Viem,že sa tento problém bude opisovať neskutočne ťažko ale aspoň v skratke...
Mám 19 rokov, som stále panna, pochádzam z katolíckej rodiny,moji rodičia sa rozviedli...žijem so starašou sestrou a s mamkou...otca viac nechcem vidieť!
Môj konkrétny porblém je asi ten,že sa svojim sposobom bojim komunikovat z muzmi...a ak aj nejaky prejavy sympatie hned sa zlaknem...
Zopár dni dozadu som sa stretla s jednym chlapcom (bol strasny fesak) je o 4 roky strasi odomna...sli sme do kina a potom k nemu ,aspon na chvilku...zacali sme sa bozkavat (poznamenam,ze nikdy som sa s n miky este tak vasnivo nebozkavala...no slo to samo)...citila som sa naozaj prijemne...no neskor sme si sli lahnut,ze si pozrieme nejaky film...spravili sme si pukance...a ako sme tak lezali na posteli...zacal ma znova bozkavat,obchytkavat, rozopol mi podprsenku,hladil prsia..a smerovalo to k sexu..no povedala som mu,ze eset niesom pripravena...a celkovo som sa bala...ake to bude, vzdy som mala napamati fakt,ze som veriaca a nepatri sa to...no v skutocnosti som mala strasnu chut sa nanho vrhnut a pokracovat v "rozrobenej veci"...bojim sa aky bude sex,ci to bude boliet,a svojim spôsobom sa hanbim...ukazat sa mu naha....vedeli by ste mi v tejto veci poradit...? ako sa odosobnit...alebo mam radsej s tym pockat? ...a vlastne,nikdy som nebola naozaj zamilovana...vzdy som si nahovarala,ze na take veci mam este cas...a tak natusim, aky to bude pocit ked sa donho naozaj zamilujem...a bojim sa toho,aby ma nevyuzil iba na sex ,a odkopol:( ...volal ma aj na víkend do PP do aquaparku...no cely vikend s nim...mam strach..a urcite bude ocakavat,že sa bude nieco diat...bola by som vas povdzacna ak by sa mi nejaka z vas ozvala sem alebo na pokec : vlastikk@azet.sk
Dakujem baby!
