Pekny dnik,
aj ja mam problem, ktory mi v poslednej dobe dost vrta v hlave. Mam noveho priatela, asi 4 mesiace. No beriem antidepresiva + navstevujem psychiatra. Ale on o tom nevie. Este prednedavnom sa mi pomaly darilo konecne po 3 rokoch antidepresiva vysadzat, brala som Alventu 75mg uz kazdy treti den. No opat som dostala depku a panicke stavy + negativne myslienky a musela som zacat odznova - Alventa 75 mg 2 x denne + na noc Xanax.
Trapi mato, ze sa to vratilo a ze sa mi bez toho asi zit nepodari. No najviav ma asi trapi to, co na to povie priatel, myslim na tu moju depku, on o tom totiz nic nevie. Na mne nikdy nic nebolo vidiet, vzdy som dokazala svoje pocity skryvat. Dokonca ani plakat som nemala vo zvyku, co si myslim ze mohla byt jedna s pricin vzniku depiek. vzdy som si myslela, ze som silna, vsetko zvladnem, citlivky som nechapala. A nakoniec som takto dopadla aj ja, ked nie aj horsie.
Mam to terajsiemu priatelovi povedat? Bojim sa aby sa nezlakol, mnoho krat ked som s nim, tak to uz mam na jazyku, no nejde to, obavam sa jeho reakcie. Psychiater, mi povedal, ze naco take veci vobec riesim, nemam to vraviet a hotovo. Tak ja uz teda neviem. Co ak budeme v buducnosti raz chciet mat spolu deti, da sa to aj s antidepresivami? (Mimochodom aj to som sa psychiatra pytala a odpovedal mi, ze mam riesit co je teraz, to co bude v buducosti budeme riesit az potom). Tak velmi ma to nepovzbudilo a stale som v obavach, ci mu to povedat, alebo nie.Nie je to z mojej strany taky maly podraz nepovedat taku vaznu vec? Ako asi bude reagovat ked mu to poviem az po roku vztahu?
Dakujem vopred za kazdu vasu radu :o).
Povedat mu to, alebo nie?
Ahoj matoooo,
ja som mu to uz povedala a dopadlo to v poriadlu, musis pozriet starsie prispevky :o))))))
Inak ako sa mas?
Co ta crtajuca sa robotka, vyslo to?
ahoj,
Ten tvoj psychos je nejaky podivny. Jasné ze je to dolezité, ze mu to mas povedat, jasne ze nie hned vylozit vsetky karty na stol.)...
Ahojte,
dakujem pekne, ano je to super, ze reagoval takto pozitivne :o).
inak bola som u psychologicky a tu GAD mi potvrdila, + vraj mam aj sklony k socialnej fobii, obavam sa ako budem okolim hodnotena, preto som na seba neprimerane prisna. Myslim si, ze ma pravdu, aj ked som z posedenia u psychologicky mala potom divny pocit, akoby mi niekto cudzi videl az do zaludka. No co uz, je to ich povolanie, len dufam ze mi z tou GAD pomoze, kedze ma trapi uz dobre 2 mesiace, najhorsie je to ze, sa mi znizila latka akejkolvek psychickej ci fyzickej unosnosti.
Po kazdej aj tej mensej psychickej zatazi mavam uzkosti + neprijemne myslienky, tykajuce sa obav o moje zdravie.
Je to dost blbe ze musime takto trpiet, akokeby nebolo v zivote dost problemov, este si ich musime vyrabat vo svojich vlastnych hlavach....
Zas na druhej strane si myslim, ze vsetko zle je na nieco dobre, asi by sme si mali uvedomit aky sposob zivota vedieme. Ved neustale psychicke pretazovanie v dnesnej dobe predsa nieje normalne. Nasi predkovia sa venovali inym cinnostiam, nielen zatazovanim ich hlav.
Asi by som mala zmenit povolanie, odstahovat sa niekde na dedinu, starat sa o nejake domace zviera, pestovat zeleninu... A netrapit sa nad tym co bude zajtra... Aky mate na to svoj nazor vy? cavte
P.S.: Krasne a pozehnane sviatky v kruhu blizkych a rodiny Vam zelam :o))))
tak to je neskutočne skvelé,ked ti to povedal ....wau...vidno,že ťa miluje ...gratulujem ..našla si si pravéhjo potom
Mne sa paci, ze so sebou nieco robis. Na rozdiel od kv napriklad.
de rien :) neviem ti povedat konkretne, je to len pocit, z toho co a ako pises.
jajka001_: Merci beaucoup:) Celkom by ma zaujímalo, ako si došla na to, že som silná baba, ale nechcem spamovať. Beztak to tuším.
meretseger - pacia sa mi tvoje prispevky. myslim ze si velmi silna baba a s tym rezanim urcite coskoro skoncujes.
majjca: Perfektné, gratulujem:) Máš dobrého partnera.
Psychické problémy naozaj často nevidno, povedala by som, že najčastejšie preto, že ich ľudia z hanby skrývajú, boja sa, aby neboli označení za bláznov, etc. Alebo si pripadajú už aj bez toho dosť slabí, no ešte aby si sťažovali! Viem, že to vraví tá pravá, ale chodiť na psychiatriu nie je príznakom nejakej slabosti, to by sme mohli človeka tak isto odsudzovať vtedy, keď ide k zubárovi. Ah, nechápem to. Somatické choroby sú okej, ale akonáhle máš psychickú... No nič. Možno sa to raz zmení.
Necíť sa slabá. Zastávam názor (už som ho tu kamsi písala): Psychická choroba je to, čo máš, nie to, čo sí:)
K tým rukám: To je omnoho prozaickejšie. Nehovorím o čiarach na dlani, ani si nemyslím, že by čokoľvek vyjadrovali. Trpím však sebapoškodzovaním a celé predlaktia mám zjazvené. Tak je jasné, že nie som psychicky úplne okej.
A este ma zaujala veta od Meretseger, ze ma depresiu vyrytu na rukach, ako si na to prisla? Naozaj tie ryhy na ludskych dlaniach podla teba nieco znamenaju?
