najvyssi cas nemysliet na samovrazdu, ale neviem ako...

Príspevok v téme: najvyssi cas nemysliet na samovrazdu, ale neviem ako...
macka.

zas mam depresiu, ani neviem v akych intervaloch na mna prichadza, ale vsimla som si, ze mam obdobia, kedy existujem celkom fajn az vybirne, keby mam energiu a kopec elanu, chut zit, podnikat nove veci a hocico ma dokaze zaujat a obdobia, kedy ledva jem, hybem sa a hlavne zijem, vkuse mylsim len na to, ako by som sa co najmenej boleste pobrala z tohto sveta, nemam preco zit a tak dale, no deprsie a neverim, ze mi lekar pomoze, moja najlepsia priatelka trpi bipolarnou afekt. poruchou uz niekolko rokov a je na tom zle, nic jej nepomaha, ziaden lekar proste nic.. a na mna zas prisli depresie.. myslite, ze je to tiez nieco ako B.A.P.? aj tak je to jedno vlastne...

macka.

lejduska: ja nevrevim, kazdy zaziva tazke chvile a pre niekoho je najvacsi problemom nieco, co pre nas neznamena nic, ja som si toho zazila az az... uplne od utleho detstva, vzdy som svoje pocity potlacala aj ako malinka, prejavovalo sa to neurozami a teraz, ked som uz dospela to prerastlo do depresii a uzkostnych poruch a naozaj sa mi tazko zije, mam pocit, ze tych krasnych obdobi je stale menej a menej a vzdy, ked je nieco dobre, vsetko sa akoby svihom carovneho prutika pokazi, ako sa vravi, cele zle a ja neviem, dokedy dokazem zvladat take situacie...

toto je velmi tazka a zlozita tema psychologov som skusala, sama studujem psychologiu a teda k psychiatrom sa naozaj nehodlam ist, ja naozej neviem, co mi pomoze, cakam akurat kym pride to dobre obdobie, ale za ten cas co cakam, je to strasne.... skoro vobec neviem, jeden cas som dokonca presla niecim takym ako su poruchy prijmu potravy, ked sa na mna valili stresy, to je moj dalsi problem dost velky, ze vobec neviem ako mam zvladat stresy kazdodenneho zivota, obcas mam pocit, ze si sadnem a uz sa nepostavim a neprehovorim ani slovo... je to ozaj tazke byt na to sam.. a vy, co zazivate nieco podobne, prajem aspon porozumenie zo strany nejakeho blizkeho

co sa homeopatie tyka... nie som prilis doverciva voci magii a okultizmu, moze viac uskodit ako pomoct, radsej hladam racionalne riesenie, ale dakujem.

lejduska

ludia nebláznite! v zivote su tazke situacie tazke rozhodnutia zakerne choroby ale preco takto zmyslat! hoc som mlada presla som si kadecim ale stale menej ako moj priatel a on je taky optimista..bodaj by kazdy taky bol! ja ked utekam pred skutocnymi problemami a mam depresia z blbosti prave on mi pomoze..kazdy by mal mat butlavu vrbu, dobreho priatela, partnera a neostavat sam so sebou s svojou myslienkou odist odtial. urcite sa to da liecit, musite skusat a nevdavat to..neodmietat odbornikov, naopak vyhladat ich, hoc sa o tommalo hovori ale su tu specialisti ktori sa tomu venuju. tiez som pesimista tiez mam depresie ale na to by som nepomyslela..asi mate velmi vazne dovody, ale nic nie je dolezitejsie ako zivot. drzte sa

bella12

... na homeopatiu by som si dávala pozor, aj keď sa zdá, že problém vyrieši, v skutočnosti ho iba presunie do inej oblasti a človek je nútený hľadať pomoc opäť. Nehovoriac o okultných princípoch jej fungovania, keď má vraj liečivé účinky aj v tedy, keď sa v lieku nenachádza ani gram účinnej látky. Ľuďom so psychickými problémami môže spôsobiť ešte väčšie problémy, aké majú pred jej užitím.

KristIIIna

Nicol, ten homeopat lieci len psychicke poruchy? Kazdopadne, mam aj take, aj take, tak by som chcela na neho cislo (ak je to mozne:)) Dik!

nicol.zak7

Ahoj,
ja mám presne to isté. Z ničoho nič plačem a myslím na to ako odísť. Neviem ako to máš s lekármi, keď vravíš, že zle. Mám však jedno riešenie ak by si chcela. Ked si z BA tak na pri Račianskom mýte je jeden homeopat, ktorý je naozaj dobrý, vypočuje si ťa a vyšetrí ťa. Najprv som tomu neverila, naozaj nie, ale pomohol mi.Dá ti lieky a zaberú ti. Uvidíš. Ak si z BA ozvy sa a dám ti na neho kľudne aj telefónne číslo...
Nikol
( nicol.zak7@gmail.com )

