Uvedomila som si to až teraz. Ako sa to všetko zmenilo. V priebehu roka, dvoch? Neviem. Vedela som, že človek dospie, prídu povinnosti ale nečakala som, že prídem o všetky svoje záľuby.
Zbožňovala som hudbu, kreslenie, hory, volejbal, jazyky, čítanie, zaujímalo ma snáď všetko od histórie, cez kinematografiu, rýľovanie záhrady až po jazdenie na koni. Aj keď som niečo nemohla mať, alebo mala depresie tak predsa len ma vedela hudba nadchnúť, pomôcť a zas bolo fajn. Bola nádej, plány, úniky. To je jedno čo.
Teraz pracujem a robím si diaľkovo VŠ. Absolútne nič ma nebaví. Práca je des, ale zas koľko ľudí baví a robí sa to pre peniaze. Školu robím, lebo proste by mala byť (neexistoval žiadny odbor ktorý by som preferovala, zvolila som si technickú školu aby som sa aj uplatnila). Neberte to tak, že som si toho naložila veľa na plecia, nie, koľkokrát nemám čo robiť, strieda sa to, ale zakaždým keď mám čas, voľno tak nemám čo robiť. Hudba mi začala liezť na nervy, vysedávať nad kreslením ma nebaví - nasedím sa v práci a v škole dosť, v horách sa už necítim tak dobre, jazyk čo sa učím ide jedným uchom dnu, druhým von, ľudia ma doslova obťažujú, športom sa nič nemení (pozerám na hodiny kedy už môžem ísť), objavovanie nových miest ma nezaujíma. Toto je tá dospelosť? Už sa len ,,vydať a mať deti,,. Pracovať a pracovať, odkladať do dôchodku, ísť nakúpiť, prísť domov, vlastne ani nie je čas si niečo začať keď zase príde buď veľa roboty alebo práce do školy to sa ani neoplatí. Ráno vstať zase do práce. Cez víkendy a sviatky sa len ponevieram, nič čo si začnem ma dlho neudrží. A to ma kedysi vedelo nadchnúť aj slnkom ožiarené lístie, behala po vonku, fotila detaily. Aké je všetko zrazu konečné.
Nechcem byť dospelá
ja sa tesim aj z toho listia...nie je to o dospelosti. nudis sa. chod sa niekam zabavit...preco zabijas vikendy? sprav si riadny plan, co budes robit. ja mam tolko planov, maloco stihnem ale vzdy sa tak tesim ked sa mi nieco podari,nejak aktivne a dobre vyplnit volny cas.
Aj podla mna ti nieco chyba.. Ako keby moja kopia.. Ale este neviem ako z toho von, neviem co mi chyba..
nie, ja som v podstate stastny clovek, mne sa normalna nalada strieda s doslovnou maniou, posledny tyzden som dokopy naspala tak 20 hodin a citim sa skvele :D ale tak kazdy mava obcas depky, ja nastastie nepatrim k tym, co by ich depka zozierala polovicu zivota, len obcas stratim zmysel zivota, nic vazne, ale vtedy staci den nespat (terapia svetlom) a vsetko je ok :D
universum - manicka faza? daj trosku :D a po tej faze ti hadam nepride ta zla :D
lulu2011 moze byt depresivne obdobie, moze byt rocnym obdobim, zlym pocasim, nekvalitnym spankom :) treba sa prinutit cosi robit... lahko sa mi hovori, ked prave prezivam manicku fazu :D
chces byt dospela, len nechces zit bezny, nudny, priemerny zivot, rovnaky kolotoc, rano budik, ranajky, ist do prace, vecer sa unavena vratit, popratat, navarit, ist spat, otrocke povolanie byt clovekom
pardon, mam take depresivne obdobie
aj ja som mala problem, ze ma prestalo vsetko bavit....., akasi forma depresie a strata zmyslu zivota a tak, ale moj subjektivny nazor: mam sa tak dobre a som v takom blahobyte, az sa nudim a neviem co odradosti robit...civilizacna choroba "bohatsich" krajin (aj ked my sme na uplnom okraji, ale aj tak sa mame lepsie - materialne - ako niekde na vychode, ale to je zas ina tema) tento zmatok vytvara prazdnotu a pocit beznadeje a ty si uvedomis, ze mas tolko moznosti a pritom ziadnu. ale to nie je pravda. najdi si jednu jedinu vec, venuj sa len tej a zamestavaj sa nou, prosto sa prinut, bud to pomoze, alebo sa mozes aj nadalej zaoberat zbytocnostami a nic nerobit... ked clovek robi nieco zmysluplne, nema nad takymito vecami ani cas rozmyslat. A co je zmysluplne je len na tebe (kazdy ma ine priority). Prosto nelutuj sa a zi ako len vladzes... ak ti nic nepomaha chod k psychologovi, alebo sa daj odborne vysetrit, ale aj tak koniec koncov, jediny kto ti moze pomoct, si ty sama, tak vela zdaru!
vztah nie. ved mam rodinu, znamych. pred rokom a pol som ukoncila jeden vztah a teraz naozaj nemam naladu sa niekomu venovat.
kazdy rok sme mali so sestrou taku tradiciu pozriet si jeden bosoracky film. vzdy sme sa nanho tesili, aj teraz mesiac vopred sme sa na to chystali a po 10 minutach som odisla lebo ma to nebavilo. uplne sucho, nuda, nezaujem. postavila som sa k oknu, pozerala ze je celkom pekne a ze by bolo treba ist von, pridem von, ponevieram sa a neviem co robit vonku tak zase idem dnu, umyjem riad a sedim pri stole. a takto dokola.
to nie je o dospelosti. skôr mam pocit ze ti nieco chyba. vztah? moznost s niekym sa tesit, na niekoho sa tesit?
