Ako sa vyrovnat so smrtou zvierata

Simka 11 ste vinnna a dufam ze budete dlho pocut to mravcanie v hlave!! vy ste mohli pomoct a uz ked trpel mohli ste ho dat utratit... lenze vy ste tak arogantny sebec , ze sa vyyivate aj v opisovani ako dlho zomieral... co ste to za cloveka, vyplach zaludka veterinar. Ale vam jest chuti! Aj sa obliekate a zeriete sladke co! Ste hnusna ... je mi z ludi ako vy na grc.... ak shcudol mali ste utekat k veterinarovy ale vam bolo luto tych 10 eur co? Bodaj by ste sa spamatali! Zvierata su odkazane na nasu pomoc! vy ste sebec .... obrovsky sebec

Citam, ako si niektory sypete popol na hlavu . Otrava je to najhorsie . Ak je macke zle snazim sa jej okamyite pomoct, tekutiny uhlie ... je to vasa chyba ak dva dni nechate maleho s atrapit. Ja som sla za zverolekarom , hned ako hnackoval som mu davala uhlie, napajala vodou... a nie niekto pise cakam 4 h su pohotovosti urcite niejaka bola nas veterinar aj o polnoci dvihne telefon... proste vy ste cakali....
Ak macke nechuti netreba cakat..." ste boli yahladenz do seba a vycitky svedomia vas donutili pisat sem. Nie ja Vas nebudem utesovat. A vzdy sa da pomoct a nie pozerat ako zomiera... a vidite , ze je zle a ide niekto do mesta" Ja som vinna tiez nezavolala som von , ked otec startoval auto a moj Tomik zomrel - presiel mu po hlave a stacilo kaslat na hadky a zavolat odniest zrat! ja som vinna a vy tiez !

My sme na jar pochovali nasho najuzasnejsieho psika na svete.

Cely svoj zivot 11 rokov mal chore srdiecko, ale dali sme mu lasku starostlivost a lieky.
Vdaka Panu Bohu nam odisiel v spanku.

Ja vam Verim a zdielam s vami vasu bolest.

Stale ho vidim, ako ku mne bezi s radostou, s takou laskou, aku len zvieratko moze ludom dat. Nezistnou, oddanou. Clovek, aj ked vas lubi, tak pride ktosi a je po laske.
Zvieratko vas nepodvedie a nikdy sa neodlubi.

Cest pamiatke vsetkym psikom, kocurom, macickam.
A kedze skutocna laska /o tej zvieracej niet pochyb/ nikdy neumiera, tak sa s ich laskou opat stretneme.

Mali sme dve mačiatka, jedného kocúra a jednu mačku (neboli súrodenci,.každého sme mali zvlášť). Chvíľku trvalo, než si na seba zvykli, kocúr bol úplny flegmatik a mačka úplny blázonko. Nakoniec si však na seba zvykli a strašne sa mali radi, len spolu spavali A stále sa hrali. Dnes o 2:30 ráno som našla našu mačičku na ceste, nebola nijak pomliazdena, len mala trochu rozbitu hlavu, lebo ju zrejme tuklo auto. Celý deň som sa s tým nevedela zmieriť, ani chvíľku som nemala suché oči, čo som stále fnukala. Hovorila som si, že na kocurika si dám najväčší pozor, že sa mu nič nesmie stať. On celý deň hľadal malú a chodil na miesto, kde ležala. Nakoniec večer som prišla domov z vonku..A náš kocurik ležal bez známky života blízko miesta, kam sme pochovali malú mačičku. Nechápem, ako je to možné. Nedokážeme tomu nikto uveriť a už vôbec neviem, kedy sa s tým zmierim :(. Ešte včera som sa hrala s oboma a dnes už nemám ani jedného ;(. Tie ich gestá lásky A spokojnosti aj ku nám už asi žiadna nenahradí :(

