citlivá? slabá? s nedostatkom sebavedomia?

Príspevok v téme: citlivá? slabá? s nedostatkom sebavedomia?
Denizka

Čím som staršia, tým viac si pripúšťam k sebe bližšie veci, či už dobré alebo zlé. Všetko akosi intenzívne prežívam, hlavne tie zlé veci. Som z toho smutná a pátram po príčine toho, prečo sa furt trápim (aj keď by som nemusela, nie som škaredá, ale chalani ako by sa ma báli, ale nie o tom chcem písať).
Niekto sa na mňa mrzko pozrie a už sa obviňujem, že čo som mu JA! spravila, a takých príkladov je strašne veľa...strašne veľa vecí si pripúšťam... a aby toho nebolo málo zvyknem si zlú situáciu ešte prifarbiť a všetko zvaliť na seba :/.mám sklony sa ľutovať, ale na druhej strane sa nemám prečo. Som svojim spôsobom šťastná - aj keď niekedy mi chýba človek, ktorý by ma pochopil...mám kamošky ale tie si riešia svoje problémy, svojich priateľov a ja mám úplne iné problémy...potrebujem sa naučiť mať rada samú seba, a začať si veriť !
Ani poriadne neviem čo tu chcem napísať....zistila som však, že hoci navonok pôsobím ako vyrovnaná osobnosť opak je pravdou. Nemám sa proste rada, vždy mi ide iba o dobro druhých, je mi jedno, že si tým ublížim v konečnom dôsledku sama...
chcela by som sa naučiť mať rada, ako sa to tu píše, ale je to strašne ťažké...a čo je najťažšie? najťažšie je hrať sa na tú, ktorá je nadvecou a nič ju netrápi :(

Denizka

Moja mama bola prísna(prísnejšia ako oco, ja osm bola jeho dcérka a ešte aj dnes cítim, že som a že sa obaja vo mne vidia) ale tam problém asi nevidím...aj keď mám niekedy pocit, že keby ma vychovávali v tom duchu takom bojovnejšom, a taktom tom "drzejšom" bola by som dnes iná...Aj keď nehovorím, že som zlá ....som zlá len preto, lebo som strašne empatická a citlivá čo ma robí "slabšou" v porovnaní s ostatnými...nemám ani takú hubu, že by som si dokázala všetko vykecať ...čo mi mamka hocikedy vykričí, že koľko mám rokov a "hanbím" sa opýtať ...keď som však s priateľmi a ľuďmi čo poznám som väčšinou ja ten zabávač a humorista čo dokáže rozpútať zábavu ...sú to také kontrasty, čo sa vo mne bijú ....

čo sa týka lásky a partnerov ...sklamala som sa klasika ale všetky tie sklamania ma niekam posunuli a dávam si pozor, aby ma nezneužívali chalani ...ale hlavne môj bývalý ma pozná a vie presne na aké struny zahrať, aby som sa cítila ako krava a mala výčitky svedomia preto, že som ho opustila ....

a presne práve teraz posledne som si uvedomila akí sú naozajstní priatelia dôležití...tí čo na teba počkajú keď ty sa zamilovane venuješ jednej osobe a na ostaných nemáš čas a nespomenieš si na nich ...je to skvelé, mať takýchto ľudí pri sebe...je ich síce hŕstka ale sú !

unavena123

sme si dost podobne, ja mam 23 a vela dobroty, ale skor po mamke , ale ta bola zaroven velmi prisna a pocas mojho detstva ju nezaujimal moj vlastny nazor :( taky kontrast...(otec je sice dobry len hlboko v dusi no vybija si na nas frustraciu , casto vrieska po nas ked nemusi a tyra mamu psychicky obcas :( je aj falosny :( )...no davam si pozor uz nemusim byt stale ja ta najlepsia, akoze nie som ani mrcha, ja len ze sa nemusim rozdavat, obzvlast som bola velmi dobra na byvalych partnerov a ti si ma nevazili :( rozisla som sa snimi a vtedy si uvedomili co stratili a vkuse mi ten prvy daval najabvo ze ma stale miluje (ten druhy nie, nemiloval ma, mal ma rad ale nie az tak ako ja jeho :( )...tak si davam pozor :) a myslim aj na svoje dobro a bezpecie, zeby sa ma nikto nesnazil vyuzivat len tak...a okolo seba mam priatelov ktori su nastastie tiez dobre duse, len treba si na to naozaj davat pozor aby si na nas nevybijali frustraciu ini ludia:)

Denizka

Mám 24 ...a mala som takú možno slabú chvíľku alebočo ....nakopilo sa toho veĺa na mňa za poslednú dobu a potrebovala som ventilovať ...

Nie je to na dennom poriadku, niekedy som v pohode a snažím sa s tým bojovať ...Aj keď niekedy je to ťažké :) ale nemám mať prečo malé sebavedomie teda zo slov kamarátov a kamarátiek :) aby som si tu nefandila :))ale nemyslím si o sebe, že som nejaká krava a navonok pôsobím veľmi sebaisto aspoň tak mi všetci hovoria a nikto nechápe prečo mávam takéto pocity ....a vlastne ani ja sama....možno to pramení z toho, že som bola tak vychovávaná a mám to po otcovi, ktorý by sa najradšej celý rozdal pre druhých ...čo veľa ľudí zneužíva ....

áno inšpirovala, snažím sa a budem sa :)

unavena123

kolko mas rokov?
mas take stavy stale alebo iba niekedy? (viem ze cim si starsia tym castejsie, tak to opisujes, no ej to akoze na dennom poriadku?)

Ak chces byt sebaistejsia, venuj sa tomu, co ta bavi, v com si dobra. Urcite si sikovna v niecom, tak sa z toho tes, kazdy clovek je dobry v niecom inom, a dodava to kazdemu sebavedomie.Urcite aj na tebe by sme nasli nieco, co an tebe obdivuje tvoje okolie :) Tak sa ukaz :)

obcas mam taketo stavy aj ja,kazdy clovek sa obcas citi na nic, zbytocny, osamely, neschopny, na vine...ale nie je normalne sa tak citit stale/pricasto.

A hlavu hore :) v kazdej situacii sa da vynajst a prinajhorsom by ti obac mohli pomoct priatelia, skus sa pekne vyobliekat ci ti nepovedia kompliment ...napr. staraj sa o seba, investuj svoj cas do seba. A usmievaj sa na ludi, aj oni sa budu na teba, budes posobit sebaisto :) a ked je obcas niekto na teba odporny nekaz si s tym naladu a nestracaj svoj cas s tym clovekom, ignoruj to a neobvinuj seba (pokial sa nestane nieoc co anozaj nie je tvoja vina).

Nie som odbornicka,ale mozno som ta inspirovala:)

drzim palce :)