mam 19 a pred nieco vyse rokom mi tragicky zahynula kamaratka. clovek si sice na tu myslienku nejak zvykne, ale zmierit sa s tym stale nedokazem a myslim na to kazdy den. chcem sa spytat ci tu ma niekto podobny problem a ci sa s tym niekedy v zivote vyrovnal ak mu v mladosti zomrel dobry priatel. ako sa s tym da vyrovnat? da sa to vobec?
ako sa vyrovnat so smrtou kamaratky?
moniqa
pred takmer 2 rokmi mi zomrela naj kamaratka, ale skutocne uplne najlepsia osobka v mojom zivote.. vyrastali sme spolu od 4 rokov a boli sme ako sestry.. aj sme sa podobali, vela sme mali spolocneho a skoro stale sme boli spolu.. tak si viete asi predstavit ako mi velmi chyba.. a tymto chcem najmä povedat, ze vyrovnat sa s tym urcite neda..
samko r.
Asi máš pravdu.
Kalka
Presne tak, toto je velmi smutna tema.
Arweena
samko r. ja sa proste s tym neviem vysporiadat. Uz mam z toho a nielen z toho psychicke problemy.
Najhorsie je ked odide človek v plnej sile a dobrovolne:((
uz sa mi slzy kotulaju:(
Najdite si radsej na piatkovy večer niečo prijemnejsie.
samko r.
Ja som si už pochoval oboch rodičov a to pred 11 timi a 16-timi rokmi. A to mál len 44 rokov. Každé úmrtie v rodine, alebo kamarátov so mnou silno zalomcuje. Pred rokom sme odprevádzali na poslednej ceste kamaráta, ja som musel ísť v sprievode posledný. Bol som celkom akoby paralizovaný. Potom som nemohol odísť od jamy, lebo som sa musel vyplakať, že som to nedokázal. Keby to bolo opačne, verím, že on by moje máry niesol. Šok bol ten, že odišiel z tohto sveta v plnej sile a dobrovoľne. Prepáč, asi som sa moc rozpísal.
Arweena
Kalka ten film si ani nepozeraj, je dost smutny..ja uz nie som v stave o tom pisat
Kalka
A co sa tyka tych vycitiek... aj ja som ich mala. Stale si hovorim, ze som to mohla zabranit. On sa trapil velmi pre moju kamaratku, ktora ho podviedla a nevedel sa s tym zmierit. Den pred smrtou sa so mnou nahodne stretol a bolo mi velmi divne, ako sa spraval, este vtedy som priatelovi hovorila, ze to znelo ako lucenie. Kamarat mi slubil, ze na dalsi den pojdeme do kina na film Armagedon. Na druhy den mi jeho kamarati prisli oznamit, ze zomrel (zvlastne zomrel...). A ten film som doteraz nevidela, lebo to nedokazem
Arweena
kalka ja som sa hrala na hrdinku, ked sa to stalo..resp. človek si to vtedy neuvedomuje alebo nechce pripustit. Ale teraz po troch rokoch mi z toho pomaly začina preskakovat
Kalka
ja mam 27 rokov a bola som iba 1 na pohrebe a to najlepsiemu kamaratovi, to bolo prvy raz v zivote a bolo velmi tazke... uz to, ze to bol kamarat ma skoro zlozilo, neviem si predstavit, keby to mal este blizsi... odvtedy mam strach o kamaratov, ktori su na cestach... od vtedy mavam takyto strach
Arweena
samko r. to absolutne chapem. Ja som musela ist na pohreb asi pred mesiacom, lebo sa to "patrilo":(( bola som radsej duchom nepritomna, lebo neviem ako by to skončilo