dnes mi ocko oznámil hroznú správu, môj rok a pár mesiacov starý kocúrik zomrel. dnes, teda ešte včera večer. od rána nebol doma čo nebolo nezvyčajné ale dnes sme ho našiel na ceste tak som plakala a ešte stále plačem ako o zivot. je to niečo hrozné. bol môj najlepší priateľ nech to zneje akokoľvek. bol tu so mnou stále a neviem si predtavit ako budem bez neho fungovat. bol to určite ten najlepší kocúr na celom svete. celé to začalo ked v lete 2012 sa k nám zatúlala krásna tigrovaná mačička. ani neviem ako som uprosila mamu nech si ju necháme, v jari sa jej narodili krásne tri mačiatka ale o 2 týzdne na to ju zrazilo auto, bolo to niečo hrozné. prikrmovali sme mačky umelím a potom kravským mliekom, nakoniec všetky prezili. bolo to najlepšie leto. 1.9.2013 si jednu z mačiček (vyzerala presne ako jej mamka) zobral ujo z vedľajšej dediny. plán bol nechat si jednu. na narodeniny mojej najlepšej priateľky, o 12 dní nato mi zomrel takisto na zrazenie autom moj malý Charlie ♥ keby som prišla o 10 sekúnd skôr domov, bol by zil :((( a dnes po roku a 3mesiacoch toto. Milovala a milujem kazdú z tých mačiek, viem, ze sa stávajú horšie veci, niekto príde o celú rodinu, ale toto ma veľmi bolí. Všade kde sa pozriem spomeniem si ze uz s nim nikdy nebudem :( je to pre mňa strašne tazke :( s ockom sme ho pochovali na záhrade, naposledy som si ho pohladkala a :((((((((((((((((((((((( je mi strašne smutno, neviem si predstavit, ze uz nikdy ho nepohladkam ani s nim nebudem. odmietam si zobrat dalšiu mačku, lebo sa bojím rovnakého osudu. mal krásny a plný lásky zivot a navzdy bude v mojom srdci! uz sú v nebi celá mačacia rodinka :((((((((((((

Táto téma mi možno pomôže prekonať môj smútok ktorý nikto nevie pochopiť... Stalo sa to 22.6.2014
Raz cez deň som musela odísť tak som môjho kocúrika Garfilta nechala voľne pusteného na dvore a odišla som preč. Niekto mi zavolal , kamarátka , že nejakú mačku roztrhal susedov pes ale nevie ktorú. Myslela som že sa nič nedeje ale potom mi zavolala znovu : \\\\\\\" Aňa ten pes roztrhal Garfilta \\\\\\\" potom som zložila. Prišla som domov a zistila som že môjho kocúra hodili tomu psovi Ronimu , susedia mojich susedov .. skúsila som trocha pátrať ale v dvore po Garfiltovi nič neostalo ( ani krv ) myslela som že žije a do dnes neviem či je vlastne mŕtvi alebo žije , stále sa s tým neviem zmieriť bol najúžasnejším 2 a pol mesačným kocúrikom. Ak ho ten Rony ( susedov pes ) naozaj roztrhal tak je to moja druhá mačka ktorú roztrhal ak nie dúfam že sa vráti . :( Hneď sa cítim lepšie ako som to povedala , ďakujem za prečítanie moc si to cením naozaj veľká vďaka Vám . Teraz si myslím že na vine som ja lebo som tam nebola a odišla som preč , milujem ho a bojím sa že zomrel kvôli mne .. :( Už plačem dva dni od jeho smrti neviem na neho prestať myslieť a ani nechcem ... bol to ako môj druhý rodič, najlepší priateľ ktorý všetko pochopil a naraz je preč , najhoršie je že neviem či žije alebo nie .. :(

Ja som veľmi smutná lebo 2.5.2014 mi zomrela moja mačka ktorú som mala najradšej bola mi všetkým mala som ju od mačiatka keď sme ju našli vyhodenú v lese vedela som hneď že budeme naj kamošky a spravila som najväčšiu chybu svojho života vedela som že jej niečo je kebyže som doma a nejdem do mesta mohla ešte žiť mohla som ju zobrať veterinárovi nie ja som bola taká hlúpa a išla som radšej do mesta a keď som prišla mačička už ležala bezvládne na zemi a teraz si to vyčítam.

