Nerozumiem si s matkou, mam z nej neustaly strach

Dufam, ze ja nebudem nikdy taka matka. Mam stvorrocnu dcerku a nechcem, aby sa ma bala, a aby mi musela niekedy klamat. Odporucam tvojej mamine knihu: Ako hovorit, aby nas deti pocuvali (Mazlish, Faber). Vies, niekedy rodicia vychovavaju svoje deti tak, ako boli sami vychovavani, hoci by chceli byt lepsi rodicia, ale nevedia to. Tato kniha mne osobne velmi pomohla, ako mala som sa velmi bala svojho otca a fakticky sa ho bojim dodnes :-( Nechcem byt ako on vo vychove a ani v nicom inom...
Drzim ti palce, aby ste s maminou nasli k sebe cestu. Kisses

Nemyslím si, že výchova nejako EXTRA zmení človeka.. všetko závisí od povahy akú kto má.. mne osobne bolo vynadané do všelijakých, ale vulgárne slová zasadne nepoužívam už len z princípu, že nie som nejaký nevychovanec z ulice..

najlepsie je, ked clovek zacne patrat v minulosti tychto ludi, ktori takto tvrdo sekiruju svoje decka, aku mali bujaru minulost.......neraz od 14-15....se vsim vsudy

vodu kazu, vino pili

To mate divnych rodicov ze vam hentak vulgarne nadavaju. To je teda uroven takto vychovavat decko.

No len u nás to tak nefunguje. Ja by som sa mamy ani len NEODVAZILA spýtať či vôbec môžem na nejakú chatu ísť. By sa po mne pozrela, či som stratila rozum. Aj mne nadáva napr. do ku*iev keď už musím, tak povedať :/ Napríklad raz do telefónu mi to povedala z toho dôvodu, že kamarát si bol u nás doma pre CD-čka, ktoré som mu podala cez OKNO, ale bohužiaľ susedia do videli. Niežeby sme mali zlých susedov :) To nie.. oni len hodili pripomienku, že pred našim oknom stál nejaký ,,fešák" zakiaľ čo mama bola v robote. :)

ja osobne som mala s mamou problemy ked som bola mladsia. raz som napr. v 15 sla s kamoskou na caj. do restiky. mama mi vynadala ze som stetka ked sa vlacim po krcmach. takze tak. do 18 som nemohla chodit do mesta. na chaty. prespat ku kamoske. nic.
od 18 mozem chodit do mesta aj na chatu, ked sa vypytam a poviem kedy sa vratim, mama vie ze jej neklamem a ze sa nikdy neozerem ani neurobim nic zle. roky som si vybudovala doveru a teraz je to fajn.

Odsťahovať? A kam? som študentka (presnejšie tretiačka).. nemám kam ísť.. musím počkať až na internát.. keď mňa to celé mrzí :( Stále to dávam za vinu sebe..stále sa pýtam..,,V čom som taká zlá? čo robím zle?" Na odpoved som nikdy neprišla.. Koľko som si toho preplakala doma..ale ľúbim svoju mamu..napriek všetkého ju ľúbim a VZDY budem..:´(

1Iv-ka1, tebe kontroluje v 18-tich ponozky, mne v 34-roch ci mam bundu. Ako uz s nou nebyvam, ale aj teraz cez vikend som ju vzala na vylet, prisla som pre nu autom a prva otazka: a vzala si si aj bundu? Ako sice ma pre nu neposlala domov, ale vkuse sa stara do takychto veci. Stale kontroluje co mam oblecene a pocuje co si mam obliect. Snazim sa s nou vidat co najmenej ale aj ked k nej nejdem, casto vyvolava. Sprava sa ku mne jak k debilnemu decku. Moj brat to vyriesil inak, proste ju casto ignoruje, casto jej neberie mobil. Ked chce, aby dosiel, musi ho dost dlho nahanat a presviedcat. Ja s nou mam spolocne podnikanie, takze musim s nou byt v kontakte viac ako je mi mile.

Ja budem mať napríklad tento rok 19 rokov a tiež nemôžem nikam chodiť! žiadne chaty nič..doma musím bývať o deviatej večer..nemôžem prestať ani u kamarátky, ktorá býva o dve ulice ďalej..na diskotéku môžem ísť maximálne do dediny v ktorej bývam aj to chodievam asi 3-krát do roka..Cez leto žiadne stanovačky..nemôžem ísť nikam! Lebo mama je na mňa naviazaná, keďže otec chodieva na týždňovky a keď ma nemá pod dohľadom je oheň na streche a neustále mi vyvoláva. neverí mi ABSOLÚTNE v ničom! Pritom som nikdy nič hrozné nerobila. Nepijem, nefajčím, nebrala som drogy, nevláčila som sa so žiadnou zlou partiou..to je proste o povahe človeka..a čo mám robiť ja my povedzte??? Radilo mi mnoho kamarátov, ale ten problém je nevyriešiteľný..Ale povedzme, že som si zvykla na takýto život ,,samotára\\\\\\\\\\\\\\\". Proti všetkým mojim kamarátom niečo má. Neustále sa musím učiť aj tak je vždy všetko čo urobím zle! Neustále komandovanie, kritizovanie (v 18 rokoch mi kontroluje či mám troje ponožky a tilko cez zimu) a to som uviedla jeden z milióna iných drobností..Nadávky, ktoré na mňa používa sa už nedajú asi spočítať.. a takto to mám od malička..keď som bola menšia (12-13-14 rokov), tak som to riešila, že som si rezala ruky a snažila som sa ,,potrestať\\\\\\\\\\\\\\\" za to aká som.. a pomohlo to ?? Vôbec! Ale jedno mi to dalo! Posilnenie môjho charakteru! Keď som si to celé neskôr uvedomila, tak som zistila, že som dospela o veľa skôr ako moji rovesníci. A dnes? Pokiaľ nie som doma, stále sa snažím smiať a doma to už nejako dotiahnem do konca strednej! :)

čo je to pamatie?