ta3

obcas vsetci mame slabe chvilky, ja ich mavam tiez, aj ked v poslednych rokoch nie az v takom rozsahu, ja som uz starsia ako mladsia, ja uz svety burat nebudem, takze ak mam nejaku slabu chvilku, jednoducho vyckam kym prejde a medzitym sa snazim hladat potesenie v uplnych malickostiach, ale Vy ste vsetko predpokladam mladi ludia, Vy potrebujete zit, o to je to zalostnejsie, nie som psycholog, ale vselico mam za sebou, vela pribehov mam vypocutych, precitanych, pri psychickych problemoch je velmi dolezite laskave a chapajuce okolie, ale iba to nestaci, aj tak silu na vyriesenie problemu musite najst jedine v sebe, nikto iny to za Vas neurobi, lieky mozu utlmit bolest, ale neriesia problem, najdolezitejsie je prist na koren veci, problem pomenovat, ak tkvie v minulosti, potom sa musime s tym uz len vysporiadat, lebo minulost sa neda vratit spat, ak mame problemy lebo mame strach z buducnosti alebo preto, ze si malo verime, musime posilnit nase sebavedomie a to iba tak, ze budeme premyslat nad vecami a ich hodnotou, musime si stanovit ciel a hladat prostriedky na jeho naplnenie, lebo najhorsie je, ked nemamme ziadne ciele, potom nam je jedno ci sa zajtra zobudime alebo nie a to je naozaj zle, je vela knih, ktore pomahaju riesit rozne dusevne trapenia, treba citat, jednak nebudeme mat cas rozmyslat nad nasou zlou situaciou a mozno sa docitame o moznosti riesenia aj toho nasho problemu alebo podobneho problemu, ktoru mozeme aplikovat na ten nas, zaverom by som chcela apelovat na Vas vsetkych co neviete ako dalej, aby ste neprepadali beznadeji a depresiam, lebo vsetko je riesitelne, nieco lahsie, nieco tazsie riesitelne, ale vsetko sa riesit da, len treba to riesenie najst, zivot je niekedy naozaj tazky, ale aj tak sa ho oplati zit, nie vzdy su v nom iba burky, slniecko v nom svieti ovela castejsie, ja ked som bola naozaj v uzkych, vtedy som si povedala: ved ked nejde o zivot, nejde vlastne o nic, dolezite je, aby sme si pred spanim povedali, ze mozno uz zajtra sa vsetko zmeni k lepsiemu, vtedy lahsie zaspime a v spanku naberieme sily do dalsieho dna, treba verit a dufat, ze vsetko zle raz pominie, viera a nadej su casto to jedine co nam ostava, ked sa citime naozaj na dne, lebo ak vtedy nemame ani to, potom je to s nami uz naozaj zle, dnesna doba je tazka pre mnohych z nas, prinasa vela problemov do zivota kazdeho z nas, ale pomyslime na ludi, ktori museli zit napriklad vo vojne, mnohi v nej stratili vsetko, blizkych a museli zit a prezili, tak zdvihnite hlavu hore a popasujte sa s problemami, vsetkym do toho zelam vela dusevnych sil

mts414

Ja mam socialnu fobiu a tusenie ze aj bipolar disorder. V jednom momente sa citim \"hyper\", robim aj viacero veci naraz a celkom ma to bavi, v hlave mam kopec myslienok a napadov. Tak isto chut na sex (ehm, v mojom pripade teda iba ruka). Ale ked na mna prileze depresia, nedokazem robit vobec nic.. Nechuti mi jest, som unaveny, tazko sa mi hybe..

macka.

na sex mam chut len vtedy, ked mam aj dobru naladu v tych obdobiach, co nemam depku, teraz som uz mesiac hadam na sex ani nepomyslela, nechcem vsak partnerovi zle, tak sa aspon nasilu snazim, az mi vzdy slzy vyhrknu, ako to nechcem, ale nutim sa, sex sa mi hnusi.... asi som asexualne alebo co... a lieky neberiem vobec ziadne, z fyziologickeho hladiska som maximalne zdrava, chodila som po lekaroch, lebo som mala dva tyzdne zvysenu teplotu okolo 38,0, ale nic mi nezistili, tak to bude asi psychikou alebo ja uz ozaj neviem.... nic ma netesi, vsetko sa serie zas a co je uplne nahovno vobec nedokazem zvladat stres, ani trosku :/

ABRhpositive

a máš chut na sex?
ja nemám libido už tri a pol roka nepocitujem nemám sexuálnu potrebu a tiež pomýšlam na odchod zo sveta len koli sestre to nemožem urobit a mám tu aj iné povinnosti ešte.

myslím si že jediná radost ktoru človek može zaživat je sex ked nemáte prachy prácu,alebo máte tažký život ale to máš a robí ti to radost.Ale ked to nemožeš zažívat ,tak je zle.

aké lieky užívaš, vraj depka sposobuje tiež stratu libida,ja nemám depresiu ale niečo myslím horšie,podla toho čo vysvetlila mi včera psychiatrička