Neviem komu sa zdôveriť so svojim smútkom a preto som sa rozhodla využiť túto tému, aby som to mohla dať zo seba von i keď mi nik nemôže pomôcť, lebo vrátiť sa už nič nedá. Ja mám už od detstva veľmi blízky vzťah k zvieratám, mám 42 rokov a môj vzťah k zvieratkám je čoraz väčší, lebo bohužiaľ viac je v živote starostí ako radosti a pri zvieratkách dokážem trochu vypnúť. Môj problém nastal minulý týždeň, mala som mačiatko asi 7 týždňové, mali sme ešte tri dospelé mačky a bolo od jednej z nich. Nie sú žiadne čistokrvné ale obyčajné mačky, jedna ktorá mala toto mačiatko je kríženec s britskou modrou a vyzerala ako ona aj mačiatko bolo krásne sivé, čo sa vlastne stalo... mačiatko začalo byť trochu také unavené , na druhý deň prestalo už piť mliečko a len ležalo, nehralo sa nič..zavolala som veterinára, zhodnotil že parazity a nakoľko je mačiatko malé môže mať postihnuté už vnútorné orgány a už liečba nezaberie, aj sa tak stalo do druhého dňa už neprežilo....celé to trvalo tri dni teda stav ktorý bol viditeľný na zmene správania...strašne ma to mrzelo, ale predtým som na mačiatku nič nepostrehla,normálne sa hralo, pilo mliečko... na druhej strane viem že čo sa týka starostlivosti a hygieny nič som nezanedbala. Veterinár mi povedal že sa to prenáša z dospelých mačiek, bývam na dedine v rodinnom dome pohyb majú voľný. Veľmi ťažko znášam čo sa stalo, stále na všetko myslím a neskutočne ma to trápi, včera večer som sa vrátila z práce a zase ďalšia nepríjemnosť, môjho kocúra zabilo auto ja som prerevala celý večer, cítim sa ako keby som mala počarované , že čo mám rada tak o to prichádzam. Neviem to tak prežiť že stalo sa a hotovo ... mučí ma tento môj vzťah, už uvažujem že žiadne nové zvieratko nebudem mať i keď viem že to môj vzťah k zvieratám nevyrieši, lebo ma trápia všetky opustené a trpiace zvieratá, ktorý neviem pomôcť. Zisťujem že ľudia bez citu majú jednoduchší život, netrápia sa lebo necítia, poznám takých viacerých čo moje problémy sú pre nich banálne...Mám ešte psíka vlčiaka ktorý má 7 rokov,je to tiež domáci miláčik... neviem ako bude ďalej, lebo už sa bojím všetkého . ďakujem Vám ktorí ste si prečítali moje pocity pomohli ste mi už tým že ste mi chvíľu venovali a porozumeli.Potrebovala som sa vyrozprávať, aby som sa necítila čudne , lebo nie každý to pochopí ako aj smrť zvieratka dokáže raniť.

Nam zabil psika chrapun polovnik pytliak v jednej osobe schovavajucej sa za zeleny mundur a doklady polovnika

Trochu som sa skludnila ked vas citam, ale je mi zle, normalne sa mi zivot ako keby skonicil! Veterinar nam ZABIL psika! On je na vine jednoznacne, ale sme s tym od zialu nerobili nic... Doniesli sme k nemu zdraveho 7 rocneho nasho milacika na kastraciu, odniesli sme si mrtvolku!! Mam zlost a zurim raz na seba, raz na neho - nemalo sa to stat, este mal pred sebou pol zivota.
Dal mu vela uspavacky, najprv mu dal normalnu davku, podla vahy. No kd sme ho polozili na stol, este celkom nespal, hybal sa. Tak mu dal este trosku do stehna. Jeho asistent (syn, ani neviem veterinar alebo len tak pomaha) povedal, ze co si mu to strekol, ved to bolo prazdne, nebolo tam nic. A pan doktor: ozaj? tak dame druhu... A dal mu este jednu taku istu malu injekciu. Nevedel ci naozaj tam v tej prvej nebolo nic, nepockal ci mu to zareaguje a aj tak mu dal! Zabila by som sa ze som ho nzastavila! Vtedy sa mi to nezdalo, ale si myslis ze ved doktor vie co robi!! Uz sa nehybal, jazyk mal vonku ked sme odchadzali... O polhodku sme boli naspat a videli sme cez okienko ze ho ozivuju...Skoro som odpadla, nevedela som co robit, vystrekli mi slzy a nverila som co to vlastne vidim... Bezvladne telicko nasho psika sa otriasalo pod masazou hrudnika ako sa doktor zufalo snazil ho prebrat. Este povedal ze to je normalne, ze do par minut naskoci. A naozaj, zrazu sme videli ako sa mu hrudnicek dviha a doktor sa usmieva. Vosli sme dnu a on potom zase prestal dychat. Tak zase masaz, adrenalin do srdiecka, sklonila som sa nad neho - bol cely mokry od slin a zelenych zvratkov - a zacala som mu do uska kricat jeho meno a volat ho aby doniesol hracku, a ze pojdeme von a ze kto prisiel? to boli vsetko povely pre ktore by nohy zlamal aby pribehol...Takto to trvalo dve hodiny, zacal dychat a bilo mu srdiecko pocas toho asi 4-5 krat vzdy tak na par minut a ked sme prestali s masazou tak zase odchadzal. Boli tam chvilky nadeje ale prehral ten boj, zacali mu chladnut labky a cumacik a videla som ako sa mu uplne rozsirili zrenicky. Odniesli sme si ho zabaleneho v uteraku, nemohla som zobrat od doktora to cierne vrece co nam ponukol...Bolo to hrozneeee buaaaaaa. Revem skoro stale. Kedze bol uz vecer, vykopali sme mu jamu a dali sme ho tam aj s pelieskom a hrackou, ktoru este v ten den poobede hrdo doniesol...Neverim tomu ze tu uz nie je!! Noc bola strasna, nespali sme poriadne. Rano do prace s premohnutim vsetkych sil a s cervenymi ocami. Ako sa mam vratit domov? Prazdny dvor ma bude cakat, nikto ma neprivita! Zosaliem z toho...