stačí 1sexuálny partner v živote???

:))
vlastne hej, MM je dobrý protipol

kde prevazuje??? necital si Milosa M?
:-))))))
a ja som nestranna.

hej, to som si vsimol
prevazuje tu dost jednostranny pohlad

:-)))))))))))))))))))))))))))))))))
tak takyto nazor sme tu este nemali !

no mne teda nestačí jednu sexuálnu partnerku, to ani omylom. niežeby som ich potreboval desiatky, ale jedna je fakt málo.
a k tomu bohu:
neviem, prečo si myslíte, že boh má niečo proti sexu. aj on to má predsa rád :))

Milli? Všetko je v poriadku. Teraz idem s kámoškou von, tak buď pred jedenástou ešte čosi popíšem alebo potom už až zajtra. Zatiaľ prajem tebe a aj ostatným pekný večer.
A už som mala aj Nescafé, nielen turka. Prestávam fajčiť, tak toto je náhrada. Trocha čudná, ale to je jedno. Len keď ide.

Katty19, akú kávu si to teda mala? Ja som si dal "3v1" - mám ju rád a je to jednoduchšie aj na prípravu :)

Ja si , brunuška, myslím, že som tiež (už) pochopil, čo chceš naznačiť. Len ja sa s tebou zhodujem v tom "A", ale v "B" už nie. (A = predpoklad, B = spôsob, forma).

Ale, aby som sa trochu vrátil k tomu, čo som nedopovedal. Ja som dal v jednom príspevku do súvislosti život v raji so životom dnešného kresťana a vidím v tom veľkú analógiu.
Človek má vo svojom živote denne pred sebou situácie a predtým ako sa pustí do ich riešenia, "musí" najprv "prejsť miestom", kde sa nachádzajú pomyslené dva stromy: Strom Života a strom ovocia poznania dobrého a zlého. Sú teda pomyslené a má to svoju podobu. Som za to, že neveriaci človek tieto "stromy" nevidí, lebo na to nemá otvorené oči, tzv. "duchovný zrak". Tie môže otvoriť len Boh. Ja ako veriaci tieto "oči" mám, pretože mi ich Boh otvoril, ale tiež sa denne rozhodujem, ku ktorému stromu pôjdem, aby som sa posilnil. Tie "stromy" sú vlastne cesty - spôsoby, akými v živote pristupujeme k jednotlivým problémom a ako ich riešime. Tým "stromom poznania" je taká cesta a taký spôsob, kedy ja situácie riešim tak, že sa spoľahnem výhradne na svoj um a svoje sily a schopnosti, celú situáciu dôkladne zanalyzujem a potom sa pustím do jej riešenia. To sa častokrát aj podarí, takže ma to utvrdí len v tom, že si so svojimi silami úplne vystačím. Potom však príde iná situácia, ktorú tiež zanalyzujem a pustím sa do jej riešenia, ale po čase s veľkým údivom zistím, že všetko sa uberá zlým smerom a mne sa to vymyká spod kontroly. Určite to každý z nás veľmi dobre pozná. Vtedy príde sklamanie, rozčarovanie, niekedy to vie človeka aj veľmi dobre odrovnať, najmä, ak sa jedná o dôležitú vec pre neho a veľa do toho investoval. Ale, vlastne, nestalo sa "nič iné", len toľko, že sa ukázalo, že nie ja som pánom celej situácie, ale Boh, ktorý riadi beh vesmíru i života na zemi a moje plány sa skrížili s tými Jeho. Ale to nie je v tom, že by nám to Boh robil "na truc". Jednoducho on riadi všetky okolnosti a nedovolí, aby nastal vo svete totálny zmätok. Predstav si, že každý tvor, ktorý si niečo zaumieni, by to mal v moci aj vykonať... Veď vidíme, že čo človek to názor. Neviem si predstaviť ten zmätok na zemi. Boh dovolí mnoho vecí, ale vieme aj o ich následkoch - vojny, vykorisťovanie, šikanovanie, neprávosť v rôznych formách. Ale to je len preto, aby Boh ukázal, čo z toho vznikne, keď človek zoberie do rúk opraty a chce ovládať okolnosti.
Takže je teda aj cesta Života, ktorá ma iné princípy a zásady života. Tým "Stromom" je vlastne Ježiš Kristus a je pre mňa aj Cestou ("Ja som tá Cesta, i Pravda i Život.."). Ten rozdiel je v tom, že ja vedome uznám pred Bohom, že bez Jeho pomoci absolútne nič nezmôžem a plne sa spoľahnem na to, že On ma povedie, dá mi silu a múdrosť ako dané okolnosti riešiť. Ja už nemusím všetko do detailu skúmať, či to bude, alebo nebude tako, alebo tak pre mňa dobré, pretože Mu verím, že ten deň neskončí fiaskom, ale naopak, že On ma tými okolnosťami prevedie najlepšie a dovedie ten deň až do jeho konca. A ja som na konci dňa vďačný Bohu, že ma zachoval a previedol a moja dôvera v Neho vzrastie. Toto je však podmienené jednou dôležitou skutočnosťou - musím Mu patriť, byť akýmsi Jeho "vlastníctvom", ale potom Mu môžem veriť, že ma nikdy nesklame. Tu si však musíme vyjasniť pojem medzi veriacim človekom a kresťanom. Viem, že to nejedného prekvapí i zaskočí, ale je to dôležité. Ten, kto verí, že je Boh a že je aj Boží Syn, chodí do kostola, modlí sa, aktivuje sa v duchovných činnostiach, je určite veriaci. Ale ešte nemusí byť kresťanom. Ba čo viac, kresťanom naproti tomu môže byť aj taký človek, ktorý ani jednu z tých uvedených vecí nerobí, ba robí hanbu cirkvi a Bohu a predsa je dieťaťom Božím - teda kresťanom. Je totiž Jeho vlastníctvom, lebo Mu kedysi odovzdal svoj život a Boh ho začlenil medzi svoje vykúpené dietky a oni prijali Jeho Synovstvo skrze obeť Jeho Syna, Ježiša Krista. Pravdaže, Boh z jeho života radosť nemá a je z neho smutný, ale napriek tomu Jeho dieťaťom zostáva.
Toto sú pravdy, ako ich podáva Biblia a ako som ich preži aj ja, aj keď stým niektorí nemusia súhlasiť. Je to život a je to možná cesta, ako ju ponúka Boh a som presvedčený, že inej Božej cesty niet.
Teraz nie je už ani také ťažké v tomto zmysle rozsúdiť do ktorej z týchto ciest by sa dala zaradiť pointa tejto témy...

dakujem ze po dvoch dnoch niekto pochopil co som sa snazila povedat! :-)

Hej brunuska ten tvoj posledny prispevok ma utvrdil v tom ze mame na vec uplne rovnaky nazor ;-)