osobe nemám dôveru. Keď sa pozerám okolo seba (teraz neviem či to len ja mám také šťastie), ale nepoznám pár, ktorý by bol ozaj šťastný. Keď sa aj zoberú, vyhľadávajú čo najviac možností ako byť od seba. Snažím sa po ničom nepátrať, nepýtam sa ho čo robí a keď mi to aj sám povie, niekedy zistím, keď sa preriekne, že si píše s kamarátkami a pod. Na tom nie je nič zlé, len keby im nepísal, že sú kočky, pekné a či prídu do baru...Možno som len hlúpa a žiarlivá. On nevie o mojich pocitoch, ale ja už chcem začať ľuďom normálne veriť, ale neviem či v dnešnej dobe sa to ešte dá.
Dôvera vo vzťahu, dá sa ľuďom vôbec veriť...
To je pravda, snažím sa nedôverovať ľuďom na 100%. Len ja som práve ten typ človeka, ktorý sa snaží byť vždy a všade úprimný, aby si ľudia mohli povedať, že sa na mňa dá vždy obrátiť. Preto sa dosť často zamýšľam nad tým, prečo som za celé tie roky zatiaľ nenašla ani jedného podobného mne. Tiež mám nejaké city a keď sa niekedy sklamem, trápim sa, preto neviem ako to inak riešiť, nedokážem sa pri partnerovi uvoľniť, povie mi niečo a mne len z jedného ucha dnu, z druhého von, aj tak si o tom myslím svoje. Nechcem už takto žiť, niekedy mám pocit akoby som sem nepatrila :)
Vierka, podla mna nie si hlupa, ani prehnane ziarliva. Len chces byt stastna a pre svojho partnera jedina. A to nie je nic zle, ale uplne samozrejme. Vela ludi si pod vplyvom filmov, telky, bulvaru a nezodpovedneho zivota inych ludi znizilo svoju hranicu moralky. Snazia sa tvarit, ze o com neviem, to ma nepali, kazdy moze byt neverny, flirtovanie je ok, 20 partnerov pred svadbou a aspon 5 po svadbe je ok a podobne kraviny.
Vsimni si, ze v mediach, ani na forach sa o stasti a plnohodnotnej laske nedocitas. Lebo to nie je take zaujimave ako negativnejsie temy a najma temy, ktore vyvolavaju diskusiu, reakcie, pohorsenie a pod. Ludia, ktori su v tomto smere stastni nepotrebuju o tom zakladat fora a clanok o dokonalom manzelstve ci partnerstve by bol nudny, navyse vyvolal by aj tak len mnozstvo zavistlivych a neprajnych reakcii od ludi, ktori tak neziju.
Pises, ze vo svojom okoli ani nepoznas ludi, ktori by boli vo vztahu uplne stastni. A mozno si si ich len nevsimla. Tiez som mala take obdobie, kedy mi pripadalo, ze normalny vztah sa v dnesnej dobe neda najst. Ale nastastie, nie je to pravda. Mam okolo seba mnoho znamych, ktori su v manzelstve i ako partneri spolu stastni (jasne, ze je mnoho aj tych, co nie su) a tiez k nim patrim. Ono je to dost casto o tom, ze ludia v prilisnej zamilovanosti zabudnu na rozum a prehliadaju chyby druheho. Potom nejako pride svadba, kazdy ma ine predstavy o zivote a bum - je tu problem, necitia sa byt stastni.
Aj ty pises, ze priatela mas rada, si zamilovana, ze aj vsetko klape, ale necitis doveru. Toto nie je plnohodnotne stastie. teraz mu v zavane bezhranicnej lasky prepacis, ze si pise s inymi babami, venuje im komplimenty a pod. Ale bude to ok aj o par rokov, ked sa jeho pristup nezmeni a u Teba opadne zamilovanost, vztah prejde do vaznejsej roviny a pod.?
Ludom mozes verit, ale len malinkemu percentu v Tvojom okoli, lebo vies: kazdy zije za seba, pre svoje dobro... Tvoj priatel sa tesi peknym babam, je rad v ich spolocnosti, ma rad aj Teba, zrejme Ta nepodvadza, ale myslienka na to, ze nie si pre neho jedina naj, je nanic. Skus mu o tom povedat, uvidis jeho reakciu. Nekontroluj mu vsak chaty, maily a pod., kym on sam nedospeje do stadia, ze chce len jednu jedinu zenu na svete (mozno Teba, mozno pride ina prava), je Tvoja namaha zbytocna. Neboj sa pozriet na vas vztah kritickymi ocami a uvazit, ci vazne stoji za to... lebo zatvaranie oci pred problemami generuje nestastne manzelstva a nevydarene pary...
Ludia sa prilis definuju cez druhych a su emocne a psychicky od druhych zavisli. Preto to potom vypisuju. Clovek by mal byt vnutorne nezavisly, ako to len je mozne (uplne sa to neda, lebo clovek je tvor spolocensky), je to potom menej bolestive. Stastna by si mala byt aj bez vztahu, proste kvoli sebe samej, zi svoj zivot. Ludia, s ktorymi sa v zivote stretnes su aj tak len do casu, vztahy su konecne, je to blbe ale taky je zivot. Zivot sam je konecny...tak aj vsetko v nom. Nesmies sa na vztahy fixovat. Uzi si to pekne, kym to je, snaz sa zit pre konkretnu chvilu a neries. Planovat - do svojich planov zahrnaj najmä seba a ak budes mat stastie, stretnes niekoho kto bude mat podobne plany a ciele a bude dostatocne vyzrety na to, ze si ta bude vazit a bude s tebou chciet byt. Chlapi ako ten, co si ho opisala za vela nestoja. Na zabavu a nic viac.
Tak ako potom si má človek vychutnávať život? To ľudia si len privierajú oči, aby nič nevideli a sú takí naivní...hlavne, že je tu potom milión tém, že chlap ma podvádza, chcem sa zabiť a pod. Ako to potom mám riešiť?
Verit sa da iba sebe samemu a aj to niekedy clovek prekvapi sam seba aky je. Ludom sa verit neda, je par vynimiek, ktorym sa da verit dost, takych je ale promile v tomto svete, ale nikdy never 100%ne ani tym. Necakaj od ludi nic, budes sklamana. Snaz sa mat dobry vztah najmä sama so sebou a ostatnych ber s rezervou a zvlast vo vztahoch. Ako s muzmi, tak aj so zenami.
Nie, ľuďom sa veriť nedá
